Komiksy zbožňujem od detstva. Autor hororových kníh Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš06:40Batman: Zatracení
    „Jenom další temná noc, kdy vylítajj netopýři.“ Radikálna blacklabelovka s parádnym vzhľadom (ten priehľadný obal!), ktorá sa skutočne nesie miestami až v hororovom, okultnom, ponurom duchu. Tomu plne odpovedá geniálna Bermejoova kresba, ktorá bola fantastická už v grafickom románe Joker a tu je ešte realistickejšia (Batman tu pôsobí fakt ako psychopatická nočná mora, ktorá nepatrí do sveta normálnych ľudí). Batman: Zatracení je mimochodom pokračovanie Jokera, odohráva sa v podstate len pár minút po jeho drsnom konci. Azzarelloov scenár je miestami príliš náročný na pozornosť, ale podstatnou mierou ho oživujú slávne nečakané cameá a prekvapivá prítomnosť Constantinea, ktorý je značným spôsobom nepredvídateľný a tak netušíte, či to s Batmanom myslí dobre, alebo hrá svoju vlastnú hru, ktorej pravidlá pozná len on sám
  • Ivan Kucera
    Paranoický Batman roky bojoval proti zlu po boku Wonder Woman, Flasha, Aquamana a spol. a popritom si na nich chystal tajné zložky, aby ich vedel poraziť, ak by sa raz nedajbože postavili na stranu zla? Wow, ten nápad je geniálny! Bohužiaľ sa to isté nedá povedať o scenári. Z úžasnej zápletky nie je vyťažené takmer nič zaujímavé a to je trestný čin marenia dobrých námetov. Našťastie je to nielen strašne tenký komiks, ale obrovskú časť z beztak tenkého zošita tvoria (takmer 30 strán!) záverečné bonusové retro komiksy. Takže to ešte ani poriadne nezačnete čítať a už ste na konci, čo je fajn, lebo scenár je ozaj slabý. Ani kresba ma nebavila, taký typický, nudný americký mainstream, miestami až odfláknutý (páčilo sa mi len pekne stvárnené nebeské stretko Batmana a supermana). Úvodné slovo je klasicky namachrované, pasujúc tento príbeh za jeden z najlepších od Batmana. No... to fakt nie, vážení. Ale že fakt nie. Možno ak by to bola fakt temná záležitosť zo sveta Elseworlds, kde sa umiera. Ale nie je. Tu neumrie prakticky nikto, dokonca ani vedľajšie bezmenné figúrky. Palec hore za samotný koniec (nemyslené ironicky).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.1. 09:04Kometa #02
    Najslabšie číslo Komety, aké vlastním. Saudka zbožňujem, ale Tajemství Zlatého koně fakt nepokladám za to najlepšie, čo v živote nakreslil. Nasleduje dosť príšerný Robot a rovnako strašný Jezevčík Bobo. Chata v Jezerní kotlině od Marka Čermáka - Foglarova kniha super, ale komiksové spracovanie ma nikdy neuchvátilo. Chuť napravuje aspoň finálna Válka s mloky, ktorej literárna predloha ma vždy nudila, ale kresba Jana Štěpánka fantastická.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.1. 08:59Kometa #07
    Kometa na tom bola v mojich očiach vždy dobre, lebo i slabé číslo bolo celkom slušné, keďže na dva prúsery (O bozích a lidech, Operace Neptun) prislúchalo viacero peciek (Bezhlavý jezdec, Tři kluci a krokodýl, Modrá rokle, Ztracený svět).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.1. 08:57Kometa #06
    Modrá rokle geniálna (Saudkova kresba proste bez komentára), poteší aj prvý diel Ztraceného světa, solídne chlapčenské dobrodružstvo Modrá pětka a bezhlavý jezdec. Naopak nepoteší Operace Neptun a O bozích a lidech. S prižmúrenými očami 3*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.1. 08:53Kometa #10
    Veľmi silné číslo, ktorému dobré renomé kazí len čudné O bozích a lidech, ktorým som nikdy neprišiel na chuť, i keď kresba je nezabudnuteľná, hoci neviem povedať, či v dobrom, alebo v zlom. Potom nasledujú však už len samé parádne jazdy ako Bezhlavý jezdec, Tajemství Enny, Ztracený svět a Goro. Plamínek, no, ten je skôr pre dievčatá.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.1. 08:49Crew2 #29
    Dosť slabá Crew (Dredd, Sinister Dexter), ktorá to na tretiu * vyťahuje vďaka náučným textom a skvelému Odstupnému od Grega Rucku (Gotham Central). To patrí do konceptu Spider-Man: Pavučina, čo je zvláštna, ale výborná séria, v ktorej sa nachádzajú príbehy zo spider-manovského sveta, ale Spider-Man v nich vystupuje len minimálne, ak vôbec (v samostatnej komiksovej knihe zopár z nich vyšlo v rámci spajďáckehoho kompletu v roku 2020).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.1. 19:58Crew #05
    Mrazivé (v podstate doslova) počítaníčko Tiger G-1, k tomu drasťák Red Meat, jedinečná možnosť prečítať si aspoň ukážku z Tank Girl (ktorá u nás samostatne prvý raz vyšla až v roku 2020) a viacero ďalších vecí, spomedzi ktorých zaujme najviac asi Lobo a Sudca Dredd vs Nožnicovoruký Edward (!). Skutočnou peckou je ale až záverečný (čierno-biely) Kameňák od Alana Moorea, určite jeden z najzásadnejších príbehov, aký bol kedy v súvislosti s Batmanom vyrozprávaný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.1. 17:33Crew2 #27
    Plno písaného slova, Peanuts, Charlie Brown, parádny príbeh o "Ježišovi" a vrcholom je mrazivá, hororová Třída smrti Josefa Blažka (mám s osobným autorovým venovaním) alebo jeden z mála príbehov Sudcu Dredda, ktorý ma zaujal.
  • Ivan Kucera
    „Žijeme šťastně až do smrti.“ Je mi to veľmi ľúto, ale musím dať len 3*. Petrovi a MJ fandím od 90. rokov, držal som im palce a som rád, že to nakoniec dopadlo takto. MJ je prekvapivo tragická postava (isté ponuré fragmenty z jej života sme videli už v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi 26), obaja sú to veľkí sympaťáci, ktorí si (konečne) zaslúžia šťastie, oceňujem dve pozoruhodné myšlienky (jedna o tom, že nielen Peter, ale aj MJ nosí masku a druhý je flashback o tom, čo MJ ako puberťáčka videla z okna), tvorcovia nahryzávajú zaujímavé otázky (bude úspešná modelka spokojná v manželstve s „len“ Petrom?), JJJ je fakt exkluzívny škrob a pri niektorých scénach mi mierne zvlhli oči (ale nikomu to nepovedzte). Problém komiksovej knihy Spider-Man: Svadba je v tom, že tieto skvelé okamihy (bez debaty hodné 4*) sa striedajú s absolútne nudnými a nezáživnými akčnými scénami s Dr. Octopusom, Pavúkobijcom alebo Shockerom, nevraviac o tragicky mdlom znovunájdenom otcovi. Napriek tomu tento komiks každý správny Stenolezov fanúšik musí mať doma. Nie je to síce (ani zďaleka) to najlepšie, čo sa v Sieťomilovom kokóne kedy stvorilo, ale obsahuje to zásadnú vec. Srdiečko. Kebyže som každopádne ja scenáristom niečoho, v čom má dôjsť k svadbe medzi Petrom a MJ, poňal by som to celé absolútne inak (totálne bez akcie, napr. ako príbeh, v ktorom sa Peter zúfalo snaží kúpiť prsteň a pomáhajú mu s tým rôzni jeho superhrdinskí kolegovia, prípadne dokonca aj nepriatelia).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.1. 08:57Crew2 #14
    Okrem množstva textových bonusov zaujímavý, čierno-biely Batman Black a White, farebný Blacksad (s veľmi zaujímavou erotickou scénou), Sudca Dredd (ktorému som nikdy neprišiel na chuť) a Bivoj the Killer (tiež žiadna srdcovka), kratučká ukážka z Hellblazera, Killer Smile od Richarda Corbena a Garfield.
  • Ivan Kucera
    Toto ma ako malého obišlo a keď som si to niekde okolo roku 2020 zohnal v antikvariáte, bol som najskôr nadšený. Keď som ale číslo otvorila prelistoval ním, zostali len oči pre plač. Z historicko-zberateľského hľadiska je určite fajn vlastniť to, ale tým to asi hasne. Komplet celý zošit je vyplnený JEDNÝM nekonečne dlhým, nezáživným, nudným, čierno-bielym Tomom Sharkom, do ktorého som sa nedokázal začítať a nakoniec som zošit, vyčerpaný ako po maratóne, so spokojným pokojom v duši zaradil do svojej zbierky a už sa mu nevenoval.
