Komiksy zbožňujem od detstva. Autor hororových kníh Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    Takto. Ono to nie je zlé. Kto si chce užiť temného Temného rytiera, príde si na svoje. Batman je nahnevaný, zlý, nekompromisný a drsný ako hladné šteňatá rotvajlera. Je taký temný, že keď stojí v tme, sú vidieť len zlovestne prižmúrené oči. Mláti každého, kto si to zaslúži, cerí zuby bolesťou, ponuro stojí v daždi a plášť mu avantgardne veje za svalnatým telom, aké by mal problém prebiť aj Schwarzenegger. A, samozrejme, má plán v pláne. V tomto nie je problém. Problém je v tom, že na pecky Soví tribunál alebo Gotham Central sa proste nechytá ani omylom. Ako ma to okamžite chytilo a vravel som si, že toto je jasná štvorhviezdičková záležitosť, tak ma to rýchlo prestalo baviť. Napriek hŕstke nadpriemerných momentov sú Tváře smrti len snaživý priemer s výbornou výtvarnou stránkou. Za tou stojí Tony S. Daniel (kreslil napr. Batman R.I.P.), ilustrátor a scenárista v jednej osobe. Tváře smrti je fajn vlastniť kvôli kresbe a inkerstvu. Scenár však budí rozpaky. Komiks sa síce dá čítať bez znalosti ostatných batmanoviek, ale aj tak budete mať neustále pocit, že vám niečo uniká, že niektoré zvraty súvisia s iným komiksom. Po skvelom rozjazde sa príbeh prepadne sám do seba. Joker mizne zo scény a nahradia ho záporáci, ktorí sa na gothamského klauna zločinu nechytajú. Dostaví sa tiež plno chaotických momentov. A zamilovaný Bruce, česť výnimkám, nie je moja šálka kávy. Ono sa to síce snaží pôsobiť ako detektívna batmanovka, ale v skutočnosti je to povrchný akčný komiks. Myslel som, že druhé prečítanie to zlepší, ale pravdupovediac to zhoršilo. Daniel si ako scenárista zaslúži (svojráznu, nepopieram) pochvalu za majstrovské odvedenie našej pozornosti. Ani si to poriadne nevšimnete a Joker mizne z deja (a už sa nevráti) a štafetu preberú postavy, ktoré počiatočnú zápletku odvlečú úplne opačným smerom, až si na konci uvedomíte (a možno nie), že ste sa vlastne vo finále dostali tak ďaleko od úvodu, že už to s ním nemá nič spoločné a vám neostane nič iné, než to vzdať alebo pátrať po tom, v ktorých iných komiksoch (a sériách) boli dokončené v Tvářích smrti začaté udalosti. Preto ma prekvapuje, že sú Tváře smrti v češtine také populárne: najskôr ich vydalo BB/art v r. 2013, 2017 nasledovala reedícia a v r. 2021 príbeh opätovne vychádza v Legende o Batmanovi. Ale nič proti ničomu a ako vravím: nakreslené je to parádne. Bonusy: 5 čierno-bielych skíc.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.5. 07:32Komiksový výběr Spider-Man #045: Hlad
    Venom, Eddie Brock a Rhino. To sú traja záporáci/antagonisti, okolo ktorých sa Hlad točí. Rhino sa však objavuje len v posledných dvoch bonusových číslach. Jeho príbeh patrí do série Pavučina a s hlavnou zápletkou Hladu (rozprestierajúcou sa na ploche piatich zošitov) nesúvisí. Z Pavučiny v češtine vyšli KVS: Pavučina, „kraťas“ Odstupné od Rucku (v CREW č. 29 r. 2011) a Džentlmenská dohoda z KVS: Smrt a osud. Koncept série (Spajdy tu vystupuje málo, až vôbec) ma baví. Mrzí ma, že hoci vyšlo len (ak sa nemýlim) 22 zošitov, nejak sa to u nás stále nedarí vydať kompletne a vychádza to na preskačku raz tu, raz tam. Rhino je ešte hlúpejší, než ako vyzerá a to už je vážne čo povedať. Naopak, Venom ma až tak nebaví. V Hlade je však poňatý skvele. Jednak je nakreslený úžasne avantgardne, jednak sa ukáže, že je to skôr parazit, než symbiont a jednak Eddie je tu líčený ako obeť a „drogovo“ závislý chudák, ktorý sa rúti do zničujúceho vzťahu s agresívnym hovadom (!), hoci vie, že to nemôže dopadnúť dobre. Po prvom prečítaní ma Hlad až tak nechytil, ale po repríze mu nedokážem s čistým svedomím dať 3* a menej. Bonusový príbeh s Rhinom vychádza z pravdepodobne pravdivej teórie, že najšťastnejšími ľuďmi pod slnkom sú hlupáci, kým tí, ktorí príliš premýšľajú, majú spravidla nešťastný život. V oboch prípadoch sa mi páčila skvelá kresba. Za venomovskou stojí Mexičan Humberto Ramos (Spider-Man: Pavoučí ostrov) a za rhinovskou Angličan Duncan Fegredo (Hellboy). Odviedli kus špecifickej práce. Ramosova je inšpirovaná viacerými štýlmi, zrejme vrátane mangy? Všetky postavy sú nakreslené ako puberťáci, vrátane dôchodcov. To je v zaujímavom kontraste s pomerne temnou zápletkou. Ramosova práca je robustná, plná, výživná, mäsitá a plná atraktívnych nápadov (Eddie na spovedi a spoza neho vykúka psychopaticky vyškerený Venom, Spajdy sediaci na chrličovi zaliaty nočným dažďom). Občas je kresba príliš monštruózne detailná a prehustená, až pomaly neviete, na čo sa pozeráte. Kým u iných autorov mi to nejeden raz vadí, u Ramosa som si to naopak užil. A tie zvýraznené oči na Spajdyho kostýme boli super! Naopak, Fegeredova práca mi pripomenula detstvo strávené v spoločnosti Záhadného Spider-Mana od Semic-Slovartu. Spoľahlivo ma vrátila do detstva. Scenáristi Paul Jenkins (Wolverine: Zrození) a Peter Milligan (Batman: Temný rytíř, temné město) do toho išli naplno. Celá táto komiksová kniha vyniká tým, že hoci má more príležitostí na epickú akciu, až na pár výnimiek sa tomu vyhýba ako upír cesnaku a naopak siaha po komornosti dialógoch a postavách (finále sa paradoxne nenesie ani tak v duchu kto komu dá mohutnejšie po papuli, ale v silnom pokání muža umierajúceho na rakovinu).Bonusy: dva čierno-biele náčrty a 3-stranové záverečné slovo scenáristu Jenkinsa. Občas by ale neuškodila prísnejšia redakcia (alebo čo), lebo v úvodníku spomínaná úvodná záhadná vražda nie je vražda, ale „len“ kóma.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.5. 08:25Conquistador, kniha 1 a 2
    Ďalší skvelý európsky komiks z pera belgického scenáristu Jeana Dufauxa (Murena, Barakuda, Sága Valty). Keď som pred 4. rokmi čítal Dlouhého Johna Silvera, nadchla ma najmä jeho druhá polovica. V nej sa dej z oceánu presunul do hustej džungle plnej vražedných Indiánov a ešte vražednejšej mystiky. Ľutoval som jediné: že to nevyšlo vo väčšom formáte a v tvrdej väzbe. To mi splnil až Josef Vybíral, keď sa v r. 2022 pustil do vydávania francúzskej komiksovej série z r. 2012 Conquistador. Tu sa ale síce pre zmenu dej odohrával v džungli od začiatku (a vo veľkom formáte a v tvrdej väzbe), ale zas to bola trochu iná džungľa, než som čakal. Možno som rozmaznaný, ale nepripadala mi až taká smrteľne nebezpečná, ako u dvojice Dorison/Lauffray (alebo v Zarovovi). Bola to síce nádhera, ale postavy conquistadorov (pre mňa geniálna téma odkedy som videl nezabudnuteľný filmový kolos Aquirre, hnev Boží z r. 1972) sa správali natoľko sebavedomo, ako keby sa nepohybovali v dusnom pralese, ale na španielskom námestí. Vzhľadom na to, aké peklo to v roku 1520 (!) muselo byť, mi tam fakt chýbalo také to klasické džungľové šialenstvo. Inak som si to síce perfektne užil a kresba (u nás doteraz neznámeho) Francúza Philippea Xaviera je úžasná. No mám pocit, že ešte nadšenejšie pocity sa dostavia v druhej polovici (dokončení) príbehu. Inak je to taký klasický (samozrejme v dobrom) Vybíral: úžasne nakreslený, slušne napísaný, troška erotiky, veľa násilia a k tomu tona histórie (či skôr tona mystifikačnej histórie).
  • Ivan Kucera
    Pre mňa klasický Dan Slott: aj by som sa naňho hneval, ale nemôžem. On tvorí tak, že sa občas zdá, že je strašne povrchný, v podstate až, ehm, hlúpy. A jednoduchý. Ale keď sa nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že to v skutočnosti má hlavu a pätu. Napr. sa tu objavuje Anti-Venom. Na prvé vypočutie je to neskutočná blbosť. Ale ono vytvoriť „čističa zlej krvi“ vlastne vôbec nie je zlý nápad. Dokonca naopak. No a taká je celá Smrt na sto způsobů: je plná ako keby až detských nápadov, ale napokon si uvedomíte, že to prekvapivo celkom funguje a že i psychológia klaďasov, záporákov a antagonistov je plus-mínus uveriteľná a akceptovateľná. Nejeden raz Slottova práca pôsobí len ako pohodlný remake starších udalostí (Green Goblin nabratý vlastným klzákom), no keď to čakáte najmenej, s prekvapením zistíte, že to rafinovane smerovalo k niečomu inému, novému. A hoci Spidey za desaťročia povedal tisíce hlášok, Slottovi sa nejakým zázrakom skoro vždy podarí vymyslieť nejakú novú a úprimne vtipnú. Najlepší je pre mňa z tohto albumu každopádne krátky príbeh z pera hosťujúceho Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, Království tvé) nazvaný Pátá fáze. Disponuje fantasticky špecifickou, „digitálnou“ kresbou rodáka z Bosny a Hercegoviny (!) Adiho Granova (viď. podobne nezameniteľne nakreslený Iron Man: Extremis). Bonusy tvorí tradične nezáživný rozhovor „Spotlight“ a 6 strán obálok (vrátane Alexa Rossa).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.5. 18:14Vrána: Mrtvá doba
    Asi som v menšine, ale mne sa páči nápad poňať Vranu ako voľnú sériu, kde sú jednotlivé príbehy uzavreté a v každom vrana zo sveta mŕtvych vráti inú nevinnú obeť beštiálneho zločinu, ktorá následne vyráža na krutú, zaslúženú cestu pomsty. Faktom každopádne je, že ak vedľa seba postavíme Vranu, Soumrak bohů a Mrtvú dobu, tak posledná menovaná slečna sa mi páčila najmenej. Dej je riedky a dá sa prečítať v podstate za pár desiatok minút. Samozrejme to, že je niečo krátke, ešte neznamená, že je to zlé. Problém je, že scenár je poňatý divne, nezrozumiteľne a chaoticky. Priznám sa, že ani po druhom prečítaní mi všetko nedocvaklo, hoci je to fakt komorný príbeh s pár postavami. Páčila sa mi čierno-biela, extravagantne neortodoxná a psychedelicko-snová, ba až undergroundová, neprehľadná a špinavá (v dobrom) kresba Bulhara Alexa Maleeva (Batman: Hřbitovní směna, Temný rytíř: Proměny). James O´Barr, legendárny tvorca kultovej jednotky, sa na Mrtvé dobe podieľal iba ako autor námetu. Komiks mal byť predlohou pre filmovú druhú Vranu, napokon ale nebol použitý. Scenár napísal Angličan John Wagner (omnibusy Star Wars a Vetřelci). Chcel som dať 3*, ale ono to na ne v mojich očiach nemá; viac ako plnohodnotné, dokončené dielo mi to pripadalo skôr len ako ukážka firme, ktorá si komiks objednala. Ako ukážka, ktorá má k hotovému štádiu ďaleko, ale firma si vyžiadala ukážku, aby vedela, za čo si platí.
  • Ivan Kucera
    Bože, to čo bolo? Vôbec netuším, čo si mám myslieť. Dúfal som, že druhé čítanie to vylepší, ale nielenže som tomu stále nerozumel, ale absolútne som rezignoval (na všetko). WW: Ztracený ráj je prehustený komiks. Kresbou, i textom. Kresba je monumentálna a úžasne detailná, takže to by nevadilo, skôr naopak. Ale ten scenár... Jedným slovom: ach! Pozostáva z dvoch príbehov, ktoré spolu vlastne nijak nesúvisia. V jednom zavíta vojna do Gothamu a v druhom na rodný ostrov našej obľúbenej Amazonky. A ja fakt netuším, či je horší prvý, alebo druhý. Keď je nezáživný Batman (Batman!), tak to chce fakt veľký „talent“. Pritom zmixovanie Gothamu a gréckej mytológie je úžasný nápad, ale uchopené je to za zlý koniec. V deji som sa strácal a i atraktívne postavy (Joker, Harley Quinn...) sú úplne zle spracované. Wonder Women pôsobí ako vedľajšia postava (+ blbka). Na námete a scenári pracovalo päť osôb a je to poznať. Ja vlastne ani poriadne neviem, čo sa tam dialo (a to bol jedným z autorov J.M. DeMatteis, autor kultovky Kravenův poslední lov). Nečudujem sa, že pre mnohých je napokon najzaujímavejšie bonusové retro z r. 1984. Nie snáď, že by to bol zázrak, ale jednak sa aspoň na nič nehrá a jednak je zaujímavé v zmysle, že vidíme, ako komplikovane sa niektoré postavy v priebehu desaťročí vyvíjali, menili a hľadali svoje miesto pod slnkom (v tomto prípade Wonder Girl alias Donna Troy). K tomu 8-stranová galéria obálok.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.5. 07:59DC komiksový komplet #030: Wonder Woman: Kruh
    Hoci je Kruh zdanlivo jednoduchý, priamočiary a sympaticky krátky (prehnane povedané sú retro bonusy na konci dlhšie, než samotný Kruh), budete sa v ňom strácať. Ak boli Amazonky Athénou vykázané z Themysciry, prečo tam zostala kráľovná? Musela? Bol to trest? Ak trest, prečo bol zoslaný aj na uväznené členky Kruhu? Prečo sa chceli náckovia vylodiť na ostrove a všetko tam vyvraždiť, keď (ako sami neskôr priznajú) disponovali informáciou, že na ostrove nikto nie je? Čo myslela Alkyoné tým, keď kráľovnej povedala, že by sa Diana mala dozvedieť pravdu? Prečo to pred ňou tajila? Veď sa ju snažil behom desaťročí zabiť kde-kto, tak v čom toto bolo iné, až na ten detail, že sa o to pokúsili samotné Amazonky? Ako je možné, že sa Diana počas svojho pobytu na ostrove o Kruhu nikdy nedozvedela? To jej o jeho existencii za desaťročia nikto nepovedal? Ako je možné, že väzenia nenašla? Veď musela mať ostrov pobehaný zľava-sprava už ako dieťa. Ako je možné, že sa amazonská superbojovníčka nedokáže dostať z väzenia pozostávajúceho z jedných dvier (!), ale radoví náckovia bez superschopností áno? Je pekné, že sa WW snaží odlíšiť od „teroristu“ Batmana. Na rozdiel do neho je diplomatka. Avšak v praxi to vyzerá tak, že protivníkov zmláti ako žito a potom ich nechá ponižujúco bozkávať svoje laso (ehm). K (údajnej) šokujúcej kontroverznosti by som bol zdržanlivý. Síce vidíme „narodenie“ malej Diany (čo nie je zlý nápad) a áno, veci s tým súvisiace sú občas poburujúce (vražda žien prejavujúcich materinské city, ochota zabiť novorodenca). Inak ale nemáme dočinenia s ničím, čo by zásadným spôsobom prepisovalo kánon. Pár vecí je klišéovitých, ďalšie sú príprava pôdy do budúcna (utopeniu hlavnej záporáčky neuverí ani dieťa). Kresba je fajn, ale o čo viac sa ilustrátori Terry Dodson (spider-manovky Dolů mezi mrtvé alebo Zlo v lidských srdcích) a Ron Randall (Bažináč) sústredili na zadok WW v obtiahnutých nohavičkách, o to viac flákali všetko ostatné (ľudia nemajú na nohách prsty, raz Dianu držia za obe ruky a chystajú sa ju roztrhnúť a hneď na ďalšom paneli ju za končatiny nikto nedrží). Je to zvláštne, ale napriek tomu sa mi Kruh celkom páčil. Po prvom prečítaní som dokonca uvažoval nad 4*. Bleskovo ma to však prešlo, keďže scenár je fakt mizerný. Scenáristka Gail Simone (Tony Stark – Iron Man: 3: Válka říší) zostala stáť v strede cesty. Démýtizácia Amazoniek bola super. Páčilo sa mi, ako rozobrala fakt, že Amazonky nemôžu mať deti. Ale ako rýchlo Gail k tejto myšlienke prišla, tak rýchlo ju aj opustila. Snažila sa o niečo, čo tu (azda) nebolo, ale potom sa toho zľakla (rezignovala?) a utiekla k „náckovia sa na pláži bijú s obrnenými gorilami“. Opice sú síce super, ale tu už som sa predsa len v duchu pýtal, či na podobné zverstvá predsa len už nie som starý.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.5. 06:35Krize identity
    Na prvý raz trochu sklamanie (najmä po ambicióznych prirovnaniach k Watchmen Alana Moorea), ale po druhom prečítaní musím uznať, že je to fakt vydarený, skvele napísaný komiks, kde nič nie je navyše a akčné scény nie sú v skutočnosti až také samoúčelné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napokon prirovnanie k Mooreovej klasike nie je až tak od veci; démýtizácia superhrdinov je v oboch príbehoch spracovaná inak, ale zakaždým kvalitne, aj keď samozrejme Moore je Moore. Akcie je každopádne (našťastie) málo. Namiesto nej komiks vsádza na vzťahy a vyšetrovanie vraždy. Žiadne záchrany sveta, ani vesmíru. „Iba“ vražda nevinnej ženy. Scenárista si vybral prekvapivo skôr menej známe, miestami až vyložene neznáme (u nás) postavy. Legendy Wonder Woman, Superman a Batman sa stiahli do ústrania, miestami až do camea. Bola by to samovražda, nebyť jednej veci. Nebyť toho, že scenár je veľmi osobný a psychologicky dobre spracovaný. I z treťotriedneho chlapíka, ktorý sa vie naťahovať (ehm), sa mu darí spraviť kvalitnú postavu, do ktorej (elastickej) kože sa vieme ľahko vcítiť. Na prvé čítanie je to komplikované, ale pri druhom už mi do seba zapadávali veci, ktoré mi pri prvom utiekli. Okrem prekvapivo náročného scenára oceňujem samozrejme ešte kresbu Ragsa Moralesa a skoro 50 strán (!) bonusov. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-krize-identity-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5. 08:54Život a doba Skrblíka McKváka
    Toto nie je „len“ 100%-ný návrat do detstva. Toto je plnohodnotný (komiksový) dobrodružný román pre mládež (a dospelákov, ktorí nezabudli, aké je to, so zatajeným dychom listovať stranami nového komiksu). Román pozostáva z 12 kapitol a všetko spolu súvisí. Jeden z najlegendárnejších disneyovských komiksových tvorcov Don Rosa sa rozhodol pre epické vyrozprávanie Držgrošových peripetií od detstva po dôchodok, kedy už sa zdá, že hlavnému hrdinovi niet pomoci. Alebo skôr antagonistovi? Keď sa to tak vezme, strýko Držgroš je záporná postava, ktorá pre majetky neváha urobiť čokoľvek, vrátane vyhnania najbližších. Čím všetkým si musí káčerovi preskákať, aby sa z neho stal zahorknutý cynik, odsúdeniahodný mrzút a zatrpknutý frfloš, ktorý si pre jeden cent nechá vŕtať koleno? Bol na Divokom západe, splavoval Mississippi, pochádza zo Škótska, dobre ho poznajú ako v Afrike, tak v Austrálii a behom jedinej strany stihne navštíviť Karibik, Južnú Ameriku a Áziu. Ako jednotlivé kapitoly pribúdajú, sa mozaika skladá do kompaktného celku a na konci máme puzzle, aké poznáme z detských liet (Donald, megatrezor pardon kancelárska budova, Mladí svišti). Je to hravé, vynaliezavo napísané, plné vtipných hlášok a fantasticky nakreslené. Rosa vkladá výborné gagy do úzadia, kam povrchní čitatelia nepozerajú (vták zo zeme vyťahuje dážďovku a za jeho chrbtom číha druhá dážďovka s oklincovaným kyjakom). Inokedy nás ohúri prvkom, ktorý je vskutku rozkošný (keď sú postavy dole hlavou, aj text v bubline je dole hlavou). Na prvý raz nemáte šancu všetko pochytať, verte mi. Rosa je ako autor absolútne na svojom mieste, viď. vysvetlenie Držgrošovej superschopnosti plávať v minciach. Páčilo sa mi vyvrátenie (pseudo)axiómy o šťastnej minci; Držgroš si všetko tvrdo odmakal, nemal dôvod spoliehať sa na mystické blbosti. Vyzdvihnúť musím decentné a pritom krásne spracované úmrtia rodičov. Úplne šialené (v dobrom) sú bohaté bonusy. Nielenže kniha obsahuje Donove dvojstranové úvodné slovo, ale každej (!) kapitole predchádza textový bonus, v ktorom nás zasvätí do vzniku tej-ktorej kapitoly a poukáže na drobnosti, ktoré by mohli ujsť našej pozornosti. Tieto bonusy sú okrem samotných textov prepchaté nádhernými, farbami hýriacimi obálkami, storyboardami a dobovými fotkami (napr. archívna pohľadnica z 19. storočia s hradom, o ktorom sa fanúšikovia domnievajú, že stál ako predloha pre Rosu počas kreslenia škótskeho hradu klanu McDuckovcov). Obsah obsahuje aj originálne názvy a hlavička s úpätím sú taktiež pekne spracované. Nechýba pevná väzba z na dotyk zaujímavého materiálu.
  • Ivan Kucera
    Dr. Strange na gynde pardon na Grynde. Po rune od Aarona a Catesa bolo otázne, či čáryfukove univerzum nie je vyčerpané. Má vôbec slávny mág ešte čo ponúknuť svojim fanúšikom? Ľudia v Marvele si také „hlúpe“ otázky nekládli a nový run (tentokrát od Marka Waida) uviedli na trh ešte v rovnakom roku, ako končil Aaronov/Catesov (t.j. 2018). Strange sa tentoraz dostáva do vesmíru. To je svieže. Aby našiel mágiu, ktorá už na Zemi nie je resp. je vyčerpaná. To už, pravda, svieže nie je, pretože o to isté šlo aj v predchádzajúcej sérii. Napriek istému sklamaniu z „kopírovania“ si to 4* ako-tak zaslúži. Strange je stále skvelá postava a v hlbinách vesmíru, musiac sa pozviechať a spoľahnúť plus-mínus iba sám na seba, získava jeho charakter nezlomenejšieho ducha. Už mi to síce nepripadalo až také hravé, ako Aaronov run, ale koncový zvrat slušne navnadil. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-doctor-strange-nejvyssi-carodej-1-napric-vesmirem
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.4. 19:56Wild West, kniha 1 a 2
    „Peníze nejsou všechno.“ Tradičná vybíralovská krása. Kvalitný, decentne voňavý papier, tvrdá väzba a veľké rozmery, pri ktorých ukážkovo vynikne samozrejme nádherná kresba. Čo sa týka scenára, kedysi ma tieto westernové záležitosti nelákali, ale asi starnem alebo si Josef Vybíral vyberá (ehm) fakt samé bomby, ale už sa mi páčia. Možno by som mohol skritizovať priveľa postáv, ale neurobím to, lebo som si istý, že to v druhej knihe dostane všetko zmysel. Len nechápem, prečo je jedna postava kópiou (Suchetovho) Poirota (asi len blbinka od ilustrátora?).