  • Ivan Kucera
    Parádna nostalgická vec, na ktorej som svojho času ako puberťák razantným spôsobom frčal. Csurmova skvelá, hravá a vtipná kresba a vynaliezavé scénare šli ruka v ruke so sympatickými postavami. Okrem tohto zošita vyšiel komiks o strašidelnom hrade v slovenčine v roku 2014 ako samostatný zošit od Com-X s.r.o. a v roku 2018 sa prebojoval tiež do omnibusu Tajemství starého domu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.1. 07:59Pif #02
    No neviem, z čírej nostalgie 3*. Ale zázrak to nie je a to najmä z dôvodu, že (na rozdiel od neskorších Pifov) drvivú väčšinu obsahu tohto čísla tvoria detské veci ako kocúr Herkules, duch Artur a samozrejme ústredný pes Pif. Chuť napravuje záverečný Rahan, ktorý následne v českej mutácii v rokoch 2003 - 2012 vychádza v štvorici samostatných zošitov. Súčasťou druhého (resp. tretieho, v skutočnosti vyšlo aj nulté číslo) Pifa bol aj Rahanov (gumený, ehm) nôž a listáreň. Číslo je pekne nakreslené a plné veselých farieb (až na temnejšieho Rahana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.1. 18:47Aréna #01
    Prvé číslo. tak týmto sa začala slávna, hoci krátka púť skvelého komiksového magazínu Aréna. Prerastené zvieratá v Aréne, wtf adaptácia pesničky Ivana Mládka Jožin z bažin (!!!), predchodca Abrahamsovho seriálového trháku Lost nazvaný Trosečníci z RAsuper (vydá ich raz konečne niekto komplet a do konca?), detskí Lux a Delux (ktorých som len tak-tak toleroval už ako dieťa), vždy pekne nakreslený, ale zároveň dosť nezáživný Mistr Looping (ale ak ste vysadení na lietadlá, asi to pre vás bude bomba) a nevyhnutne drasticky ukončený temný príbeh arogantného cestovateľa Ibarettu (ktorý sa následne dokonca prebojoval na obálku Arény č. 2). na samotný záver textový bonus o histórii komiksového žánru.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.1. 18:33Aréna #02
    Obrovské zvery v Aréne, divná komiksová adaptácia ľudovej pesničky (?!), Trosečníci z RAsuper s absolútne geniálnou halucinogénnou pasážou (a úžasne stvárnená otrávená zabíjačka) , odporne pomletý prst Luxa a Deluxa, klasicky nudne nakreslený Mistr Looping a veľmi dobrá Vakcína CN078. Na koniec vás čaká textový bonus o komiksovej histórii od Daniela Kumermanna a hororovo ladený Gigant. Na obálke sa z nejakého bizarného dôvodu nachádza cestovateľ Ibaretta z predchádzajúceho čísla.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.1. 17:23Aréna #03
    V Aréne kŕmime hororový obrovský hmyz, vo Vakcíne CN078 sa dočkáme scény, ktorá mi v detstve spôsobila nejednu nočnú moru (jedno slovo: pirane), Dva roky prázdnin už báječnejšie nakreslení byť azda ani nemohli a Trosečníci z RAsuper sú celkovo srdcovka. Čiže ak budeme ignorovať Luxa a Deluxa a vcelku značne nudného Mistra Loopinga, tak klasická arénovská klasika a pecka za 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.1. 11:44Aréna #04
    Predposledná Aréna, ešte nasledovala päťka a bol bohužiaľ koniec. V ústrednej Aréne sa toho veľa nestane, aspoň teda nič s prerastenými monštrami, takže ako dieťa som z toho bol značne sklamaný. Našťastie sú tu tradične skvelí Trosečníci z RAsuper s poriadne psychedelicky nakresleným zásahom elektrickým prúdom (tu už to ozaj poriadne pripomína neskorší slávny seriál Lost). Lux a Delux ma nechytili ani ako malého, nieto dnes, v dospelom veku. Detto Mistr Loping. Určite ale oba palce hore za fantasticky nakreslené Dva roky prázdnin a finálny, takmer až hororový Přízrak.
  • Ivan Kucera
    Ďalší starý komiks za dobrú cenu (nekúpte to za 4 €), ktorá ale tentokrát plne odpovedá výslednej (ne)kvalite. Vôbec som sa nechytal. Hrozne nudná tímovka. Úvodník sa to síce snaží okecať, vraj je táto kniha pre X-Menov zásadná, ale osobne to tak vôbec nevnímam. Ani Uncanny X-Men: Druhá generace nebola žiadny zázrak, ale človek jej zaradeniu do kompletu rozumel minimálne pre príchod Wolverinea do tímu, čo je ozaj veľká vec. Tu ale naozaj nie je nič také, aby to malo právo nachádzať sa v komplete (ak nerátam nudný zrod nudného Cyclopsovho mladšieho brata Havoka). Do čítania som sa musel doslova nútiť. Síce je poznať, že už to predsa len boli skôr 70., než 60. roky (čo je fajn), ale napriek tomu to nebol žiadny zázrak. Len kvôli kresbe som si užil až posledné diely, ktoré kreslil hosťujúci Neal Adams. Scenáre ma hrozne, hrozne nebavili. Príbeh je vraj dokončený v knihe Ve stínu Saurona (nie, žiadny súvis s Pánom prsteňov), ale jedným som si istý – dobrovoľne do toho pôjdem len ak mi to niekto dá za jedno euro.
  • Ivan Kucera
    „Dolehla k nám ozvěna o vašich početných hrdinských činech.“ – „Ozvěna má vždycky dost času vše tisíckrát pokřivit.“ Za mňa nie je o čom: ďalšie originálne napísané a skvele nakreslené dobrodružstvo prísneho majstra Okka a jeho zvláštnej, ale fungujúcej družiny odvážnych lovcov démonov, kde má každý svoje miesto. Je to ako keď po dlhom čase opäť stretnete starého kamoša a behom pár minút sa naladíte na rovnakú dĺžku. Pribudli nové postavy, super je ale najmä to (čo vonkoncom nie je žiadna samozrejmosť), že sa plynulo, plnohodnotne zaradili do deja a navzájom parádne fungujú vo vzájomnej, nesmierne dynamickej interakcii. Mám slabosť pre monumentálne stavby v strmých horách plných priepastí, takže som si prišiel fakt na svoje. Krysák geniálny (najmä koniec) a ako minule, aj tu sa mi veľmi páčilo rámcovanie príbehu scénami z „budúcnosti“.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš22.1. 16:39Starlet #01
    V 90. rokoch v slovenčine a češtine vychádzalo obrovské množstvo komiksov, boli však určené primárne pre chlapčenského čitateľa. Dievčenských bolo len minimum a okrem New Kids on the Block (priznávam, mal som jedno číslo... a bavilo ma!) medzi ne patril Starlet. Hoci teoreticky ide o komiksový časopis, prakticky nie je komiksov veľa a nemalú časť čísla zapĺňajú recepty, horoskopy alebo profil, ehm, Kevina Costnera, v ktorom ste sa mohli dozvedieť šokujúcu vec, že nerád natáča erotické scény. Samotné dva komiksy sú také, no, neviem... typicky dievčenské? Minimálne ten prvý ale prekvapivo ušiel, s druhým už to bolo horšie (pracoval s poučkou, že ak má puberťáčka akné, je lepšie nevytláčať si ho).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš22.1. 08:18Jurassic Park #4
    Tak nič, po skvelej, temnej a hororovej trojke opäť návrat k prvým dvom dielom – teda k fajn priemeru. V štvorke došlo k zjavne razantnému kráteniu oproti filmu. Tvorcovia trochu doplatili na to, že v jednotke a dvojke „len“ budovali atmosféru a predstavovali postavy, potom v trojke sa to predsa len už konečne rozbehlo, no očividne ešte nejaké dva tri zošity chýbajú, pretože záverečná štvorka mala neľahkú úlohu: komiksovo adaptovať film od momentu napadnutia autokolóny T-Rexom. No a každý, kto videl Spielbergov film vie, že sa toho následne odohralo ešte strašne veľa a vtesnať to do necelej tridsiatky stránok hraničí s umeleckou samovraždou. A podľa toho to aj vyzerá, takže sa skracuje a skracuje a za obeť padá nejedna obľúbená scéna (koniec počítačového technika Arnolda). Nakreslené je to pekne, ale skrátka príliš rýchlo upaľujeme dopredu a občas nechápavo krútite hlavou (miniatúrny výbeh velociraptorov a chápem tomu správne, že Muldoon si na raptorov vzal... RAKETOMET???).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.1. 20:28Jurassic Park #3
    Začína sa zmrákať. Doslova, ale aj prenesene. V štvorke sa do hry krátko zapája veterinár Harding (tiež ste si vo filme priali, aby zostal na ostrove s nimi?), no po neškodnej eskapáde s otráveným Triceratopsom začíname mať pocit, že je to ticho pred búrkou. A veruže to aj je pravda. Kreslič si zjavne užíva temnú džungľu, zamračené nebo a miliardy ostrých dažďových kvapiek. Za fajnovo hororovú atmosféru musím prihodiť aj štvrtú hviezdu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.1. 18:11Jurassic Park #2