  • Ivan Kucera
    Kravenův poslední lov (1989) sa trošililinku preceňuje, ale do zoznamu 50. najvýznamnejších spider-manoviek by sa prebojoval. Preto som sa tešil na Kravenův první lov. Naivne som čakal prequel venovaný tejto vynikajúcej postave (aj keď zo Spajdyho „loveckých“ nepriateľov mám od detských liet predsa len o pazúr radšej Pumu). Až potom som sa dozvedel, že príbeh vyšiel v rámci Slottovho runu Svítá nový den. Ono je na jednej strane pekné, že sa postupne (i vďaka UKK, viď. dvojdielny Pavoučí ostrov) kompletizuje Slottova práca na Steňolezovi, ale keďže ma nikdy naplno nechytila, vnímam to ako Pyrrhovo víťazstvo. Pre tento konkrétny komiks to znamená, že názov je podvod, keďže žiadny Kraven tu nevystupuje. Dvojnásobne nejde o prequel. Ďalšou zlou správou je, že aj kebyže dám všetky doterajšie námietky bokom, z celkových cca 150 strán, ktoré komiks má, je slečne Kravenovej venovaných len biednych cca 70 (!). A aj to málo na mňa pravdupovediac pôsobilo ako remake (vrátane Vermina). Nevraviac o tom, že to nemá koniec. Je to len klasický marvelácky úvod do témy a predstavenie postáv, ktoré sa zjavne mienia v budúcnosti vracať a vracať... a vracať. Oproti celistvému a uzatvorenému Kravenůvmu poslednímu lovu je to fakt niekde úplne inde, sorry. Zvyšok tvoria príbehy s Petrovým nudným spolubývajúcim (policajtom Vinom Gonzalezom) a ešte nudnejšou Jackpot. Odhalíme jej pravú identitu, čo je však vec, ktorá ma nikdy nezaujímala. Našťastie situáciu zachraňuje koniec. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som to so Slottom nevzdal napriek tomu, že si na tento druh príbehov pripadám starý: akonáhle to s ním začnem vzdávať, napíše niečo, čo ma zaskočí a prekvapí a idem ďalej (je pravdou, že Slott v tejto knihe napísal len minimum, ja teraz každopádne hovorím o rune ako celku). Scenár obsahuje viacero zábavných vecí („O 15 sekúnd neskôr“) a oceňujem, že Spajdy je nahláškovaný a jeho hlášky sú tentokrát vtipné (čo priznajme si nie vždy býva samozrejmosť). Inokedy je to ale naopak zarážajúco odlfáknuté. Vinovi fakt ako vysvetlenie stačilo, že mu Spider-Man do bytu narafičil kostým? Ani na sekundu mu nenapadlo, že s tým má niečo jeho spolubývajúci, náhodou istý pán Peter Parker? Zarazilo ma i to, že Spider-Man polícii povie, že Vinov spolubývajúci je Spider-Man a nič z tohto šokujúceho zvratu nie je vyvodené (správne, maskovaný Peter povie Vinovimu šéfovi, že on, Peter Parker, je Spider-Man). Bonusy potešia (úvodné slovo, 2-stranový rodostrom Kravenovcov a 3-stranový text zasväcujúci nás do histórie tohto šialeného, smrteľne nebezpečného rodinného klanu).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.4. 08:14Immortal Hulk #01: Nebo je obojím?
    Tak toto ma bavilo! Tie 4* síce nie sú úplne čisté, ale 3 by boli málo. Banner je mŕtvy. Tým pádom je mŕtvy aj Hulk. Alebo nie? Alebo nie. Banner ako tulák v utajení putuje krajinou, nikto ho nepozná a primotáva sa do problémov, v ktorých musí oťaže prebrať Hulk, ak chce Banner prežiť. A on prežiť chce. Spočiatku to vyzerá ako nesúvislá komiksová „zbierka poviedok“, ale čím bližšie sme k finále, tým viac zisťujeme, že scenárista Al Ewing to s nami myslí dobre a má to viac prešpekulované, než sa na začiatku zdalo. Skvelé je, že príbehy sú pomerne komorné a v rámci možností civilné. Paradoxne, súboje s monštrami sú z celého komiksu napokon tým najmenej zaujímavým (našťastie je ich málo). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-immortal-hulk-1-nebo-je-obojim-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.4. 09:44Walitaka
    Hoci komiks (ako ostatne všetky zo série Klasické komiksy Marko Čermáka vydavateľstva Václav Vávra) obsahuje úvodné slovo, z nejakého dôvodu je v ňom všeličo, len nie technické fakty. Takže vám ich poviem ja. Walitaka (áno, TEN Walitaka) bol prvý raz publikovaný na pokračovanie v kultovej Kometě v rokoch 1990/91. V roku 1995 vyšiel súhrnne v časopise Bobří stopou č. 10 a napokon, prekvapivo s temer rovnakou obálkou, v roku 2013 u spomínaného Vávru. Hoci mám od detstva rád „táborové“ komiksy a zvyknem im vďaka nostalgii čo-to odpustiť, Walitaka ma príliš nebavil. Jednak sa toho v scenári Jiřího Macka zas až tak veľa nedeje (jeho Rower Hogan ma bavil predsa len viac), jednak postavy nie sú príliš zaujímavé (ani ústredný Walitaka, ostatní sú potom vyložene neviditeľní resp. nedá sa orientovať v tom, kto je kto), jednak pôsobí divne nedokončene (pochopil som to správne, že zlý opilec chcel neskôr nalákať do svojho domu jedného z chlapcov a tam mu urobiť bohviečo, alebo šlo o inú postavu, ktorá len podobne vyzerala?), jednak ma po výtvarnej stránke neohúril (najviac sa mi páčilo až finálne splavovanie rieky, hoci i snežné táborenie bolo fajn), jednak obsahoval síce chvályhodné, ale zároveň zdĺhavé a teda nudné textovo-vizuálne tematické návody (napr. o stavbe indiánskej sauny alebo týpí), jednak si to scenárista miestami prehnane uľahčil (zásadné udalosti sú napísané v jednej vete namiesto toho, aby nám boli ukázané konkrétne scény, ktoré k tomu viedli) a jednak som už dávno neuvidel komiks s tak chaotickou štruktúrou. Umiestnenie niektorých bublín je nepochopiteľné a rušivé. Neviete, čo máte čítať ako prvé. Občas sa dokonca stane, že sa postava niečo spýta a nie je jej odpovedané. Prípadne logicky čakáte, že na nasledujúcom paneli sa bude riešiť problém nedokončený na predchádzajúcom a ono nie. Alebo som nevedel, ktorý panel nadväzuje na predchádzajúci. Skúsil som viacero variant, ale napokon som dospel k záveru, že naň nenadväzuje žiadny (!). Miestami mi to pripadalo až tak, že sa tvorcom zapatrošila stránka na zem, nevšimli si to a takto to pustili do tlače. Inak je to ale pekný a dôstojný komiks, ktorý je určite pre mnohých legendárny a ja im to určite nemienim brať, tobôž nie vyhovárať. Len, ja proste medzi nich nepatrím. Osobne ma najviac potešilo zrejme to, že sa nevenuje (predsa len obohranej) skautskej mytológii, ale indiánskej. Nie som si istý, do akej miery autori majú čisté svedomie, lebo toto naozaj je z nemalej miery kópia Foglarových Chlapcov od Bobrej rieky. Jasné, v tých časoch bol tento druh komiksov na jedno brdo, ale tentokrát to udiera do očí viac (dospelý muž vedie mestských chlapcov do lona prírody, kde ich učí morálnym a praktickým zásadám).
  • Ivan Kucera
    Tento komiks sa na nič hrá. Netvrdím, že ostatné conanovky áno. To by bolo rúhanie pardon cromovanie, obviniť ich z čohosi tak nemiestneho. Poklad kešatský si každopádne ide skutočne za nosom. Nekomplikuje to vedľajšími dejovými odbočkami, ani nudnými, nedajbože otravnými postavami. Scenárista Gerry Duggan (Doctor Strange 2: Poslední dny magie) predstavuje hrozivého súpera: jašterieho čarodejníka Koga-Tuna. Scenár je poctivou, mäsitou conanovskou šťavnacinou, ktorá nemôže sklamať asi žiadneho fanúšika ozruty, ktorú si nekúpite výmenou za kráľovskú korunu, lebo vie, že korunu si treba zaslúžiť. Chcel by som CC jemne skritizovať za to, že vizuálne sériu neodlíšilo od inej, aktuálne taktiež v CC vydávanej conanovskej série, ktorú pomáhal štartovať Jason Aaron a ktorá v origináli vychádzala pod názvom Conan the Barbarian (táto patrí pod Savage Sword of Conan). Keď obe série postavíte vedľa seba, vyzerajú ako súčasť jednej. Dokonca chrbty majú rovnaký spôsob číslovania: číslo je vyrazené na meči. Takže keď vedľa seba postavíte Život a smrt barbara Conana 1 a Poklad kešatský, tak máte vedľa seba dve jednotky. Prečo jedna séria nemohla mať čísla na meči a druhá na sekere? Nehovoriac o červenom nápise na hnedom podklade, ktorý je takmer nečitateľný. Ale to nie je ani tak kritika, ako skôr dôkaz toho, že CC svoju prácu odvádza tak špičkovo, že sa dajú kritizovať naozaj len takéto drobnosti. Spomenúť musím úžasne neotesanú kresbu Rona Garneyho (Muži hněvu, Spider-Man: Zpátky v černé). Ponorte sa do príbehu, v ktorom zistíte, že niekedy nie je pokladom zlato, ale to, čo nájdeme ukryté vo svojom srdci. To, o existencii čoho sme dovtedy nemali ani len tušenia.
  • Ivan Kucera
    Straczynského run bol jednou z najlepších vecí, aká Spider-Mana stretla. Koniec bol síce mdlý, ale pozitíva prevládali. Po Straczynskom prebral sériu Dan Slott. Snažil som sa mu prísť na chuť, no uvedomil som si, že som už na podobné veci starý. Preto ma prekvapilo, že sa mi Petr Parker: Paparazzi páčil, aj keď až na 4* to predsa len nie je. Zápletka vychádza z logického východiskového bodu, že bola len otázka času, kedy sa z „normálneho“ fotografa (vzhľadom na jeho „akrobatické“ schopnosti) stane paparazzi. Tento motív umožnil Slottovi klásť otázky o morálke, (žurnalistickej) zodpovednosti za cudzie životy a o tom, kde sa končí novinárčina a začína sa „kanibalizmus“. Samozrejme, netreba od toho čakať špičkový novinársky triler á la Sydney Pollack, stále je to „len“ Spider-Man (odpusť, Spajdy). Som skeptický voči vymýšľaniu nových záporákov v dlhé desaťročia vydávaných sériách, každopádne musím uznať, že tu sa to podarilo. Paper Doll je niečo z Aktov X a čosi z japonskej úchylnej hororovej mangy. Jej jedinečné superschopnosti umožnili ilustrátorovi Marcosovi Martínovi (Doctor Strange: Přísaha, Robin: Rok jedna) vizuálne sa odviazať. Je to tragická, skvelá postava. Preto zamrzí, že sa s tým Slott (okrem krátkej scény s rodičmi) po psychologickej stránke nepohral dôstojnejšie a zostal povrchný. To len dokazuje, že má talent na vymýšľanie „hovadín“ (v dobrom), ale buď nevie, alebo nechce „poriadne“ ich spracovať. Ide mu v prvom aj druhom rade len o show. Pavúka hore za to, že vrátil Sieťomila ku komornej zápletke (o to viac do očí udiera nudný pseudo bombastický úvod). Bohužiaľ, prítomný je tiež dvojdiel o extrémne nezáživnom Bare bez mena. Všetci treťotriedni zlosynovia, u ktorých si neviete spomenúť na ich prezývky, fakt nie sú niečo, z čoho by som padal na zadok. Detto všetky tie stávky naokolo, tie mi pripadajú s prepáčením hlúpe. To, čo Dan Slott ustál na slušnej úrovni, napokon paradoxne úspešne pochoval Bob Gale (áno, scenárista filmovej trilógie Návrat do budúcnosti). Bonusy: 4-stranový, vcelku banálny rozhovor so Slottom.