    „Boh stvoril dinosaury. Boh dinosaury vyhubil. Boh stvoril človeka. Človek zabil Boha. Človek stvoril dinosaurov. Dinosaury zožrali muža a Zem patrila žene.“ Pokračujeme tak, kde sme minule skončili, teda pri gigantickom Brachiosaurovi. Následne sa do deja dostávajú nové postavy: Hammondove vnúčatá, počítačový technik Arnold (vo filme Samuel L. Jackson) a najmä moja najobľúbenejšia postava Spielbergovho filmu – šéf bezpečnosti Muldoon. Ako v prvom, tak v druhom zošite chýba akcia, ale fanúšikovia filmu vedia, že sa to rozbehne. A práve ono ticho pred búrkou je napínavé. Tak, ako aj vo filme. Trocha divne zostrihané je to v scéne s kozou v prázdnom (zatiaľ) výbehu T-Rexa, kedy sa zdá, že Alan Grant nejde do výbehu s chorým Triceratopsom, ale práv do výbehu Tyranosaura Rexa.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.1. 09:01Jurassic Park #1
    „Deti?“ – „Zmenšené podoby dospelých.“ Hammond tu nevyzerá ako magický deduško, ale skôr ako niekto, kto by s trochou pomoci prebil aj Indiana Jonesa, ale vlastne mi aj celkom vyhovovalo, že sa postavy za každú cenu stoj čo stoj odmietli podobať na svoje slávne filmové predlohy. V 90. rokoch boli u nás v móde komiksové adaptácie slávnych filmov a táto vôbec nedopadla zle. Vlastne ju hodnotím ako jednu z najlepších, nakoľko má (na rozdiel od Hooka) peknú kresbu a (na rozdiel od Terminátora 2) nemá až taký zhovadený slovenský preklad. V prvej časti sa všetko ešte len pomaly rozbieha, dávajú sa dokopy jednotlivé postavy, rozbiehajú sa dejové linky (zradný Nedry) a až na samom konci uvidíme svojho (a aj ich) prvého živého dinosaura v živote. Páčila sa mi pestrá škála džungľových farieb, ako rôzne odtiene zelenej, žltej alebo hnedej.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.1. 09:42Terminátor 2: Soudný den
    Komiksová adaptácia jedného z mojich najobľúbenejších hollywoodskych filmov 90. rokov. V tej dobe podobné veci na našom neboli ničím výnimočným; okrem kreslenej adaptácie T2 sme sa dočkali aj Hooka (toho od Spielberga), prvých dvoch Jurských parkov (ehm, tiež) alebo Batmana a Robina (od Spielberga žartujem od Joela Schumachera). Adaptáciu T2 vydal legendárny Semic-Slovart (Záhadný Spider-Man, Transformers, Barbar Conan, Goliat...). Nakreslené je to tak všelijako (miestami akceptovateľne, miestami dosť zle) a scenár vlastne ani neviem, ako by som hodnotil, nakoľko ide plus mínus o doslovné adaptáciu filmového scenára. Snáď len v súvislosti s ním dodám, že občas volí také veľké dejové skratky (predsa len film mal dve a pol hodiny, takže to zrejme bolo nutné, ak sa to malo zmestiť na necelú sedemdesiatku strán), že divák, ktorý filmovú predlohu nevidel, sa zrejme bude značným spôsobom strácať. Bizarný je slovenský preklad, ktorý nejeden raz zmotáva piate cez deviate (napr. Johnov pestún T-1000 povie, že ráno syn odišiel na bicykli, pričom zjavne ide o motorku, ehm). Pamätám si, ako som v 90. rokoch na toto videl reklamu tuším na zadnej stránke Záhadného Spider-Mana a samozrejme som po ničom netúžil viac, ale rodičom (v roku 1992 som mal jedenásť) sa to alebo nepodarilo zohnať alebo v ten mesiac na to nezostal rodinný rozpočet. Ku komiksu som sa dostal až v roku 2020 a musím uznať, že som veľakrát musel poriadne prižmurovať oči a hrýzť si do jazyka, aby som nepovedal prvé, čo mi napadlo. Ale za nostalgiu proste bezpodmienečne musím dať 3*.
  • Ivan Kucera
    Nie som fanúšik starých vecí, ale toto sa mi páčilo. Jasné, zub času je zub času, no v Počátku mi celkové retro nie že nevadilo, ale som si ho dokonca svojím spôsobom užíval – a to už je u mňa naozaj čo povedať. Ditko a Lee Spajďákovi verili, ale boli jediní na svete. Tým nad nimi pripadal neatraktívny (kto by mohol mať rád outsidera?) a nepozdával sa im ani jeho pavúkovský imidž (ľudia pavúkov predsa nemajú radi). Ditkovi a Leeovi sa Sieťomila napriek tomu podarilo na poslednú chvíľu vpichnúť do magazínu Amazing Fantasy v roku 1962 s tým, že magazín bol určený na zrušenie a šlo o jeho posledné číslo. Z toho dôvodu doňho Ditko/Lee mohli dať dá sa povedať hocičo. A tak to skúsili práve s Pavúkom. Publikum si nového, netradičného hrdinu šokujúco na prvú dobrú zamilovalo, projekt sa stal hitom a následne priateľský Stenolez zo susedstva dostal vlastný časopis. Zvyšok je história. Kniha Spider-Man: Počátek obsahuje práve úvodné Spajďákové dobrodružstvá (v ktorých ešte nemal pomlčku a v jednom zábere má dokonca ľudské oči, čo vyzerá značne desivo) a jeho prvé stretnutia nielen s neskôr legendárnymi sokmi (Vulture, Sandman, Chameleón), ale tiež antagonistami (JJJ) a priateľmi (FF4, teta, strýko, spolužiaci). Ak niečo zostarlo viac, ako scenáre, tak kresba, ale ako vravím: v rámci retra je to úžasné. 4* tomu ale nedám, pretože nemám rád komiksové knihy obsahujúce navzájom nesúvisiace „poviedky“; mám radšej ucelené príbehy so začiatkom, stredom a koncom. Ako história ale poučné a nenahraditeľné a musí to poznať každý poctivý fanúšik amerického komiksu. Mimochodom, tri príbehy u nás už v minulosti boli publikované. V knihe Nejmocnější hrdinové Marvelu 2: Spider-Man vyšiel nielen Petrov súboj so Sinister Six, ale tiež (digitálne upravený) zrod Spider-Mana. A fanúšikovia semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana (konkrétne čísla 2 – áno, to je to, ktoré sa svojho času na Slovensko omylom dostalo v českej mutácii) dôverne poznajú aj (moje obľúbené) Spideyho stretnutie s tajomným Tinkererom a jeho zamestnancami. Okrem toho pár panelov z jeho tunajšieho stretnutia s FF4 sa prebojovalo aj do historicky prvého semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-mana (to, kde sa k nim chce pridať, ale len pod podmienkou, že mu začnú cálovať).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.1. 15:08Výpravy do ztracených světů
    Kompletizácia kultových komiksov Výprava Toma Bartona (z rokov 1946 – 1947), Výprava Toma Bartona pokračuje (ktorá je historicky prvý raz publikovaná práve tu) a adaptácie slávneho Doyleovho románu od Vlastislava Tomana Výprava do Ztraceného světa (1969-1970), ku ktorej sú pripnuté i pokračovania Druhá výprava (1979-1980) a Třetí výprava (ktorá vyšla až v roku 2010 a ktorá asi nebude úplne tým, čo čakáte; skôr by som ju vnímal ako experiment: príbeh rozpráva psychiatrický pacient novinárovi, ktorý sa „náhodou“ podobá na Vlastislava Tomana, pričom je tu relatívne viac textu, ako obrázkov a dokonca tu nájdete fotku Stevena Spielberga a zábery z jeho trháku Jurský park). Najmä pri Druhej výprave je v kresbe badateľný značný kvalitatívny posun, keďže došlo k výmene ilustrátora. Bonusovou čerešničkou sú potom krátke komiksy Expedice Borneo a Tajné město (alternatívne vysvetlenie dodnes nevysvetleného záhadného zmiznutia legendárneho dobrodruha Johna Fawcetta). Spoločným menovateľom dotyčných komiksov sú výpravy skupiny odvážnych priateľov (s minimálnym, alebo žiadnym ženským osadenstvom) do exotických končín odrezaných od zvyšku sveta s pravekou živočíšnou ríšou. Ľudia sa k nej nesprávajú pekne a akonáhle dačo začne vykazovať čo i len mierne náznaky predátorstva, okamžite to zastrelia alebo aspoň vyhodia do vzduchu (alebo nechtiac zapália step). Posun u Druhé výpravy však badať nielen kresličský, ale i myšlienkový: na rozdiel od prvej časti si už hrdinovia uvedomujú svoje agresívne správanie a namiesto plienenia neprebádaného sveta uprednostňujú jeho ochranu, vnímajúc ho ako prírodnú rezerváciu. Oceniť musím aj textové bonusy: nostalgické úvodné dvojstranové spomínanie Vlastislava Tomana a vynikajúci 10-stranový (!) doslov Milana Krejčího (jediné, čo by som skritizoval je nepochopiteľné rozdelenie krátkym komiksom). „Iba“ 3* nedávam za to, že by vydavateľ šetril (naopak, vyzerá to fakt exkluzívne) alebo za to, že by to nebolo historicky dôležité (naopak, ide o kultové veci, ktoré by mal poznať každý komiksový fanúšik a zberateľ), ale kvôli scenárom, ktoré sú miestami dosť zlé (resp. v dobe svojho vzniku byť zlé nemuseli, ale časom proste zostarli).