  • Ivan Kucera
    „Věděl, že se blíží konec. Vždycky všechno veděl.“ Výsek vyžadujúci znalosť začiatku a konca. Toto je stred. Začiatok sú udalosti vedúce k tragickému predčasnému úmrtiu statočného policajného kapitána Stacyho, otca Petrovej priateľky Gwen. Koniec je jej smrť. U nás to rozkúskovane vyšlo v UKK: The Amazing Spider-Man: Smrt Stacyových, v Comisových legendách II: The Amazing Spider-Man (kniha 06) a v KVS: Smrt Gwen Stacyové. Udalosti patria k tomu najzásadnejšiemu, čo v Spideyho univerze kedy vyliezlo z pavučiny, takže fanúšik to určite pozná. Hoci Spider-Mana zbožňujem od detstva, keď mi ho kupovali rodičia, komiksy s oboma úmrtiami považujem za priemerné. Samotné úmrtie sa zapísali do Sieťomilových aná...dejín, ale všetka tá omáčka okolo ma vždy nudila. Takže nečudo, že sa mi z „trilógie“ najviac páči „stred“ alias Smrt a osud (v ktorom je Gwen ešte živá a spamätáva sa zo smrti otca). Je v ňom povinná akcia, aby boli spokojní akčnejšie naladení pavúkovi fanúšikovia, hlavne sa tu ale nachádzajú vzťahy a dialógy a nad všetkým sa vznáša sympatická civilná atmosféra zmaru a smútku, ktorá na človeka doľahne, keď mu zomrie niekto blízky. Nie je to zbytočne naťahované (len tri zošity). Lee Weeks je skôr ilustrátor, než scenárista, ale v tomto prípade zvládol oboje. Šikovne si uvedomil šokujúcu vec: napriek tomu, že kapitánovo úmrtie je kánonicky zásadné, celé desaťročia (!) sa nenašiel nikto, kto by sa venoval jeho dôsledkom. A tak to urobil on. Áno, jeho Smrt a osud z rokov 2000/01 nadväzuje na udalosti zo 70. rokov. Odohráva sa niekoľko dní resp. týždňov po ňom. Nerozumiem, prečo je súčasťou tejto knihy aj Džentlmenská dohoda z pera Brucea Jonesa (okrem toho, že scenár previedol do bubliniek práve Weeks). Dej totiž nemá s predchádzajúcim nič spoločné. Našťastie, Džentlmenská dohoda patrí do mojej obľúbenej spider-manovskej série Pavučina (viď. Odstupné z Crew č. 29 z r. 2011 a KVS: Pavučina) vyznačujúcej sa geniálne jednoduchým nápadom: Spider-Man v týchto príbehoch vystupuje len ako vedľajšia postava, niekedy dokonca ani to nie. Napriek tomu sa okolo neho vždy „nejako“ jednotlivé (uzavreté) príbehy obtierajú. Tento je taký dobrý, že kvalitou jemne zatieňuje prvú polovicu tejto komiksovej knihy. Obidva príbehy sú pekne nakreslené. U Džentlmenskej dohody navyše vyzdvihujem inkerstvo Jimmyho Palmottiho (Jonah Hex, Hory mají oči). Weeks ako ilustrátor sa vyhral s celostranovými „skenmi“ Daily Bugle („Môžu superhrdinské bitky za nízke ceny newyorských realít?“). Možno by som vizuálnej stránke vytkol, že pôsobí „moderne“, ako súčasný komiks, pritom sa odohráva v 70. rokoch. Keď som si následne znova zalistoval komiksom Smrt Stacyových, tak som síce spätne (d)ocenil, ako Weeks nadviazal na výtvarný štýl sedemdesiatkového dua Roomita Sr./Kane, ale aj tak sa s tým podľa mňa mohol vyhrať viac retro. Vcelku bohaté (na KVS) bonusy: okrem tradičného úvodného slova 3-stranová galéria a toľko isto stranový text rekapitulujúci Weeksovu kariéru. 3,5*
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.4. 05:37V jako Vendeta (3. vydání)
    Klasika, kult a legenda s podmanivou kresbou Davida Lloyda a vynikajúcim, tradične prepracovaným, dynamickým, originálnym a nepredvídateľným scenárom revolučného inteligenta Alana Moorea. Je pravdou, že V jako Vendeta ma nestrhlo až tak, ako iné jeho práce (Z pekla, Bažináč, Watchmen). Ale i tak bez debaty 4*. Mne sa páčil aj film. Anglicko vládne. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-v-jako-vendeta-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.4. 06:26Duchové mrtvých
    Aj keď je horor jeden z mojich najobľúbenejších (literárnych i filmových) žánrov a hoci som Poeove texty čítal už ako malý, nikdy ma nechytili. Určite neboli zlé a ak niekto povie, že je to klasik žánru, tak má pravdu. A nie Doyle so Sherlockom, ale Poe s Dupinom ako prvý prišiel s duom v zložení geniálny detektív a pomalší pomocník. Ale z desiatok vecí, ktoré som od EAP čítal, sa mi štvorhviezdičkovo páčilo len zopár (paradoxne najviac asi básne, čo je čo povedať, keďže tento literárny smer je mi cudzí). Zo starých žánrových autorov pred EAP uprednostňujem HPL a R.E. Howarda. Naopak, komiksový ilustrátor a scenárista Richard Corben je mojou srdcovkou od chvíle, čo mi rodičia bohviekde na začiatku 90. rokov zohnali poľský KOMIKS s jeho nezameniteľným Svetom mutantov. Odvtedy som si Richardovu nezabudnuteľnú, neprehliadnuteľnú, hustú a špecificko-úchylnú kresbu zamiloval. Nápad komiksovo zadaptovať Poeove texty je super. Som výrazným spôsobom spokojný a hanbil by som sa sám pred sebou, ak by som zbierke dal menej ako 4*. Hodnotiť komiksy jednotlivo asi nemá zmysel, niektoré sú síce dlhšie, ale iné krátke a končia skôr, než sa poriadne rozbehnú (resp. práve v momente, keď sa do nich začnete dostávať). Ale ako celok je to úctyhodné, šťavnaté mäso, ktoré keď si dáte na obed, po zvyšok dňa nebudete pociťovať žiadny hlad. Poeove texty sú správne tajomné a nepredvídateľné. Stali sa dokonalým podhubím pre Corbenov jedinečný štýl, ktorý mnohým určite nevyhovuje, ale tak nech ho nečítajú, ja tiež nejem držkovú. Corben si Poeve pochmúrne a temné svety zjavne vychutnal. Nenechal sa otrocky zviazať kultovými, nejeden raz notoricky známymi predlohami, sem-tam si niečo upravil, keď sa mu to hodilo tak dačo nové pridal, občas skombinoval dva texty do jedného, inokedy mierne pozmenil záver, prípadne pridal rozprávača v podobe čarodejnice Mag (ktorá občas aj priamo vstupuje do deja a ktorú môžete poznať aj z inej jeho tvorby, napr. Bůh krys). Pochváliť musím aj Comics Centrum, ktoré knihu vybavilo prebalom, lacetkou, zasväteným a nadšeným trojstranovým úvodným slovom miesto-predsedu spoločnosti kurátorov múzea E.A. Poea v americkom Richmonde M. Thomasa Ingea, záverečným „ospravedlnením“ Václava Dorta a galériou obálok. Samozrejmosťou je perfektný, kvalitný papier. Možno by som každopádne úvodné slovo (keďže je plné spoilerov) prehodil so záverečným „ospravedlnením“.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš2.4. 07:09Až do posledního
    Peniaze nadovšetko. Ďalší vybíralovský drsný, špinavý, realistický a pôsobivý antiwestern, v ktorom to, že ste hlavným hrdinom (i keď nejeden raz skôr antagonistom) vôbec neznamená, že prežijete. Nad všetkým sa vznáša pachuť zbytočnosti, dezilúzie a čoraz intenzívnejšie zapáchajúceho smradu, ktorý razí z toho, že sa končí kovbojská éra a začína sa éra nová. Až do posledního je pomalá, dôstojná, vážna, smutná a tragická jazda po prérii, kde si nemôže byť ničím istí. Ak sa aj vám páčili obdobné „osudové“ záležitosti Sykes a Texaský Jack, určite si prídete na svoje aj tentokrát. Scenár je skvelý. Hoci začína neoriginálne, čoskoro sa ukáže, že sa s nami scenárista Jerôme Félix len hral a v skutočnosti je jeho hlavnou devízou práveže naopak nepredvídateľnosť. Dá sa porozumieť motivácii každej postavy. Napísal by som, že kladnej i zápornej, ono je to ale v tomto komikse strašne ťažké (až nemožné) od seba odlíšiť. Pretože kto je dobrý? A kto zlý? Niekedy sa z dobrého človeka stane zlý, ale vieme, prečo „to“ musel urobiť. A niekedy nie je zlý človek zlý, len proste len má v živote niečo, na čom mu záleží a keď je tomu ublížené, stane sa krutým, čo ale teoreticky neznamená, že je aj zlý. Inokedy to v jednej chvíli vyzerá tak, že hlavnou postavou bude XYZ, potom sa ňou prekvapivo stane YXZ a ani to dlho nevydrží a celé je to napokon úplne inak. Často sa mení postava, ktorá udáva tempo. Nejeden raz sa z predátora stane korisť a naopak. Je prítomných veľa scén, v ktorých si poviete „a teraz sa stane toto“ a ono sa stane presný opak. Keď začnete čakať aj na ďalšej strane podobne prekvapivé zvraty, tak vás paradoxne scenárista ovalí po hlave tým, že nečakane siahne po zvrate, ktorý ste očakávali, ale povedali ste si, že ho scenárista určite nepoužije. A Paulom Gastineom je to nádherne nakreslené. Potešia veľké rozmery, obálka, skvelý papier a 10 strán výtvarných bonusov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš31.3. 07:24Barakuda, kniha 1 a 2
    Všetci sa raz stretneme na karibskom ostrove. Keď dôjde reč na pirátske príbehy, zákonite sa začne skloňovať Stevensonov Ostrov pokladov a jeho komiksový sequel Dlouhý John Silver. A tiež Piráti Karibiku. To vo svojom úvodnom slove priznáva i sám scenárista Jean Dufaux (Murena, Sága Valty). Hoci je Barakuda skvelý (francúzsky) komiks a jednoznačne si zaslúži 4*, Dlouhý John Silver sa mi páčil predsa len o plachtu viac. A to nielen po scenáristickej, ale i výtvarnej stránke, hoci i tá v Barakude je úžasná a krásna. Zatiaľ sme len na samom začiatku, takže je prítomných veľa priateľstiev, nepriateľstiev, miest, udalostí, flashbackov, motívov, postáv a vzťahov, čo síce je spracované prehľadne, ale zároveň to jemne nudí, keďže z toho na čitateľa padá pocit povinného rozjazdu na šachovnici s tušením, že to drajv dostane až neskôr. Ostatne, i Dlouhý John Silver ma naplno dostal až vo svojej druhej polovici, takže možno sa história zopakuje. Bez debaty sú štedré rozmery a tvrdá väzba, ktorými Barakudu (tradične) vybavil Josef Vybíral. Trochu mi vadilo, že na to, ako je scenár sexuálne poburujúci, vyhrotený, explicitný a škandalózny, je ilustrátor Jérémy (Rytíři z Heliopole) naopak divne hanblivý.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš31.3. 07:12Zaplatit zemi
    „Všechno zlé má svůj kontext.“ Mám rád indiánsku mytológiu (mayovky, Cooper, Běsnění kojota, Skalpy), ale ak aj vy, tak nech už budete od Zaplatit zemi čakať čokoľvek, zrejme zostanete prekvapení. Prekvapení nebudete iba v prípade, že poznáte predchádzajúcu tvorbu Joea Saccu. Nie je to komiks s „bežným“ scenárom, s klasickou zápletkou. Je to skôr komiksová reportáž resp. dokument. Vystupuje tu nielen Sacco, ale i ostatné postavy sú skutočné, zostali im aj ich civilné mená. Sacco ide niekedy až príliš do hĺbky. Pri scénach, v ktorých nám vysvetľuje ťažbu nerastných surovín, je až únavné detailný. Ale ono to spolu všetko súvisí a asi bolo nutné spracovať to takýmto spôsobom, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Podobné kultúrne genocídy sa diali všade na svete, viď. Austrália, Amazonka. K zamysleniu núti aj ustavičný kolotoč (nivočenie prírody je určite strašné a zničí nás, ale ruku na srdce, kto by si dnes dokázal predstaviť svet bez všetkých jeho technologických vymožeností, ktoré majú základ práve v ťažbe?). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zaplatit-zemi-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.3. 18:26Puma #3: Dračí sémě
    To najlepšie na koniec: vo farbe, akčné, napínavé, atmosférické a v neposlednom rade hororové. Adptácia literárneho diela R.E. Howarda, ktorého síce každý pozná ako otca barbara Conana, ale v skutočnosti písal aj vynikajúce hororové, temné poviedky a svojho času patril do žánrovej bandy okolo H.P. Lovecrafta. Po tomto čísle už žiadna ďalšia Puma nevyšla napriek ambicióznym plánom s ďalšími pokračovaniami.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.3. 15:28Údolí zrůd
    Myšlienka „nie je netvor ten, kto tak vyzerá“ je síce pekná, nadčasová a treba si ju neustále pripomínať, zároveň je ale príliš... neobjavná? Okrem toho sa všetko odohrá akosi prirýchlo, v cvale, ako z rýchlika rútiaceho sa krajinou plnou rýchlosťou. Po pomalšom rozjazde príbeh naberie spád a problémy sa vyriešia behom pár panelov. To je škoda, príbeh občas mohol spomaliť, bolo by to fajn minimálne pre lepšie budovanie vzťahov. Ale zas i tá skratkovitosť má niečo do seba. Práve v nej (a v priamočiarosti a ráznej jednoduchosti) sa paradoxne ukrýva čaro. Scenár je neoriginálny, ale zároveň silný, pôsobivý. Mnohé vyhrotené okamihy mrazia a výprava zaspatého amerického poľnohospodárskeho vidieka je geniálna. Osamelé farmy stojace bokom od ostatných (takže sa na nich môžu akékoľvek zverstvá a nikto nič nevie), lúky, oplotené ohrady, stajne, opustené cesty, lesy, polia plné na prudkom slnku dozrievajúcich plodín, stodoly a staré domy. Scenárista Steve Niles (30 dní dlouhá noc) čitateľa nešokuje zásadnými zvratmi. Všetko je odhadnuteľné, jasné, zrejmé, ľahko vypočítateľné. Vadí to? Mne nie. Za absolútneho pekelníka je tu však až božský ilustrátor Greg Ruth (Kolosální Conan). Jeho práca je plná skvostných okamihov a úchvatných momentiek, z ktorých nedokážete odtrhnúť zrak. Izolované Gristlewoodské údolie sa vzpiera časovému zaradeniu. Týči sa nad ním modrá obloha posiata bielymi oblakmi. Bez debaty je luxusné ošatenie, do ktorého Comics Centrum skvelý komiks odelo: veľké rozmery, tvrdá väzba, citrusovo (?!) voňajúci kvalitný papier, lacetka, a skoro dve desiatky bonusov (napr. medailóniky autorov, skicár s poznámkami, či galéria obálok). Pravdupovediac ma zaskočili hlasy tvrdiace, že je to temné, depresívne dielo. Mne v konečnom efekte pripadalo naopak až prekvapivo pozitívne a dojemné, plné odvahy, statočnosti, priateľstva, spravodlivosti, férovosti, satisfakcie a, nuž lásky. Áno, aj lásky. Trocha mi to svojím vidieckym retro nádychom zo starých dobrých čias pripomenulo komiks Letné kúzlo, ktorý v 90. rokoch vychádzal na pokračovanie v slovenskom magazíne Komix Mix.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.3. 08:27Puma #2: Plži kontra Limači
    Strašne divný komiks. Ako jednotka, aj dvojka je jeden ucelený a extrémne nudný príbeh, bez bonusov, bez hračiek, bez zaujímavých textov, bez farby. na konci sa objavuje lákadlo na ďalšie štyri diely, ale už vyšiel len jeden a Puma skončila. Trocha ma to mrzí, ale toto je fakt obrovská slabota, toto nie je ani na 2*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.3. 06:43Barbar Conan #03: Labyrint smrti
    Po scenáristovi Jasonovi Aaronovi (Skalpy) v sérii Život a smrt barbara Conana preberá opraty série Kanaďan Jim Zub (Tony Stark – Iron Man) a načína nový príbeh, takže tým pádom vlastne nejde o sériu Život a smrt barbara Conana, ehm. Po ukončení runu s „deťmi“ mi pravdupovediac vari aj vyhovuje, že zápletka okolo muža, ktorého svalnaté ruky preliali litre krvi, ale napriek tomu nie je chladnokrvný vrah, prestala byť ambiciózna a sústredila sa „len“ na Conanov boj v temnom podzemí. Tentokrát nemáme dočinenia s komiksovou zbierkou („náhodne“ prepojenou motívom „detí“), ale s uceleným, jedným príbehom. Conan sa dostáva do zeme Utara Kuru, kde vládne boh mnohých smrtí Kchali-Maj (alebo je to inak?). Ku koncu je síce nahryznutý príbeh č. 2, ten ale vychádza z príbehu č. 1, takže... Problém je, že Zub nie je Aaron. Ak by som mal hodnotiť len scenár, tak by to bolo max. za 2*. Postavy vedia, že je medzi nimi vrah a prvé, čo urobia, je, že idú spať a na stráži nechajú jedného spomedzi seba. Takže ak je ním onen vrah, pohodlne vštekých zabije v spánku. V inej chvíli to vyzerá tak, že Conan na 100% zomrie, čo ma trochu urazilo, keďže aj malé dieťa vie, že zabiť Conana je nereálne. Pripomína to filmovú potterovku Ohnivá čaša. V nej tiež bolo prítomné publikum, ktoré nevidelo do labyrintu/bludiska. Takže je otázne, načo tam vôbec bolo. V Labyrinte smrti je to vyriešené predsa len šikovnejšie, keďže obecenstvo síce nevidí do labyrintu, ale vidí aspoň pohasínajúce krištále (akonáhle niektorý zhasne, bojovník zomrel). I tak je ale pritiahnuté za vlasy, že len kvôli tomu tam sedia desiatky hodín, v podstate dní (v aréne s publikom sa odohráva len pár posledných strán). Je povedané, že v radoch bojovníkov je zradca (zradkyňa), ale následne sa ukáže, že ním je osoba, ktorá sa do labyrintu pôvodne vôbec nemala dostať resp. sa doňho dostala čistou náhodou v poslednej sekunde. Ale hodnotím aj všetko naokolo, ako je vizuál (parádne obálky, či už tie alternatívne od Tommyho Lee Edwardsa, José Villarrubiu alebo Alexandra Lozana alebo „oficiálne“ od E.M. Gista, ktorými sú oddelené jednotlivé kapitoly), prebal, lacetku, 8 strán bonusov (alternatívne obálky, návrhy strán a dokonca utsko-český slovník, čo je fakt rozkošný nápad, ale veľa slov som v ňom nenašiel) a ono ten scenár fakt nie je žiadny fenomenálny zázrak, ale paradoxne napokon práve tá akási priamočiara béčkovosť mi pripadala sympatická. A určite čo-to zohrala aj nostalgia, keďže som v 90. rokoch ako malý frčal na Conanovi od Semic-Slovartu, takže keď som teraz otáčal farebnými, atraktívnymi stranami, dýchlo na mňa detstvo. Nebolo to nepríjemné.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.3. 07:14Batman: Dvojník
    Pripomína to film s Robertom Pattinsonom: civilné, komorné, málo akcie, viac Batmana ako Waynea, Bruce je štíhly mladík robiaci chyby večne posiaty jazvami a modrinami, ešte sa len učí, komu môže veriť, Gotham pripomína zločinecké mravenisko (viac, ako inokedy predtým), nie je možné byť všade a netopier je na stope sériového vraha zmrdov, ktorí mali dávno sedieť, ale nesedia a teraz za to zaplatia. Identitu vraha som napriek relatívne nízkemu počtu postáv neuhádol, nie je to šok, ale dáva to zmysel: ako jeho totožnosť, tak to, prečo zabíja toho, koho zabíja (ono to spolu súvisí). To, že sme v Black Label, sa okrem celkovej drsnosti a realistickosti prejavuje napr. na spôsobe, akým scenárista pracuje s Gordonom a Alfredom. Scenár je vydarený a vyladený, ale ešte mohutnejšie sa mi páčila fenomenálna, špecifická kresba Taliana Andreu Sorretina (Tajné impérium 1 + 2). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-dvojnik-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.3. 08:09DC Comics - Legenda o Batmanovi #016: R.I.P.
    Tento komiks v češtine (konkrétne v BB/art) vyšiel už v roku 2013 a v roku 2022 sa na trh vrátil v rámci Legendy o Batmanovi. Hovorí sa, že ak s týmto komplikovaným runom od zbožňovaného i nenávideného Granta Morrisona chcete začať, bolo by fajn mať najskôr prečítanú napr. Černú rukavici a Batmana a syna, ale ja som mal a pravdupovediac stále som R.I.P. nedokázal prísť na chuť. Určite je kontroverzné. To je v podstate dobre, lebo radšej kontroverzné, ako nudné, stereotypné a rutinérske. Určite to ale nie je pre každého. Rozhodne je ale fajn mať ho načítaného. Tak si vyberte.
  • Ivan Kucera
    Ja mám proste Abeho rád, takže 4* sú rovnakou istotou, ako to, že v každom jeho príbehu sa vyskytne vodná plocha. V druhom zväzku (na rozdiel od jednotky, Dýky z Lipu) nedostaneme jeden ucelený príbeh, ale máme dočinenia so zbierkou troch príbehov vzrušujúco napísaných Mikeom Mignolom a tentokrát aj Johnom Arcudim (ktorý je v Mikeových svetoch dávno ako doma, robil na sériách Hellboy, Humr Johnson, Lovec čarodějnic, Ú.P.V.O.). Je to podmanivo nakreslené. Na jednotlivých paneloch som nechával spočinúť svoje oči dlhšie, než som pôvodne plánoval. Potešia štedré (20 strán) bonusy (skicár s poznámkami redaktora Scotta Allieho), prebal, tvrdá väzba, sympatický formát (hoci by Abeovi dozaista pristal aj väčší) a zelená (snáď ste nečakali oranžovo-fialovú) lacetka. Tvorcovia sa nebáli byť (samozrejme v rámci možností) realistickí a smutní. Takže nie každý prežije, nie všetko sa skončí pozitívne a v nejednom prípade zostáva len žiaľ, smútok a pachuť zbytočnej tragédie, po ktorej už nič nebude také, ako predtým.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.3. 08:11The Amazing Spider-Man #06: Ezekielův návrat
    Návrat nie je len môj najobľúbenejší Straczynského Spider-Man, ale zrejme i jeden zo Steňolezových komiksov vôbec, takže som sa na Ezekielov návrat brutálne tešil. Je to teoreticky hrozne klišé postava (poznáte to, čosi medzi priateľom, zradcom, mentorom a tajomnou osobou s nejasnými úmyslami), ale zároveň máme dočinenia s fantastickým, báječne spracovaným antagonistom. A sympatickým, hoci miestami je to skutočne na hrane (bez spoilerov sa o tom baviť nedá). Čiže keď som sa dozvedel, že existuje Ezekielův návrat, vrhol som sa naňho s nespútaným, neskrývaným nadšením. O to častejšie som počas čítania spýtavo nadvihoval obočie. Jednak začíname príbehom s krajčírom, ktorý som už poznal z NHM: Spider-Man. To by až tak nevadilo. Následne som sa však dostal k sérii príbehov, ktoré neboli zlé, ale miláčik Straczynski sa na nich podieľal iba ako autor námetov a hlavné scenáristické slovo prenechal Fione Averyovej (ktorej meno sa na obálku neprebojovalo, ale meno JMS, inkera a ilustrátora áno). Hlavné slovo dostali magické záležitosti (Loki, Morwen a spol.), ktoré ma dosť nudili, ale na konci dostalo logiku, prečo sa Spidey v poslednom čase tak často dostáva do konfliktu s magickým svetom, takže OK, prižmurujem oči. Hoci ani týmto príbehom nechýba istá uvoľnenosť, ľahkosť, sviežosť a prevzdušnenosť (typická pre JMS), zarazilo ma, že sa kniha volá Ezekielův návrat, ale samotný Ezekiel sa na radu dostáva až v druhej polovici. Minimálne prvých 65% z knihy o ňom nie je chýru ani slychu. Našťastie, len čo sa konečne dostal na scénu, opäť to bol starý dobý Ezekiel. Už to síce nie je taká pecka, ako Návrat, ale bál som sa, či scenárista dokáže nadviazať na niektoré šokujúce momenty z Návratu. Či to nebude len prihrievanie starej polievky. Napokon sa ukázalo, že obavy boli zbytočné a hoci sú to vcelku nenápadné informácie, v skutočnosti pomerne zásadným spôsobom otriasajú Spideyho históriou (poštípanie rádioaktívnym pavúkom). Ono je to síce tak trochu dosť slepá ulička, ktorá je síce mrazivá a perfektná (a dojemná, viď. fenomenálna dojemné vysvetlenie toho, prečo práve on), ale v budúcnosti sa jej v podstate žiadni scenáristi plus-mínus nevenovali, takže... Ukončenie je vzhľadom na vcelku šokujúce udalosti odbavené prirýchlo, ale napriek tomu dokázalo ukázať Ezekiela ako fakt tragickú, smutnú postavu, ktorá bude chýbať. Napriek tomu, ako málo je tu Ezekiela (a Straczynského), to na tie 4* asi je. O kresbe Johna Roomitu Jr. nehovoriac, to je fakt esencia mainstreamového komiksu v najlepšom zmysle slova. Ale súhlasím s tými, čo tvrdia, že Spider-mana kreslí ako 12-ročného a 37-kilového chalana v halloweenskom kostýme. Na druhej strane, niektoré kukuče MJ kreslí fakt megarozkošne. Identický príbeh vyšiel v roku 2021 v rámci KVS: Kniha Ezekielova.