  • Ivan Kucera
    Nad Pavúkom sa stemnieva! A nielen nad ním, ale aj nad Petrom Parkerom (čo nie je to isté). Marvel Knights Spider-Man: Dolů mezi mrtvé ma po počiatočnom nadšení schladil, ale úvod je super, to sa musí nechať. Scenárista Mark Millar (Superman: Rudá hvězda, Wolverine: Starej dobrej Logan) v dobrom drzo pracuje so sviežimi nápadmi, ako je potenciálne odhalenie Spajďákovej identity, únos milovanej osoby alebo vystriedanie Kingpina nechutným Owlom. Umiera sa tu a to je mrazivé, pretože na smrť u Spajdyho (napriek strýkovi a Gwen) nie sme zvyknutí. Parádny je pokec Stenoleza so zmláteným mafiánskym bodyguardom; tu Millar DOKONALE vystihol Spajdyho charakter, pre ktorý ho desaťročia zbožňujeme. Lenže, pod zdanlivo bombastickou kresbou driemu zákerné nedostatky ako divne nakreslené nohy (fakt, overte si to) alebo celé postavy (Dr. Oc vyzerá ako neživá handrová bábika a takisto som si nezvykol na čudný vzhľad tety May, MJ a Normana Osborna, ktorý vôbec nevyzerá ako Norman Osborn). Nepodarilo sa mi zvyknúť si na podobu, akú im vtisol Terry Dodson (Spider-Man: Zlo v lidských srdcích). Electro a Vulture ma ako záporáci nikdy nebavili (aj keď oceňujem Vultureho motiváciu a zaujímalo by ma, aké erotické prianie žiadal Electro). Niektoré scenáristické momenty divné (je komické, ako robí autor všetko možné pre to, aby nášmu milovanému Sieťomilovi nemohli pomôcť slávni kolegovia). Dobrou správou je, že hoci to na štvrtú hviezdu nevidím, k prúseru to má tiež ďaleko a vašu pozornosť stále ako-tak drží premýšľanie nad tým, kto stojí za únosom (a prečo). Tento nápad však mali tvorcovia riešiť skôr formou gangsterskej detektívky, než opulentného cirkusu, v ktorom sa neustále nájdu zámienky pre rozpútanie veľkolepej, ale pre dej svojím spôsobom zbytočnej akčnej vaty. Názov som nepochopil a na ranu pavučinou je i otvorený koniec; Dolů mezi mrtvé ma (ktorý u nás v minulosti vyšiel už v rámci UKK č. 63) následne pokračuje ešte dielmi Jed a Poslední vzdor.
  • Ivan Kucera
    Overené: nalistoval som si semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana 1, ktorý u nás vyšiel v roku 1991 a wrestler, ktorého Peter Parker (ešte bez kostýmu) porazil, sa fakt volal Drvič Hogan. Komiks Pavučina vychádza zo skvelého nápadu vyrozprávať nám príbehy zo spider-manovského univerza orientované na vedľajšie postavy, pričom v nich dokonca samotný Spajďák ani nemusí vystupovať. Najlepší je najdlhší príbeh. Nazvali ho zvláštne – Tisíc. Síce trochu odporuje celkovej myšlienke (nakoľko Spajdy je tu hlavnou postavou), ale inak super. Pripomínal mi hororovú mangu, akurát farebnú a detsky nakreslenú. Okrem parádneho scenára a beštiálnych výjavov oceňujem aj zábavný koncový (ne?)cliffhanger. Aj keď mi stále vŕta v hlave, že ak by bola kresba iná, tak by Tisíc dnes bola ešte oveľa väčšia legenda (a trochu mi nesedelo, že zo všetkých miest v New Yorku ho uväznil práve v jeho dome... a to polícia nevyšetrovala domovníkovu smrť? A kožu ponechanú v redakcii Hlásna trúba?). Následne sa atmosféra čiastočne upokojí návštevou baru, kam sa chodia opíjať (a sťažovať si) slávni, ale aj menej slávni, až prakticky úplne neznámi Spajdyho frustrovaní, zatrpknutí protivníci. Síce to vyzerá humorne (a v podstate to aj humorné je...), ale stále nám neprestáva vŕtať hlavou nepríjemná myšlienka, kto je vlastne tajomný muž v klobúku. Aj keď, musím priznať, že keď som sa nad tým zamyslel, behom pár sekúnd mi napadlo, že by to mohol byť... A nakoniec to aj on bol. Tým pádom sa z naoko neškodnej zábavy vykľulo niečo fest mrazivé. Príbeh s wrestlerom je trochu klišé nuda, ale čítanie vám spríjemňuje tešenie sa na to, ako to do seba nakoniec zaklapne v tom zmysle, prečo to tu vlastne je, keď s tým (ale naozaj?) Spajdy nijako nesúvisí. Asi najmenej ma bavil posledný príbeh so Stenolezovou fanúšičkou č. 1, ktorý je (až na pár divných okienok, ktoré na mňa pôsobili odfláknuto) nakreslený štýlom pripomínajúcim moju obľúbenú antibatmanovskú sériu Gotham Central, ale zhadzuje ho predvídateľný koniec (naopak, dosť to zachraňuje sympatická hrdinka). Mimochodom, v skutočnosti nejde o prvú „pavučinu“ v našich končinách; tou bolo Odstupné od Grega Ruckau z Crew 29 z roku 2011.
  • Ivan Kucera
    Za mňa sklamanie. Čakal som totálnu pecku, klasickú legendu, legendárnu klasiku a dokonca jeden z najlepších komiksov zo spajďáckeho kompletu. Nakoniec je to v lepšom prípade priemer. Síce sa to hrá na temnotu (a do nemalej miery nie úplne márne...), ale v ostrom rozpore s tým sú až smiešne nekrvavé scény; nevravím, že z toho mali urobiť Punishera skríženého s Ghost Riderom, ale keď vidíte telá zabité brokovnicou z krátkej vzdialenosti a mŕtvoly vyzerajú ako keby pózovali pre letné dvojčíslo Playboyu, tak to proste nie je ono. Chápem, že na 80. roky to bolo neuveriteľne odvážne a mnohé myšlienky sú skvelé (nefungujúci právny systém, psychická narušenosť páchateľa, nikdy nezistený dôvod úplne prvej vraždy), ale sú spracované povrchne, nie je to zrovna Alan Moore. Vtedy niečo také naozaj nebolo žiadnou samozrejmosťou (dvojnásobne nie od scenáristu, ktorý napísal semic-slovarťáckeho komediálneho Záhadného Spider-Mana 32). Avšak beh s časom tento komiks prehral. Skvelý bol úvod, ktorý nám vylíčil, prečo sa Jean už ako dieťa zamilovala do policajného odznaku. Mal som z toho zimomriavky a jemne mi zvlhli oči (nikomu to nepovedzte). Vysoké očakávania spôsobené výborným rozjazdom sa však následne nenaplnili (a sklamala ma prítomnosť Daredevila, od ktorého som čakal viac). Zaujala ma identita vraha (asi som naivný, ale nečakal som to, no spätne musím priznať, že by ma možno viac znepokojilo, ak by sa pod maskou ukrýval nejaký anonymný šialenec, bolo by to mrazivejšie), ktorého charakter spracovali zaujímavo, ale zrazu došlo k jeho odhaleniu a keďže som bol len niekde v polovici komiksu, tak som nechápal, o čom to bude ďalej. No a ďalej to bola katastrofa. V druhej polovici rohatý diabol z Hell´s Kitchen chýba, ale možno je to tak lepšie, to črevné preháňanie by už totiž nespasil ani on. Masový vrah je po roku prepustený na slobodu (!), Spider-Man má výčitky svedomia za to, že ho nenávidí (!!), okoloidúci naňho škaredo zazerajú a nadávajú ako keby to bol otravný opravár dáždnikov, čo chodí po činžiakoch a vyzváňa v každom byte, MJ je v tomto príbehu nejakým divným spôsobom úplne mimo a temným bonusom je príšerná linka s nezáživným Electrom, ktorá je tu zrejme len preto, aby to bolo dlhšie. Prvá polovica ako-tak 3*, druhá ledva 2*. S prižmúrenými očami udeľujem celku 3*. Ale neudeľujem ich rád!