  • Ivan Kucera
    Stepfordské paničky á la Marvel: dokonalé predmestie, pokosené trávniky, udržiavané predzáhradky, útulné domy, usmievaví ľudia v perfektnom oblečení... a napriek tomu od prvých strán cítime prítomné vnútorné pnutie, záhadu, nervozitu, znepokojenie. Komiks sa volá po Visionovi, ale väčšinu udalostí uvedie do pohybu jeho manželka. Toma Kinga (bývalého agenta CIA) mám rád za to, čo spravil s Batmanom. Hoci som bol od jeho angažovania sa v Marvele u postavy doteraz neveľmi zaujímavého Visiona skeptický, napokon to je za 4*. Síce s oškretým robotickým (pardon syntezoidným) uchom. Ale je. Hlavne si vážim, že vôbec mohlo niečo takéto vzniknúť. Komiks, hoci na to možno spočiatku nevyzerá, je odvážny a kontroverzný a zachádza do miest, na aké bežné marvelácke komiksy nechodia. Preto ma zamrzelo, že v druhej polovici začali nebezpečne pribúdať nudné veci (zázračná rastlina, Visionov brat) a už to proste nebolo ono. Kresba si užíva zaspatú malebnosť pokojnej štvrte a krásne žlté a červené farby prichádzajúcej jesene (a gýčové západy slnka). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-vision-o-trochu-horsi-nez-clovek-o-trochu-lepsi-nez-zvire-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.3. 08:02Vrána: Soumrak bohů
    Drsná jednohubka pre chlapov, skôr ako k prvej Vrane by som ju prirovnal ku komiksu Hory mají oči. Obvykle si pri komiksových knihách sťažujem na nedostatok bonusov, ale toto bol opačný extrém, keďže sa ich tu vyskytovalo tak veľa (úvodné slovo, obálky, galéria s poznámkami, nepoužité strany), až ich bolo pomaly viac, než samotného komiksu. Ten uháňa od prvých strán do cieľa takým diabolským tempom, až pôsobí dojmom, že snáď ani nemali scenár. Čo potvrdia záverečné dodatky, v ktorých sa spomína, že síce ilustrátor Jim Terry postupoval podľa presných (a v neposlednom rade prísnych) inštrukcií Jamesa O´Barra, ale skutočne nemali scenár. V rozpore s týmto tvrdením je tiráž, v ktorej sa kolónka scenár nachádza, tak si vyberte. Každopádne, dej je natoľko enormne jednoduchý, až ma fakt zarazilo, ako o „ničom“ je. V podstate je to „len“ jedna veľká gore akcia, ktorá sa dá prečítať za pár minút (otázkou je, prečo by ste to robili, komiksy si treba vychutnať). Každý, kto však videl zábery z koncentračných táborov, vie, že to, čo tvorcovia predvádzajú, je len slabá káva oproti tomu, čo za zverstvá sa v nich diali. Komiks je zaujímavý tým, že príšernosti sa tu väzňom dejú len v malom množstve a 97% krvavého pekla si zaslúžene odnesú náckovia. Komiks je parádne nakreslený, ale kvôli extrémne jednoduchému príbehu (to je silné slovo) predsa len po dočítaní poslednej strany zostáva na podnebí mierna pachuť. 4* si to síce podľa mňa zaslúži, ale len s oškretou helmou a treba jedným rýchlom bleskovo dodať, že oproti „jednotke“ je to ako keby vám niekto dal náhrdelník z pravých tahitských perál a potom bižutériu. Kým O´Barr prvú Vranu napísal a aj ilustroval, na tejto sa podieľal iba ako autor námetu a rozvrhnutia panelov, vytvoril obálku a medzi bonusmi je pár jeho kresieb a predlôh, podľa ktorých sa Terry mal riadiť, ale to je všetko. Chápem, že to niektorým vadí, ale mne to bolo vcelku ukradnuté.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.3. 08:50Goro, ochránce makaků a další komiksy
    Najväčší priestor z komiksovej zbierky legendárneho českého komiksového scenáristu Iva Pechara (Havraní doga, Pavouk Nephila) zaberajú Goro a Člověk zvaný Son. Obidva sú mocne sociálne angažované. Vyjadrujú sa k (bohužiaľ) ešte i dnes aktuálnym, ako sú do seba zahľadená polícia, rasizmus, násilie páchané na nevinných, vypatlaní náckovia, xenofóbia, čierny obchod so zvieratami alebo otázka, čo je človek schopný spraviť pre peniaze. Ďalšou zaujímavosťou je, že všetky štyri komiksy obsiahnuté v zbierke sú exotické: prvý sa odohráva v Japonsku, tretí na Islande, štvrtý zabrúsi na Kubu a druhý sa venuje vietnamskej komunite. Okrem morálneho apelu a atraktívneho „zahraničného“ motívu má kniha i tretieho spoločného menovateľa: zvieratá (makaky, hvizdák). Pre mňa je najlepší Goro, keďže naňho mám krásne nostalgické spomienky z detstva, keď vychádzal v Kometě na pokračovanie (neskôr v 90. rokoch vyšiel aj v ABC). Vtedy sa ku mne žiaľ neprebojovali všetky čísla, takže som sa k finále dostal až v roku 2022 vďaka tejto zbierke. Páči sa mi ekologické posolstvo, miestami krutý scenár (utopenie) a skvelá kresba (borovicový ostrov plný opíc obkolesený morom). Zaskočilo ma pár nezrozumiteľných okamihov (bizarné Gorove samozviazanie posádka vrtuľníka videla alebo nie?) a uponáhľaný záver, kedy sa všetko vyrieši behom pár okienok. Člověk zvaný Son sa ku mne prvý raz dostal až vďaka tejto knihe. Hoci som ho podceňoval a spočiatku ma nudil, napokon ma dostal jeho silný záverečný emocionálny dopad. Scenárista sa nebál zájsť na riadne temné a depresívne miesta. Nechápem, že to nebolo dodnes sfilmované aspoň ako televízna dráma. Zlo nie je potrestané. Neviem, či šlo o zámer, ale možno áno, v živote to tak chodí. Mistra Loopinga som poznal z Arény. Rekapitulácia vo mne oživila vtedajšie pocity: super nakreslená nuda, v ktorej som sa neorientoval. Nemám fetiš na lietadlá, ale toto bolo ozaj dobre ilustrované. Pristihol som sa však pri tom, ako si čítam úvodné resumé sumarizujúce predchádzajúci dej, aby som vedel, o čo ide. Aj keď sa tu dejú vážne, dramatické udalosti, nehody, havárie a tragédie, vôbec som nechápal komu, kde, ako, prečo a v neposlednom rade čo z toho. V Aréne komiks nebol dokončený, keďže magazín prestal po čísle 5 vychádzať; oficiálne dokončený je až tu. Past uprostřed vichrů sa mi páčila, stret techniky a sveta živočíchov je fascinujúci, na druhej strane nejak ma to nestrhlo. Hoci mal príbeh vyjsť už v Aréne, po jej krachu sa tak nestalo a aby toho nebolo málo, komiks sa následne stratil. Premiéru tak zažíva až v tejto knihe (pôvodného ilustrátora Jiřího „Oskara“ Petráčka nahradil Ladislav Říha). Resumé: prvé dva príbehy skôr 4*, než 3*, ale posledné dva pre zmenu skôr 2*, než 3*. Ale prižmurujem oči, lebo majú alebo peknú myšlienku alebo sú dobre nakreslené. Vyloženou katastrofou nie je žiadny. Keď k tomu pripočítame tradične nadštandardný vybíralovský vzhľad (176, strán, tvrdá väzba, pamätný list, úvodné slovo, medailóniky, dodatky) a fakt, že dva komiksy sú prvýkrát skompletizované až tu, musím ísť na 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.2. 07:40Vodní had
    Dlho som hľadal správne slová. Nenašiel som ich. Slová ako úžasné, hebké, snové, kruté, poetické boli príliš triviálne. Hoci, samozrejme, dokonale vystihovali podstatu tohto výnimočného, netradičného komiksu. Ale keď uvážim, akú obdivuhodnú imaginárnu prácu ilustrátor a zároveň scenárista mexického pôvodu Tony Sandoval (Doomboy) predviedol, tak skutočne dôjdeme k záveru, že by sme sa mali viac snažiť a vymyslieť rafinovanejšiu poklonu, akú surreálnemu Vodnímu hadovi zložiť. O scenári je najlepšie nič nevedieť a iba sa nezbedne nechať unášať nepredvídateľným dejom. O kresbe sa potom nedá povedať nič iné, než že je úchvatná. Trocha, ale naozaj len trocha mi to pripomínalo Temnými hvozdy od Emily Carroll. Premýšľam, či vôbec existuje nejaký pragmatický dôvod, prečo tomu dávam „len“ 4*. Ale asi áno. Asi ten, že hoci je príbeh skutočne jednoduchý a dá sa prečítať za hodinu, samotnému univerzu som napriek snahe (a dvojnásobnému prečítaniu) tak úplne nerozumel a čiastočne som sa stratil v boji, vlkoch, snoch, zuboch, morských pannách, chobotniciach atď. Možno to bol Sandovalov zámer. Možno nie. Neviem. Každopádne... 4*. Roztomilosť postáv zvláštnym, ale výborným spôsobom kontrastuje s celkovou brutalitou, explicitnosťou a rafinovane skrytou sexualitou. Z bonusov je tu bohužiaľ len skromná, pár stranová galéria. K tomu lacetka a parádny veľký formát.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.2. 06:45Daredevil: Rok jedna
    Rok jedna je obľúbená vec. Dočkal sa ho nielen Batman a jeho verný učeň Robin, ale i Wonder Woman alebo Green Arrow. Koncom 80. rokov svojou trochou do mlyna prispel legendárny Frank Miller (Batman: Návrat Temného rytíře, Batman: Rok jedna, Sin City, 300) s Daredevilom, aj keď pre poriadok treba dodať, že v origináli sa jeho run volá Daredevil: The Man Without Fear. Frank sa okolo Diabla z Hell´s Kitchen motal už dávno predtým (viď. Daredevil: Na černé listině), ale „iba“ ako ilustrátor. Ale už ako „len“ ilustrátor Miller zbavil Matta Murdocka nevierohodných superhrdinských pátosov a spravil z neho „obyčajného“ muža riešiaceho prevažne problémy s newyorskou mafiou v čele s Kingpinom. Daredevil samozrejme JE superhrdina, ale nesedia mu súboje s príšerami, nadpozemskými entitami, vesmírnymi hrozbami. Nehodí sa do tímu. Je to osamelý hráč. Miller to pochopil, zasadil slepého advokáta chudobných do realistického prostredia plného špiny, temnoty, nebezpečných uličiek a temných nocí. Z tohto geniálneho ťahu komiksy čerpajú dodnes. Neskôr sa Miller do sveta Muža bez strachu viackrát vrátil, už i ako scenárista. Koncom 80. rokov vyrozprával fanúšikom zrod a prvý rok Daredevilovej kariéry. Origin je to nadštandardný, hoci neprekvapivý. Nájdete v ňom všetko, čo budete čakať. Elektru, Sticka, Foggyho, naznačenie vecí s mamou. Na strane druhej, toto nie je kritika, lebo dané záležitosti tu „museli“ byť, keďže patria do Daredevilovho kánonu a formovali (a stále formujú) ho ako postavu. Matt v Roku jedna zatiaľ ešte nedisponuje kostýmom. Robí chyby. Učí sa za pochodu. Vytvára si svoj vlastný rebríček hodnôt. Hoci je scenár neoriginálny, je svižne napísaný. Nuda nemá šancu. Scenár upaľuje dopredu v divokom, miestami až závratnom tempe (detstvo, otec, nehoda, škola, pomsta). Miestami možno až príliš zbesilo (výcviku je venovaných 8 strán, z toho dve tvorí jeden nemý obrázok na dvojstrane). Zarazilo ma, že Matt tu vlastne zabije nevinnú ženu (!) a nič z toho nie je vyvodené a de facto okamžite sa na to zabúda, čo som nepochopil. Chýbalo mi náboženstvo, ktoré k Mattovi patrí a tu temer nie je. Dialógy sú chytľavé, postavy skvelé, vzťahy dynamické. Navyše, neviem, čím to je, ale vždy, keď čítam Daredevila mám dobrú náladu. Ešte lepšia je tradične perfektná kresba Johna Romitu Jr. (Spider-Man: Hobgoblin, Eternals od Gaimana). Úderný ilustrátor výborne pracuje nielen s hektikou dennej štvrte za bieleho dňa, ale i s opačným extrémom: keď sa na Pekelnú kuchyňu nekompromisne znesie hlboká noc a spolu s tieňmi začne do ulíc vychádzať kriminálna časť obyvateľstva. Vydanie disponuje dvojstranovým úvodným slovom redaktora Ralpha Macchia z roku 1994.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.2. 07:13Truchlivý amoret pražský