  • Ivan Kucera
    Zatiaľ najslabší komiks zo Spajdyho kompletu. Ak si vezmeme na mušku daný komplet, tak paradoxne Mutantský faktor je juggernautovejší, než Nezastavitelný Juggernaut. Čo je teoreticky super, nakoľko od semic-slovarťáckych 90. rokov ide o môjho obľúbeného Sieťomilovho protivníka. Navyše ich stret nekreslil nikto menší, než ťažký božan Todd McFarlane. Bohužiaľ, tentokrát ma sklamal. Ešte kresba OK (ale žiadny zázrak), no scenár... rozmýšľam, či to vôbec nejaký malo. Nevadilo mi, že je jednoduchý a priamočiary. Naopak, Spajdymu častokrát najviac seknú práve akčné jednorázovky (á la lizardovské Utrpení, mimochodom tiež od Todda). Nanešťastie, neustále sa mu pod pavučiny motajú absolútne mdlí a nezaujímaví členovia X-Force (ich drsný šéf Cable je v pohode, ale má malý priestor). Celý príbeh je kreslený „širokospektrálne“ a, to najmä, je nedokončený (resp. je dokončený inde, takže katastrofa). Okrem boja s obrneným Cainom Markom narazíte v Mutantskom faktore na tri ďalšie príbehy. V prvom sa Spajdy stretáva s Beastom, s ktorým rieši prekvapivo dospelý problém. Väčšinou sa tu však namiesto citlivého kecania nudne bojuje (a tú náhodu s dieťaťom v kanáloch mysleli vážne?). Následne sa Spajdy stretáva s Wolverineom, ale zďaleka sa nejedná o pecku typu Úhel pohledu (vlastne som koniec na prvý raz nepochopil... a ani na druhý). Paradoxne, najkvalitnejším príbehom je asi Spider-Manove rande so smrťou. Jediným spojivom Mutantského faktoru je to, že sa v ňom Spajdy stretáva s mutantmi (tým pádom sem ale nesedí posmrtný príbeh, keďže v ňom nevystupuje žiadny mutant). To mi vadilo, mám radšej uzavreté príbehy typu Noir alebo Zvířecí inštinkt a nie tieto „pozbierané spisy“, ktoré nemajú nič spoločné. K tomu asi najhoršie stvárnená MJ, akú som kedy videl (nielen kresličsky, ale i povahou, toto bola ozaj slepá ulička a je lepšie tváriť sa, že sme ju nevideli).
  • Ivan Kucera
    Spider-Man bol toho dňa nepokojný. A stále neprestávalo pršať. K milovanému Spajďákovi sa hodia akčné jednohubky - nonstop akčné jazdy, kedy si ani na okamih nemôže oddýchnuť, lebo mu to nedovolí súper, ktorý je mu neustále v pätách. Súhlasím s úvodným slovom, že jednoduché nápady bývajú často najlepšie (a za seba dodávam, že často je najťažšie napísať paradoxne práve tie). Takže ak aj vy zbožňujete McFarlaneove spider-manovské pecky Utrpení a Úhel pohledu (a čiastočne aj Sternovho Nezastavitelného Juggernauta), prídete si na svoje. U kresby od radosti neviete, kam pohľadom skočiť skôr. Je až natoľko zaprataná vecami rôzneho druhu, že až po druhom čítaní som pochopil, že vlastne v skutočnosti ZAČIATOK SPOILERU boli Lizardovia dvaja KONIEC SPOILERU. K slovu sa dostáva nezameniteľný Lizard (Utrpení), ale tiež Vermin (Poslední Kravenův lov) a Madame Web a Puma, ktorých zbožňujem už od semic-slovarťáckeho vydania z 90. rokov. Scenárista Roberto Aguirre-Sacasa (Komiksový výběr Spider-Man: Zpátky v černé) a najmä ilustrátor Angel Medina (ktorému s jedným zošitom vypomohol radikálny Clayton Crain - Ghost Rider: Cesta do zatracení) si túto v podstate doslova divočinu (Spajdy bojuje so svojimi „zvieracími“ protivníkmi, čo teoreticky niekomu môže evokovať „totemový“ spajďácky Návrat od Straczynského) užívajú tak mohutne, až ich upodozrievam z toho, že dôvod, prečo sa všetko deje, vymysleli až na konci. Práve slabšie zakončenie by som označil za hlavné mínus Zvířecího instinktu. To a divnú obálku, na ktorej jednak stenolezový krásavec v kovovom kostýme od Starka vyzerá ako filmový Vision a jednak anotácia líči Black Cat ako zápornú postavu, čo však nie je pravda. Celkovo sa mi Zvířecí instinkt páčil o malú pavučinu menej, než Utrpení, ktoré mi pripadalo predsa len intenzívnejšie a zovretejšie; toto príliš často odskakovalo k rôznym ďalším postavám a inému dianiu, čo rušilo moju pozornosť. Ale aj tak skvelá jazda a s prižmúrenými očami jasných 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.12.2020 07:17Batman: Bílý rytíř
    Batman sa zbláznil a z Jokera sa stal konštruktívny politik. To je možné naozaj azda len v Gothame. Batman: Bilý rytíř je slušná temná jazda, ktorá využíva potenciál Black Labelu a vďaka tomu si tak trochu dosť robí veci, aké by si bežný DC komiks nikdy nemohol dovoliť (Alfred, pravda o Jasonovi Toddovi, tajomstvo Thomasa Waynea, finálne rozhodnutie jeho syna). To je super. Rovnako tak skvelé kresby typu batmobilu vstupujúceho do nočného arkhamského areálu. Druhou stranou mince je, že Sean Murphy ilustrátor predsa len o chlp (alebo možno aj tri) zvíťazil nad Seanom Murphym scenáristom. Ten síce prichádza s mnohými perfektnými nápadmi (ostatne už ústredný námet o vyliečenom Jokerovi je fantastický), ale zároveň sa občas zamotáva do vlastných nie úplne domyslených nápadov (ja som to vážne nepochopil, čiže Joker má plný register trestov a zároveň vlastne okrem jedného prepadu banky mu nič iné nedokázali?). Ďalšie veci pôsobia dobre na prvé prečítanie, ale pri druhom nedávajú logiku (ZAĆIATOK SPOILERU prečo sa na konci musel premeniť na Jokera? Aby dal Neojokerovi jednu ranu päsťou? KONIEC SPOILERU). A finále je na môj vkus príliš prepálené. Našťastie je Batman: Bílý rytíř stále pecka, ktorá sa na tie veľmi solídne 4* vyškriabe, miestami síce z posledných síl, ale vyškriabe.
  • Ivan Kucera
    „Otázky jsou nebezpečné. Mohli by být zodpovězeny.“ Tento komiks dnes už samozrejme nie je taký, aký bol v 70. rokoch. Spôsob, akým je Captain zdiskreditovaný, zostarol a je naivný a detsky úsmevný. A nepriatelia, proti ktorým stojí, majú trápne superschopnosti a ešte trápnejšie prezývky (najlepší je napokon neparadoxne ich šéf, ktorý nedisponuje žiadnymi špeciálnymi schopnosťami, „iba“ zákerne ťahá za nitky za oponou). Vtedy sa ale jednalo o slušnú udalosť a z toho dôvodu je asi fajn, že ho tvorcovia zaradili do UKK. Spoločné dobrodružstvo Captaina a Falcona nie je dôležité ani tak z toho dôvodu, že tu Falcon vyfasoval svoje dnes už legendárne krídla (od nikoho menšieho, než od spriateleného afrického spoluhráča Black Panthera). Dokonca ani tým, že sa tu vyskytuje na menšom priestore viacero slávnych tvárí ako Thor, Iron Man alebo X-Meni (čo je v komiksoch ostatne bežná vec). Z úplne iného dôvodu. Treba to zasadiť do historického kontextu. V 70. rokoch bol Captain na komiksovom poli vyčerpaný a fanúšikovia ho opúšťali. Bol opotrebovaný a nudný a nechýbalo veľa a Marvel by ho zrušil. Za vojny zohrával kľúčovú vlasteneckú rolu, ale v 70. rokoch už akoby nemal čo ponúknuť. Z hrdinu sa stal vydedenec, na čom mala podiel aj americká realita: aféra Watergate, atentát na JFK, Nixon, vojna vo Vietname a ďalšie negatívne udalosti mali za následok, že americká spoločnosť prestávala veriť svojej vláde. A odskákal si to i Cap, ktorý bol ako keby jej predĺženou rukou. Až práve vďaka angažovaniu radikálneho scenáristu Stevea Engleharta sa to zmenilo a Steve Rogers sa opäť vrátil tam, kam patril: na marvelácke výslnie. Diskreditácia kapitána a jeho narastajúca nedôvera k americkej spoločnosti sú dôležité momenty. Dovtedy dokonalý hrdina, na ktorého americký ľud nedal dopustiť (a naopak), sa zrazu ocitne na opačnej strane. Na vlastné oči vidí, ako málo stačí k tomu, aby sa verejná mienka obrátila proti nemu. Je znechutený, otrávený, sklamaný. A pre americký ľud platí to isté. Národ si kladie nepríjemné otázky. Prečo ich národný hrdina doteraz podlo klamal? Zahrával sa s nimi? Čo tým sledoval? Zmenil sa až teraz alebo bol celý čas zlý a iba sa hral na dobrého? Málokomu napadne, že to naňho mohli ušiť; naopak, mnohí by ho najradšej verejne upálili a našli si nový idol, ku ktorému by mohli pietne vzhliadať. Nečudo, že v poslednom príbehu z tejto knihy (asi najlepšom), Cap sumarizuje svoj život a chce zabiť symbol, ktorý predstavuje (čomu odpovedá obálka so Steveom Rogersom v civilnom oblečení). To sú hrozne dôležité veci a ukázalo sa, že veľmi inšpiratívne, nakoľko v budúcnosti zvykli patriť medzi najvydarenejšie Captainove dobrodružstvá práve tie z podobného súdka: politické, špionážne, zamotané, v rámci amerického komiksu realistické. Osobne tu vidím aj isté styčné body, ktorými sa jemne inšpiroval skvelý film Captain America: Zimný vojak.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.12.2020 19:07Chata v Jezerní kotlině
    Komiksová adaptácia môjho zbožňovaného (možno najzbožňovanejšieho) románu od Foglara dopláca na neskutočnú ukecanosť. Miestami sa mi zdalo, prehnane povedané, že je tam viac textu, než obrázkov. Kresba Marka Čermáka je krásna, ale tiež dosť statická a problém je v tom, že logicky musí ukázať Jazernú kotlinu, čo bolo doteraz v mojej mysli imaginárne miesto, ktoré som si rád predstavoval. A musím priznať, že hoci to Marko Čermák nakreslil pekne, ja som si kotlinu predstavoval inak (v tomto smere ju vizuálne lepšie vystihol až Pavel Čech svojimi geniálnymi ilustráciami v reedíci knižky v Albatrose v roku 2018). Napriek tomu je Čermákova kresba fajn a vcelku sa jej darí maskovať Foglarov miestami predsa len prehnane výchovný morálny apel („Celková otrava nikotínom.“ – WTF?!?!), občas je to dosť čudne skratkovité (chata je postavená behom jedného okienka) a niektoré dejové zvraty nie sú ukončené (Tarantula). Avšak okrem farieb a kresby v dobrom vynikne i parádny lesklý papier, ktorý navyše báječne vonia. Knižka mi ale pripadala hororovejšia (tajomné návštevy nočného záhadného hosťa). Komiks najskôr vyšiel v čierno-bielej verzii v rokoch 1987 a 1990, následne (už vo farbe) na pokračovanie v Komete a nakoniec ako samostatný zošit v r. 2013.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.12.2020 19:07Skalpy #01: Země Indiánů
    Vynikajúca záležitosť, o ktorej som pred prečítaním nevedel takmer nič. Preto ma zarazilo a mierne sklamalo, že nejde o uzavretý grafický román, ale o komiks vydávaný na pokračovanie. Takže koniec je otvorený dokorán a (takmer) nič sa neskončí. Ale neviem, ako to bude s ďalšími príbehmi ohľadom kvality, nakoľko univerzum je na jednej strane skvelé (perfektný Zlý kôň a okolité postavy, atmosférická rezervácia Prériová ruža), ale samotná zápletka (tajný agent FBI infiltrovaný do skrz naskrz skorumpovaného prostredia) nie je práve najoriginálnejšia. Prvý diel každopádne šupa za 80%, krásna, naliehavá a intenzívna kresba. Dodatok z roku 2020: Troška úsmevný komentár, len čo je pravda. Ale nechávam ho tu s dovetkom, že Skalpy sú fenomenálna sága (len jeden diel z 10 je trošku slabší, ale aj on je oproti inej konkurencii hustá ťažká tonáž) a jedna z najlepších dospelých komiksových sérií, akú som kedy čítal.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.12.2020 19:06Batman: Rok jedna
    Frank Miller (300, Sin City) urobil Batmanovi minimálne dve dobré služby. Dal mu koniec (Návrat temného rytiera) a dal mu začiatok (Rok jedna). Evidentne sa jeho tvorbou inšpiroval Christopher Nolan vo svojej filmovej trilógii. Rok jedna bohužiaľ zostarol. Batman na rogale je niečo tak naivné, čo som ochotný akceptovať v rámci nejakej retro zábavy, ale nie ako niečo, z čoho mám byť reálne uveličený. Pre doplnenie základného komiksového vzdelania by tento komiks každopádne nemal chýbať v knižnici žiadneho fanúšika. Ja sám som si ho prečítal rád, no scenár mi prišiel priemerný a kresba zastaraná. Ulice nočného Gothamu majú správnu pochmúrnu, špinavú a nebezpečnú atmosféru, ale predsa len je tam poznať zub času. A to radšej ani nehovorím o vzhľade postáv, ktoré vyzerajú podľa mňa hrozne (Wayne - model s IQ 70, Alfréd - komická figúrka z nemej grotesky). Bohužiaľ, nielen kresba, ale ani príbeh nie je ktovieako zaujímavý. V 80. rokoch, kedy komiks vznikol, museli byť fanúšikovia šokovaní. Skrz naskrz skorumpovaný Gotham, vražda rodičov, Gordonove myšlienky na neveru. Ale v roku 2014 (kedy sa mi komiks prvý raz dostal do rúk) je to proste nemoderné, až úsmevné. Hoci sa mal príbeh venovať začiatkom strážcu Gothamu, v skutočnosti má Temný rytier malý priestor a jeho zrod je skratkovitý (raz mu do izby vletí netopier a tak si mimo záber ušije netopierí kostým a Batman sa zrodil, bravo). Zďaleka najlepšou postavou je Gordon. Rok jedna je paradoxne skôr jeho zrod, než Batmanov. Samotný koniec je narýchlo uzatvorený (kam sa podela Catwoman?). A pozor, komiks, ktorý vydala Crew má síce slušných cca 136 strán, ale posledných cca 40 tvoria bonusové materiály (náčrtky, pôvodné návrhy...)!
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.12.2020 19:06Thorgal #15: Vládce hor
    „Chudák chlapec, nikdy nepoznal slobodu, tak akú má šancu prežiť v tomto svete, korí bohovia opustili a vydali napospas krutosti ľudí?“ Na jeseň 2015 som neodolal a objednal som si Vládcu hôr. Tenký formát formátu A4 s peknou vôňou, nádhernou kresbou, báječnými lesklými stránkami a hlavne s dobrým príbehom. Hoci vznikol v roku 1989, scenár je dodnes skvelý a plný twistov a prekvapivého, dojemného konca. Ide o time travel, čo je v kombinácii s Thorgalom nečakaný nápad. O tradičné fantasy svety a príšerky budeme tentokrát ukrátení, pripomína to skôr light verziu Conana. Možno je to tak lepšie.