    Rozkošné. Jedinečné. Originálne. Milostný list Prahe napísaný Jamesom Staffordom. Už tá obálka. Xavier Truchlivý Sněžný je okrídlený drsný anjel s imidžom bucľatého bábätka. Nedajte sa však oklamať! Chráni Prahu viac ako 4OO rokov, disponuje zabijackymi šípmi, špičkovými informáciami, škatuľkou cigariet, nekonečnými zásobami (samozrejme fľaškového) piva a za kamoša z mokrej štvrte má neodolateľného Golema (spin-off naňho). Tohto trudnomyseľného melancholika je temer nemožné nezamilovať si. Komiks je rozdelený do množstva krátkych kapitol nejeden raz s údernými, nečakanými pointami a to alebo humornými (Krotitelia duchov 2), alebo mrazivými (obesenec). Najlepšia je asi poviedka o huslistke, ktorá je síce krátka, ale o to krvavejšie vám roztrhne srdce. Niektoré kapitoly sú oddelené mystifikačným textovým materiálom (napr. sken týždenníka Český vlastenec z roku 1897). Každá kapitola je iná nielen po príbehovej, ale často i výtvarnej stránke, keďže sa na komikse podieľala štvorica ilustrátorov (vrátane Češky Lenky Šimečkovej). Mňa najviac uchvátil nezameniteľný štýl Filipínčina AJ Bernarda (ktorého unikátna práca dostala najväčší priestor). Zaujímavé je, že Stafford sa počas tvorby nestretol ani s jedným z ilustrátorov; všetka komunikácia prebiehala elektronicky. Čo je ostatne zrejme dobre, lebo keď je hotový scenár, mal by scenárista odstúpiť nabok a prenechať priestor pre realizáciu ilustrátorovi. Z komiksu razí scenáristova zamilovanosť do hlavného mesta českej krajiny. Má naštudované historické udalosti, báje, mýty. Hrá sa s nimi, zaplieta ich, preplieta ich, baví sa. Spolu to tvorí mix, aký sa často nevidí. Rád by som si niekedy prečítal crossover Xaviera, Hellboya, Péráka a Rýchlych Šípov. Medzi bonusmi nájdete Staffordovo záverečné slovo, concept arty, svieže medailóniky, dvojstranové poďakovanie, obsah a rubriky soundtrack a on-line. Komiks disponuje červenou lacetkou.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.2. 07:10Criminal #3: Noční rozhodnutí
    „Komiks umírá od roku 1954, chlapče. To tě nesmí zastavit.“ Do tretice všetko dobré, hovorí sa. Avšak v prípade Eda Brubakera a Seana Phillipsa sa bohužiaľ jedná o najslabší Criminal. 5*, ako predchádzajúce dva, si tretí nezaslúži. Ale 3* by boli málo. Takže prižmúrim oči a nechám 4*. Kým jednotka a dvojka obsahovali menej príbehov, ale dlhších, trojka ich má viac a kratších. Niekomu to bude vyhovovať. Inému nie. Ďalším to bude jedno. Vracajú sa skoro všetky slávne postavy a to vrátane mŕtvych, keďže často (hoci nie vždy) ide o prequely. Niektoré „poviedky“ sú údernejšie. Iné menej. Avšak stále je to drsný a originálny Brubakerov svet plný podmanivej kresby temného pána Seana Ellisa (ktorému tentokrát s inkerovaním pomohol jeho vlastný syn). Súčasťou deluxe vydania je cca 70 strán bonusov (alternatívne obálky, úvodné slovo, eseje, Brubakerove poznámky k jednotlivým príbehom, ukážky zo scenárov atď.), záložka, minimalistický, ale pôsobivý obal a naopak farebný prebal. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-criminal-3-nocni-rozhodnuti-komiks
  • Ivan Kucera
    „Chcete-li pochopit omertu, musíte chápat Sicílii.“ Som rád, že som sa s Huntress zoznámil, ale napokon to nebola taká pecka, ako som čakal od sanfranciského rodáka Grega Rucku (Gotham Central). Huntress je relatívne nová postava. Debutovala až v r. 1977, teda v čase, kedy boli iné postavy na svete tak dlho, až mali právo pomýšľať na dôchodok. A pozor, vtedy sa nejednalo o nikoho menšieho, než o dcéru Batmana a Catwoman! Keďže ale nie na „bežnej“ Zemi, ale na Zemi Dva, tak po udalostiach z Krize na nekonečnu zemí (polovica 80. rokov) nastalo zásadné prekopanie postáv a udalostí a z dcéry netopiera a mačky (ehm) sa stala len „obyčajná“ gothamská bojovníčka proti zločinu. Aby sa v rámci udalostí New52 opäť veci zmenili. Komiks samotný ma až tak nebavil a to napriek tomu, že Batmanove súboje so „starou dobrou“ mafiou považujem za oveľa zaujímavejšie, ako súboje s klasickými „pošukmi“ (česť výnimkám). Tentokrát má ale len cameo (názov je podrazácky, ale chápem, že z komerčných dôvodov to dali tak, ako to dali) a hlavný priestor získava žena s kušou. Nielen po scenáristickej, ale povedal by som, že najmä po výtvarnej stránke dielo pripomína mafiánske batmanovky Temné vítězství a Dlouhý Halloween (ale tentokrát to miestami ide skôr už až do Krstného otca). Avšak ich úrovne napriek snahe nedosahuje. Paradoxne práve slávne cameá (a nudný mentor Question) skôr ubližujú, než pomáhajú. Kresba Richarda Burchetta je každopádne super a rozhodne jej pomáhajú krásne, nenápadné a decentne zvolené farby Tatjany Wood (Bažináč). Huntress je pomerne béčkarský charakter (ešte raz: žena s kušou), takže dole klobúk pred Ruckom, že ju dokázal spracovať tak pútavo (aj keď zas nemôžem s čistým svedomím povedať, že by som z jeho podania padol na zadok, je to taká DC-ovská Elektra). Samotná zápletka ma nechala chladným. Bonusy chudobné, len dve obálky na konci. Volání po krvi obsahuje ako raritný koncový bonus origin DC Super Stars č. 17 z roku 1977.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.2. 06:34Criminal #2: Poslední z nevinných
    „A tam taky patřím, pomyslel si Tracy.“ Je to skôr 4,5*, ale neblbnime. Ed Brubaker jednotku stvoril, keď jeho otec ešte žil a dvojku, keď už tu nebol. Ja som recenziu na Fandom.sk písal, keď môj otec ešte žil a dvojku, keď už tu nebol. Svet je zvláštne miesto, čo povieš Ed? A aký je druhý Criminal? Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Tiež sa ale vraví výnimka potvrdzuje pravidlo. Criminal 2 to dokázal. Je rovnako dobrý, ako jednotka. Nemá zmysel hrať sa na niečo. Nie je lepší. Nie je horší. Je na rovnakej, špičkovej úrovni. Noir nie je moja srdcovka, ale dobrý príbeh s vynikajúcimi postavami, nečakanými twistami a výbornými dialógmi je dobrý príbeh s vynikajúcimi postavami, nečakanými twistami a výbornými dialógmi. Technické prevedie je (ako ostatne sľubuje BB/art) deluxe. Čaká vás cca 80 strán (!) bonusov, medzi ktorými nájdete eseje, obálky, proces vzniku alebo komiksový trailer. K tomu ako krv červená záložka, fajnový biely obal s vyrazeným názvom a naopak farebný prebal, ktorý možno nesadne každému, ale mne sa páčil. Jednotka bola samozrejme perfektná, ale na dvojke sa mi páčilo, že je „osobnejšia“. Preč sú prepady bánk a prestrelky s policajtami. Je tu „len“ normálny chlap pátrajúci po vrahovi alebo chlapík z mäsa a kostí terorizovaný psychopatom vo svojom vlastnom dome. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-criminal-2-posledni-z-nevinnych-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.2. 07:05DC komiksový komplet #024: Robin: Rok jedna
    Mne sa to nepáčilo. Veľmi som sa na to tešil naivne si mysliac, že to bude jeden z čiernych koňov DKK. Nakoniec to ale v mojich očiach nemá ani na 3*. Scenár je nudný a vôbec sa mi sem nehodila detská kresba španielskeho dua Marcos Martín (Daredevil: Zvuk a zlost, Doctor Strange: Přísaha) a Javier Pulido. Zrejme malo ísť o umelecký zámer, keďže Robin: Rok jedna líči prvý rok (to ste nečakali, však?) Dicka Graysona v (v značne nemožnom a smiešnom, treba dodať) kostýme Batmanovho obľúbeného pomocníka. Vravel som si, že detská kresba bude kontrastovať s ostrým a dospelým scenárom. Ale nie, scenár Scotta Beattyho (Batgirl: Rok jedna) a Chucka Dixona (Vetřelci Ombinus 6) je tiež detský. Až mám dojem, že to mal byť (aj je?) komiks pre deti. Batman má len väčšie cameo, čo by nevadilo, lebo na rozdiel od niektorých mi Robin nejak extra tlak nedvíha (treba ale dodať, že najmä keď ním bol Damian). Viem si predstaviť, že by bez problémov utiahol vlastný origin. To však nie je tento prípad. Viac, ako Batmana, tu nájdete spoľahlivého Alfreda (je rozprávačom príbehu). Neviem, či by som mal odvahu toto označiť za sequel Temného vítezství, hoci technicky to ním zrejme je. K jeho kvalitám ale má sakra ďaleko. Robin: Rok jedna je fajn snáď len vďaka retro komiksu, ktorý je síce príšerne starý, ale z historického hľadiska dôležitý (prvý výskyt Robina v Batmanovom univerze v Detective Comics č. 38 v roku 1940).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.2. 08:08Fantomas se zlobí
    Fantomas se zlobí je pôvodne francúzska, mnohými významnými cenami ovenčená komiksová trilógia z rokov 2013 – 2015. V českej mutácii vyšla v roku 2016 v rešpekt budiacom 173-stranovom omnibuse v tvrdej väzbe s úctyhodnými rozmermi 237 x 310. Podujalo sa na to vydavateľstvo Meander, čo je síce menej známy (oproti CREW alebo BB/art) hráč na poli CZ komiksu, ale rozhodne zaujímavý. Veľmi som sa naňho tešil. Vyhrotená výtvarná stránka Kanaďanky Julie Rocheleauovej ma síce nadchla, ale po celý čas som nebol schopný naladiť sa na ňu. Čiže nebola to moja šálky kávy, ale vážim si, že vznikla (a že vyšla v češtine). A aj (ale nielen) práve za originalitu udeľujem 4*, hoci som pôvodne chcel dať 3*. To by ale bolo málo. Nepripadalo mi fér dať výnimočne vyzerajúcemu dielu priemerné hodnotenie. Hoci som si neustále mrmlal popod nos, ako úžasne to vyzerá, nedokázal som tomu prísť na chuť (napriek úchvatnej dobe belle époque). So scenárom Francúza Oliviera Bocqueta to dokonca bolo ešte horšie. Treba ho čítať veľmi pozorne. Na prvý raz som sa vôbec nechytal. Kto je kto? S kým má aké vzťahy? Čo je hra? Čo pravda? Dej skáče z roku 1911 do roku 1895. Udalosti a zvraty sa na seba vŕšili v závratnom tempe. Stále som vypadával zo sedla, rovno na tvrdú zem. Často som musel listovať dozadu, aby som si overil informácie. Lenže ono aj to je známka toho, s akým prepracovaným kusom máme dočinenia. Nezohýba pred nami chrbát. Neponižuje sa. Nestrápňuje sa. Nepredáva svoju kožu za lacno. Od čitateľa vyžaduje sústredenosť a zápal pre vec. Keď to budete čakať najmenej, vytasí sa s explicitným erotickým detailom alebo výbuchom krvavého násilia. No vďaka Rocheleauovej špecifickému groteskno-karikatúrovskému prístupu k vizuálnej stránke výbuchy pôsobia „umelecky“ a avantgardne. Kvôli krimikomédiám s Louisom de Funèsom z rokov 1964 - 1967 si mnohí myslia, že Fantomas je komická postava. Pritom existuje viacero filmových a seriálových spracovaní, ktoré sa literárnych predlôh držali vernejšie. Ale nikto ich nepozná. Fantomas prenikol i do našej popkultúry: videli sme ho v Arabele, v Kamkovi a Kamke atď. Avšak všetko sú to veci, ktoré nemajú s pôvodnou ideou veľa spoločného (napriek tomu má zeleno-sivá maska z filmov s de Funèsom v komikse cameo). Pôvodný Fantomas je majster klamu, masiek a plánov (a plánov v plánoch). Tajuplný, mystický génius zločinu. Temná postava zo zákulisia, ktorá pre svoje (častokrát nezrozumiteľné a prekombinované) ciele neváha vraždiť. Je niekoľko krokov pred políciou, zo zákulisia mrazivo popoťahuje za nitky a vzbudzuje strach a neistotu. Je nepredvídateľný, prežije vlastnú smrť a keď to už-už vyzerá, že nemá plán, tak napokon vysvitne, že to bol jeho plán. A nikto nepozná jeho identitu, keďže je to muž tisícich tvárí. V niečom azda pripomína podobné „mystické“ bytosti á la Pérák alebo Vidocq. Komiks sa vracia k ponurosti postavy, ktorej základ sa ukrýva v knižnej sérii novinárov Pierrea Souvestrea a Marcela Allaina (v rokoch 1911 – 1913 napísali viac ako 30 príbehov). Uznajte, čomusi takému nemôžem dať len 3*. Bonusy: vynikajúce úvodné 3-stranové slovo od Pavla Kořínka a Martina Foreta z Centra pre štúdium komiksu Ústavu pre českú literatúru a dvojstrana citátov o Fantomasovi od známych osobností (Pablo Neruda, Jean Cocteau atď.).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.1. 17:07Batman #07: Konec hry (paperback)