  • Ivan Kucera
    Pôvodne som uvažoval, že dám „až“ 60%, ale potom som sa spýtal a prečo? Veď ťa to nebavilo. Kresba fajn („detská“, ale nie každý komiks musí vyzerať ako Thorgal) a občas mrazivé a výstižné. Najmä s odstupom rokov, keď už viem, čo boli Mečiar a Klaus zač. Ale inak som sa nudil a prečítal som si to vcelku bez záujmu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 07:00Skalpy #02: Kasino v rytmu boogie
    Svet, ktorý desiatkami postáv zaplnil Jason Aaron, je fascinujúci, uhrančivý, ohromný a ohromujúci, berie dych a trhá vašu pozornosť na malé, nič neznamenajúce vesmírne kúsky. Ak je niečo ešte lepšie, ako famózna vizuálna podoba indiánskej rezervácie, ktorú Boh dávno opustil (ak v nej vôbec dakedy prebýval), tak perfektne premyslený príbeh, ktorý každým ďalším zošitom získava na hĺbke, komplikovanosti a nejednoznačnosti. Inými slovami, aj dobrí boli kedysi zlí, aj zlí boli kedysi dobrí, len ich nikto nepočúval a tak zatrpkli. V neposlednom rade príbeh ponúka množstvo parádnych nápadov (Ten, kto chytá vidiaci v ľuďoch ich zvieracie totemy) a nečakaných scén, zvratov, twistov a odhalení. Hovoril som si, že mi cez rozum neprejdú, ale hádajte čo. Prešli. Zakaždým. Geniálnu bodku tomu zasadzuje famózne časové skoky typu „pred 27. rokmi“, „o 14 minút neskôr“ alebo „o dva týždne skôr“. Ale nejde len o to, že skáčeme v čase o celé desaťročia. My skáčeme v čase aj v konkrétnej udalosti. V jednej kapitole sledujeme, ako je polapený Diesel, v inej sledujeme, ako k tomu došlo a v nasledujúcej, aby to bolo ešte božskejšie, sa vraciame v čase do jeho detstva, aby sme zistili, čo je zač. Dá sa v tom ale nádherne orientovať a práve brutálne časové skoky umožňujú čertovskej dvojke Aaron/Guéra vytvoriť nezabudnuteľné dielo. Ako jednotku, i dvojku som si prečítal dva razy po sebe a ako vtedy, aj v dvojke som pri repríze objavil mnohé zaujímavé detaily, ktoré mi prvý raz ušli (napr. Diesel sa snaží Zlému koňovi povedať, kto je alebo hrot šípu z detstva, ktorý Diesel stratí v býčej aréne. Hrdina prvého zošita - Dash Zlý kôň - v dvojke ustupuje do úzadia a slovo dostávajú iné postavy. Na prvý pohľad spolu nesúvisia, ale, samozrejme, v skutočnosti sa všetko do seba zlieva ako na kusy rozstrelený T-1000. Život v rezervácii sledujeme z pohľadu skutočne pestrého panoptika. Od tajného agenta FBI cez skorumpovaného mafiánskeho vládcu rezervácie Prériovej ruže až po chudobného chlapca, ktorého jediným snom je opraviť auto a navždy odísť z tohto pekla. Ale naozaj to chce, alebo je toto prekliate miesto jeho skutočným a jediným domovom na celej planéte, len sa to bojí priznať si to?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:59Rychlé Šípy ve Stínadlech
    Foglarovu stínadlovskú trilógiu (Záhada hlavolamu, Stínadla sa búria a Tajomstvo Veľkého Vonta) poznám len sprostredkovane vďaka fenomenálne atmosférickému filmu z roku 1993. Samotné knižky som nečítal, ale evidentne nejde alebo o dobrú predlohu pre komiks alebo ide, no Marko Čermák ju spracoval mimoriadne zle. Vyberte si, ja neviem. Budem troška (ale naozaj len troška) preháňať: väčšina tohto komiksu (obsahujúceho „len“ Záhadu hlavolamu a Stínadla sa búria) obsahuje viac slov, ako obrázkov. Pretlak textu je kontraproduktívny, dočítal som to len s vypätím všetkých síl. Kúpil som si to spolu s Chatou v Jazernej kotline. Obe vydala Olympie v rokoch 2012 a 2013, pokúšajúc sa pretlmočiť Foglarov odkaz súčasnej mládeži (ja som si oba zošity kúpil omylom - myslel som, že si objednávam knihy...). Chata, tiež kreslená Čermákom, nebola dokonalá, ale toto bol čistý des. Čermákova kresba ma nebaví, príbeh zamotaný a pritom naivný, úsmevný, zostarnutý a MEGA-GIGA-WTF (lietajúci bicykel, unesený psík, toto proste strašne zostarlo). Postavy o ničom, spoliehajú sa len na legendárnu prezývku, ale o jej členoch sa nedozvieme ani ň (kto sa nevyzná vo Foglarovi nebude vedieť ani len to, koľko členov Šípy majú!). Veľmi zlý komiks, ktorý sa dá rešpektovať asi len z úcty k šedinám. A to ma nebaví. Čermák jedinečné, kultové, fascinujúce Stínadla zavraždil. Týmto mu za to ďakujem veľmi krásne.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:58Skalpy #03: Mrtvé matky
    Tretia šupa, ktorá sa oproti prvým dvom troška upokojila, menej sa hrá so šialenou chronológiou a viac sa sústredí na postavy a príbeh. Je to dané i tým, že postavy už plus mínus poznáme (jedinou novinkou sú brutálni Hmongovia). Dokonca sa do hry vracajú postavy, ktoré sme pokladali za odpísané (jediný neskorumpovaný fízel široko ďaleko). Naopak, Diesel tu vôbec nie je a chlapec, ktorý na konci dvojky tak urputne túžil navždy zmiznúť z rezervácie, má iba cameo (detto Ten, kto chytá).
    Tvorcovia trojky sa tentokrát naozaj predsa len troška viac sústredia na príbeh a menej na twisty a experimentovanie s flashbackmi. Jediné, čo mi prekážalo, bola absencia Ennisovho (resp. hocikoho) úvodníku a stále sa mi zdá (som jediný?), že postavy občas menia vzhľad (najmä Zlý kôň). Som zvedavý, o čom bude zvyšok série. Zároveň sa toho troška obávam, nakoľko mám pocit, že príbeh začína pomaly ale isto smerovať k finále a všetko sa postupne rozuzľuje. Napr. Zlý kôň už vie, že v rezervácii nie je jediný agent v utajení a to sme ešte len v tretej časti. No pritom nás čaká ešte sedem dielov. Bojím sa, že minimálne jeden bude „výplňový“, kedy postavy budú riešiť niečo, čo s „hlavným“ dejom nesúvisí, len aby sa natiahol, čas (viď. motorkárska časť v prvej sérii True Detective). Čo to bude? Útok besných vlkov na Prériovú ružu? Prequel Zlého koňa (výcvik v FBI atď.)? Zrejme sa bojím zbytočne. Šanca, že by ma tvorcovia tejto vynikajúcej komiksovej série sklamali, je mizivá.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:56Thorgal #02: Ostrov v ledových mořích
    Hoci Rosinski a Van Hamme neskôr priznali, že Zradená čarodejnica (historicky prvý Thorgal) mala byť jendorázovou, samostatnou záležitosťou, po ktorej dokončení sa už nikdy viac nemali stretnúť, faktom je, že mala pomerne otvorený koniec a zaznelo v nej množstvo vecí, ktoré neboli uspokojivo vysvetlené. Takže keď si fanúšikovia vydupali pokračovanie, Ostrov v ľadových moriach, výborné duo Rosinski/Van Hamme mohlo príbeh s čarodejnicou dôstojne zakončiť. A ukázalo, že v skutočnosti v prvom albume išlo o viac, než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najsilnejšie na Ostrove sú posledné stránky, kedy sa dozvedáme "ozajstnú pravdu" - a práve to je najsilnejšia súčasť tejto výnimočnej komiksovej európskej megaságy.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:56Thorgal #07: Dítě z hvězd
    Dieťa z hviezd pojednáva o udalostiach z konca Ostrova v ľadových moriach. Ukáže nám nielen to, ako došlo k nájdeniu Thorgala na šírom mori stratenými a polomŕtvymi Vikingami, ale i jeho rodičov a dedka. Kultový album, ktorý sa mi dostal do rúk ako malému školáčikovi od kolportéra počas návštevy Prahy spolu s rodičmi, obsahuje „poviedky“ Stratený drakkar, Kov, ktorý neexistoval a Talizman. Má jediné mínus - neviem, ktorá je lepšia a ktorá má báječnejšiu atmosféru. Mix sci-fi, fantasy a histórie je vskutku pozoruhodný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:56Skalpy #04: Hryzání ve vnitřnostech
    „Na duchov je lepšie zabudnúť. A kto má čas otravovať sa mŕtvymi? Už tak dá dosť práce proste len žiť.“ Séria Skalpy je pozoruhodná nielen intenzívnou kresbou a poctivou trilerovo-kriminálnou zápletkou, ale i mimoriadne kvalitnými postavami. V štyroch zošitoch sa nevyskytla snáď ANI JEDNA, ktorá by bola nezaujímavá, nudná, neoriginálna, tuctová, nenápaditá a jednoduchá. Ak niektorá z množstva postáv, ktorými je mizerná Prériová ruža zabývaná, urobí niečo brutálne, dá sa to svojím spôsobom pochopiť a to dokonca i „trojkový“ zvrat, kedy Dieselový motor zastrelil chlapca. V štvrtej časti má len cameo, no i to stačí na to, aby ste tomu, čo urobil, svojím spôsobom chápali; ak by ste boli agent FBI v utajení a z ničoho nič by po vás vyštartoval chlapec so strelnou zbraňou a začal po vás strieľať, čo by ste urobili? Vďaka retrospektívam sa z na prvý pohľad klišé postáv čitateľovi priamo pred očami stávajú zaujímaví, viacrozmerní ľudia so strašnou minulosťou, ktorá z nich nevyhnutne urobila monštrá a skrachovancov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:55Thorgal #14: Aaricie
    Zatiaľ najslabší diel z mojej milovanej ságy, aký som čítal. Nejde o to, že Thorgal je len vedľajšia postava. Naopak – to, že hlavné slovo dostala jeho životná láska Aaricia hodnotím ako plus a aj práve kvôli nej som si tento zošit kúpil. Bohužiaľ, zošit obsahuje štyri príbehy, z nich prvý a posledný sú super, ale prostredné dva sú veľmi slabé, dosť naivné a pravdupovediac ani kresba sa mi nepáčila. Ale ak ste aj vy fanúšikmi tohto úžasného univerza, určite si to kúpte.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:55Thorgal #16: Vlčice
    Vlčica nemá na najlepší diel série, Dieťa z hviezd a myslím si, že nemá ani na Ostrov v ľadových moriach. Nie je ale ani taká slabá, ako Aaricia, ktorá obsahovala štyri príbehy, z nich dva boli silné, ale dva podpriemerné. Povedal by som, že Vlčica je taký thorgalovský ľahký nadpriemer, trochu ako Vládca hôr. Zapadá do univerza, ale nikam extra dopredu ho neposúva. Rozpráva síce pútavý, ale v zásade „vedľajší“ príbeh, bez ktorého by sa teoreticky zaobišiel ako Thorgal, tak my, jeho fanúšikovia. Na strane druhej, práve preto, že sme fanúšikovia, sme zrejme radi i za slabší komiks, len aby v ňom bol Thorgal. Vládcu hôr som hodnotil vysoko, 80%. Vlčicu nemôžem, hoci by som chcel. Neobsahuje totiž prakticky žiadne mystické, mýtické prvky, pritom ale mystika je vec, ktorá k tejto postave patrí a bez nej to nie je ono. Niektoré veci sú len jemne naznačené (schopnosti Thorgalovho syna), iné sú riešené formou deus ex machine (koncové zúčtovanie s hlavným zlosynom). Vizuálne je to ale veľmi pekné, znova sa do deja zapája Aaricia, čo je skvelá postava a príbeh obsahuje prekvapivo veľké množstvo drsných momentov (vyvraždenie rodiny, meč do hlavy, useknutá ruka následne zožratá psom...).
  • Ivan Kucera
    No, dosť ma to nudilo. Josh Whedon je (s Kevinom Smithom) ďalší známy hollywoodsky tvorca, ktorý sa nebál a písal scenáre aj ku komiksom, ktoré sú dosť slávne (Smith sa špecializoval najmä na Daredevila). Kresba nádherná a námet zaujímavý (neskôr z neho čerpal môj neobľúbený film X-Men: Posledný vzdor), no inak ma nebavili ani postavy a ani príbeh (a ústredný zlosyn dosť slabý). Avšak ako vravím, po vizuálnej stránke žranica.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2020 06:54Skalpy #05: Úplně sám
    Prvé (a posledné) Skalpy, ktoré ma trochu sklamali a jemne rozčarovali. Doteraz šlo o jednu z najlepších komiksových sérií, aká kedy vychádzala, ale v Úplne sám sa mi zdalo, že tvorcovia naťahujú čas. Dasha som vždy vnímal ako hlavného hrdinu. Áno, niekedy bol odsunutý na okraj záujmu, aby sme sa viac dozvedeli o ostatných, ale vždy to bola osoba, okolo ktorej sa točil dej a komu som mohol napriek chybám držať palce. V tejto časti ale dostal len cameo. Hlavný hrdina je hlavný hrdina a nemal by sa z ničoho nič stať nedôležitou figúrkou, nie? Najviac mi ale vadilo, že obálka avizuje zásadnú udalosť – príchod novej postavy do rezervácie a to, že sa okolo nej bude točiť celý diel. Prdlajz, je to klamstvo. Chlapík je len na pár stránkach a hoci spočiatku ide o zaujímavú postavu, s pribúdajúcimi stranami začne nudiť. Neviem, či prežil a tvorcovia s ním majú v budúcnosti predsa len o čosi lepšie plány (ak áno, tak si na výsledok samozrejme rád počkám), ale ak náhodou zomrel, tak tento diel ozaj hodnotím takmer až ako stratu času. Pokojne nemusel existovať a nič mimoriadne by sa nestalo. P.S. - Dodatok po kompletnom dočítaní Skalpov: tak postava skutočne nemala žiadny vplyv na dej a neskôr sa už neobjavila. Takže palec dole.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.1. 07:48* Připomínky a návrhy
    Ahojte, snažil som sa to tu nájsť a nenašiel som, tak asi to tu nie je. Neuvažujete nad možnosťou, že by si užívateľ u konkrétneho profilu nejakého komiksu mohol zafajknúť možnosť upozornenia na nový komentár? Ak niekto k zaškrtnutému komiksu napíše koment, upozornilo by ma to napr. v mojom profile.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.12.2020 17:31Pindárna
    Ahojte, nejak sa mi moja otázka nehodí do žiadneho fóra, tak ju dám sem, tak sa vopred ospravedlňujem, ak tým niekoho naštvem. Ako vnímate Black Label? Je to vlastne Elseworlds (napr. Zkáza, jež postihla Gotham), len sa to inak volá alebo je to niečo iné? Mne z toho vychádza, že je to vlastne to isté - ako v Elseworlds, tak v Black Label vychádzajú DC komiksy, ktoré si môžu robiť svojím spôsobom čo chcú a nemusia brať na zreteľ kánon.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 09:32Poznej comics nebo postavu
    Ďakujem, podľa všetkého to naozaj bol Mutant World (http://stuartngbooks.com/mutant-world-and-son-of-mutant-world.html). Viem, že v češtine (dvojnásobne v slovenčine) to nevyšlo, ale nevyšlo to aspoň vo forme nejakej kratšej "ukážky" svojho času v Crew?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 08:11Poznej comics nebo postavu
    Hm, to nie. Marí sa mi, že to bolo dosť realistické a drsné a možno aj čierno-biele, ale tým už si nie som istý, predsa len to bola cca polovica 90. rokov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 07:27Poznej comics nebo postavu
    Ahojte, mohli by sme charakteristiku tohto fóra obrátiť naopak? Teda že vy mne pomôžete uhádnuť postavu? Ako malému mi rodičia netuším kde kúpili komiks, podľa všetkého poľský (ale možno americký, len vydaný v Poľsku, fakt neviem) a vystupoval v ňom "mutant", svalnatý a plešatý, ale inak vyzeral (aspoň čo si pamätám) ako normálny človek. Veľa si z toho už nepamätám, ale viem, že tam bola myslím nejaká nočná scéna zo stodoly, v ktorej spal alebo ukrýval a napadla ho nejaká skupina, vyzeralo to na poriadnu nakladačku. Teoreticky sa mi to hodí na niečo od Richarda Corbena. Mohlo (ale nemuselo) sa jednať o postapokalyptickú budúcnosť. Hovorí vám to niečo?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 259 (cca 55232 Kč)
Mám: 234 (cca 52147 Kč)
Chci: 0
Sháním: 11 (cca 2066 Kč)
Nabízím: 0
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0