    O čo viac som sa na to tešil, o to sklamanejší som zostal. Scott Snyder Batmanovi daroval niekoľko mimoriadnych príbehov. Soví tribunál, Smrt rodiny, Černé zrcadlo. O Konci hry sa šepkalo ako o revolúcii, ktorá zmení všetko, čo sme (minimálne o Jokerovi) vedeli. Preto ma zarazilo, že nič také sa tu nevyskytuje. Je prítomný geniálny námet (existuje Joker v Gothame už celé stáročia?), ale šokujúco s ním nie je nijako pracované a neodpustiteľne šumí do prázdna (pritom to pri správnom podaní mohla byť kultovka, v ktorej by Batman ako správny detektív pátral po sérii mrazivých fotiek). Ďalšou slepou uličkou sa stal stret s JLA, z ktorého taktiež nič nevyplýva. Je síce fajn vidieť, že Batman od Babylonské věži značne pokročil dopredu v boji proti vlastným priateľom, ale de facto je to len povinný akčný prológ (a samozrejme každý člen útočí samostatne). Objaví sa pár silných momentov (amputácia ruky, záver), ale sme v americkom mainstreamovom (hoci relatívne drsnom) komikse a čítali sme nasledujúcu Supertíhu, takže „vieme“. Vrcholné dielo klauna zločinu si predstavujem inak; toto je len jeden z jeho (a)typických útokov na Gotham. Navyše to relatívne popiera kánon, ktorý doteraz počítal s faktom, že až Batmanova prítomnosť dala vzniknúť magorom typu Jokera; dovtedy mesto ohrozovala „iba“ klasická mafia. Vlastne to popiera i origin Jokera, ak teda za jeho origin považujeme „pôvodného“ Red Hooda a pád do nádrže s chemikáliami. Pobavila ma hláška „chod do kúpeľne, je tam lekárnička“, pričom obeť má v hrudnom koši zaseknutú obrovskú sekeru. Bez debaty je skvelá Capullova kresba užívajúca si Batmanov trudnomyseľný prieskum apokalyptického Arkhamu a iné veselosti. Mali to pomenovať Konec srandy. Bonusy tvorí 6 strán náčrtov a 16 strán galérie alternatívnych obálok (najmä od Andyho Kuberta a Capulla). Konec hry v češtine druhý raz vyšiel v r. 2021 v rámci kompletu Legenda o Batmanovi.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.1. 09:18Z pekla (barevné přepracované vydání)
    Z pekla je jeden z najvýznamnejších komiksov, aké boli stvorené. V ČR sa prvý raz objavil v čierno-bielej verzii v r. 2003. V nasledujúcich rokoch vyšlo niekoľko reedícií. Farebná vyšla v r. 2021. Ilustrátor Eddie Campbell tvrdí, že taká mala byť od samého začiatku a čierno-bielou sa stala napokon bola len z čisto finančných (= lacnejších) dôvodov. Alan Moore sa napriek tomu od farebnej verzie dištancoval a zakázal svoje meno uvádzať na obale. Mne farebné vylepšenie neklalo oči. Campbell decentne zvolil nenápadné, pokorné farby a hoci je nápad spraviť to farebné asi zbytočný, nechápem celkový odpor niektorých ľudí voči tomu. Chápal by som, ak by bol upravovaný scenár. V takom prípade by som chápal aj nezáujmu Alana Moorea. Ale takto? Z pekla je geniálny komiks. Ak by som raz napísal zoznam 20. najlepších komiksov na svete, určite by sa doňho dostal. Farebné vydanie sa od pôvodného okrem farieb líši v drobnostiach, ktoré si zrejme nevšimne nikto, kto týmto fenomenálnym grafickým románom nelistuje každý deň. Farebná verzia obsahuje obal, prebal, záložku, mapy a šialené (v dobrom) dodatky k jednotlivým kapitolám. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-z-pekla-farebna-verzia-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.1. 09:08Vrána (5. vydání)
    „Zas bude dobře.“ Vranu som si kúpil koncom roka 2021, ale čítanie som z rôznych dôvodov odkladal. Keď mi pár týždňov nato nečakane zomrel otec, rozhodol som sa, že je správny čas pustiť sa do nej. Netvrdím, že mi to po psychickej stránke pomohlo... ale možno trochu predsa len áno. A to sa počíta. Ilustrátor a scenárista v jednej osobe, James O ´Barr, Vranu ostatne tvoril ako duševnú očistu po tragickej smrti snúbenice. Ak človek nepozná film, môže si po prečítaní anotácie klásť pochybovačnú otázku: je to naozaj „iba“ príbeh pomsty? Áno... a nie. Ono je to naozaj „len“ o pomste. Miestami takej brutálnej, že je to drsné ešte i na rok 2022, nieto na 80. roky, kedy Vrana prvý raz vzlietla k čitateľskej obci. Spočiatku dej uháňal dopredu príliš rýchlo. Pýtal som sa sám seba, o čom bude ďalej. Ale James v najneočakávanejších (avšak zároveň najlogickejších) okamihoch spomalí a ponúkne zasnený motív alebo rapídny flashback, prostredníctvom ktorého všetka tá príšerná krv všade naokolo dostane zmysel. Iste, niečo by sa dalo skritizovať. Kresba je miestami (i v rámci jednej kapitoly) zvláštne nekonzistentná a geniálne momenty sa striedajú s momentmi, ktoré... nie sú geniálne. Unikol mi prínos polície do príbehu. Ústredný operenec (a mytológia okolo neho) mohol dostať väčší priestor. A strácal som sa v Ericovi, ktorý je striedavo neodpúšťajúci anjel pomsty ovládajúci zbrane lepšie ako Arnold v Komande, potom citlivý automechanik (?), jemný baleťák (!), nežný básnik (...) a tvrdý rocker (?!), ale v konečnom efekte nezvyklá povahová kombinácia funguje. Inak je však Vrana unikát. Ako Eric, i komiks si prechádza všetkými fázami. Od hnevu a zúrivosť cez výčitky svedomia a plač až po zúfalstvo a finálne zmierenie a akceptáciu daného stavu. Je dojímavá, keďže asi každému už zomrel niekto, koho miloval a bez ktorého existencie si nevedel predstaviť žiť. Lenže život ide ďalej a nakoniec je smrť naozaj jediná spravodlivosť na svete. Mŕtvi by nechceli, aby sme sa kvôli nim trápili, ale aby sme na nich spomínali s láskou a časom tiež s humorom. Pochopil to aj James, ktorý dodatočne Vranu doplnil o „vianočnú“ pasáž. Tú pôvodne do komiksu nechcel dať (ani do prvých vydaní nedal). Bola príliš intímna. Bál sa, že ju zničil. Až keď sa vyrovnal so smrťou milovanej ženy, pochopil, že práveže pre čo najdôstojnejšie uctenie jej pamiatky by sem scénu dať mal. A pridal ešte „konský“ koniec. Vrana v češtine vyšla prvý raz v roku 2003 v Comics Centre (ďalej len CC). V rokoch 2007, 2008 a 2012 nasledovali reedície. Koncom roka 2021 CC uviedlo na trh luxusné vydanie obsahujúce plagátik (CC vydalo dve jeho verzie, ale nedostali sa do každého vydania, ale len do „náhodne vybratých“, takže ak ho máte, vlastníte slušnú vzácnosť), látkovú záložku, poznámky, vysvetlivky, galériu obálok, doslov, poďakovanie a prepojenie s hudbou. Predovšetkým ale táto Vrana historicky prvý raz vyšla vo veľkom formáte (220 x 325). S takýmito rozmermi nie že historicky prvý raz vyšla v českom jazyku, ale (hoci sa tomu vzhľadom na jej kultovosť ťažko verí) na celom svete (!). Ďalšou celosvetovou mimoriadnosťou je samotná obálka, ktorú James poskytol CC, keďže obraz doteraz nebol nikde nikdy publikovaný. Čierna obálka obsahuje čierne písmo, čo znie ako katastrofa, ale v skutočnosti je to geniálny nápad. V rokoch 2012 a 2013 sa O´Barr k téme pomstiteľov zo záhrobia vrátil (Vrána: Mrtvá doba a Vrána: Soumrak bohů). K filmom sa mi vyjadrovať nechce, niektoré nie sú zlé, ale mňa pravdupovediac nebavil už ani prvý.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.1. 17:31Abe Sapien #01: Dýka z Lipu
    Strašná pecka. Stiahol som ju za hodinu a už v polovici som ľutoval, že som si nekúpil aj dvojku. Nepopieram síce, že za rýchle prečítanie mohol fakt, že je to nielen svižne napísané, ale i to, že Abe nepatrí k ukecaným hrdinom á la Spider-Man. Prvý Abeov spin-off sa každopádne viac, než „len“ vydaril. Abe Sapien je sympaťák, ktorého dobrodružstvu č. 1 je podriadené práve to, že sa jedná o debut. Takže obľúbený vodný hrdina nie je (ani zďaleka) dokonalý, robí chyby a celkovo mu to (ne)klape tak, ako to klapalo Hellboyovi. Bavil ma scenár, ako i kresba Jasona Shawna Alexandra (Gotham Central 3) a s tým súvisiace inkerstvo Davea Stewarta (Batman a syn, Batman Mikey Mignoly, Batman: Dlouhý Halloween). Bolo to podmanivé. Vidno, že Mignola (Hellboy, Baltimore, Ú.P.V.O.) je v téme doslova ako doma, keďže ju pred rokmi vymyslel. Trocha ma rušil samoúčelný spôsob, ako rozbiť vysielačku a ako sem zakomponovať cameo Hellboya, ktorý tu nemá čo robiť, keďže podľa kánonu mal v danej dobe iné povinnosti a v diametrálne odlišnej krajine. Komiks vyšiel s prebalom, zelenou záložkou a 8-stranovým skicárom. Chýbali mi medailóniky autorov, pokojne aj s fotkami.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.1. 17:06Šninklova veliká moc (paperback)
    „Tenhle svět nemá budoucnost.“ Od detstva zbožňujem Thorgala od poľsko-belgickej dvojice Rosiński/Van Hamme. Paradoxne, kým vikingské dieťa hviezd vyzerá (vizuálne) dospelo, je to skôr fantasy pre mládež (ale geniálna). Šninkl naopak pôsobí detsky, ale je to dielo určené dospelému čitateľovi. Mix písma svätého, sci-fi a Pána prsteňov je divoký, ale skvelý, hoci na pár miestach je kopírovanie Biblie príliš jednoduché (Judáš, voda premenená na víno). Postavy vyzerajú rozkošne, ale majú pohlavné rozmnožovacie orgány a „Ježišovi“ ide viac, ako o spásu sveta, o nasvrčkovanie „Márii Magdalény“. Pre niekoho rúhačské, pre mňa zábavné. Samozrejme, Rosińskim fantasticky nakreslené. Ale občas som sa nudil a dej bol na môj vkus príliš epizódny. J´on sa ocitne v nebezpečenstve, dostane sa z neho vďaka Deus ex machina, koniec kapitoly. A na začiatku nasledujúcej to isté, len v bledomodrom. J´on nie je superhrdina. Pripomína skôr inú európsku komiksovú legendu: Druuna. I bohyni sexu (a bielych tenisiek) sa veci skôr diali, než že by ich aktívne ovplyvňovala. A on je navyše ešte aj tak trochu zlodej, prevít a zbabelec. Každá kapitola sa odohráva v odlišnom prostredí (oceán, kráľovstvo, ostrov, jaskyňa, púšť, bojisko, les). Relatívne monotónny scenár výraznou mierou vylepšuje kresba, scenár, ktorý napriek pár menej záživným zastávkam JE podarený (a obsahuje podvraťácky humor) a finále. To ma zaskočilo svojou obrovskou mizantropovosťou. Okrem temnoty ma prekvapilo i tým, že ho môžeme svojím spôsobom vnímať ako prequel ku Kubrickovej 2001: Vesmírnej odysey (!). Komiks je taký náročný, že na prvý raz nemáte šancu vstrebať všetky jeho pohnútky, emócie, prúdy, myšlienky. Šninkl na európsky trh prišiel koncom osemdesiatych, ale v českej mutácii sa zjavil až v roku 2001 (a zase sme pri Kubrickovi). Calibre Publishing ho v ČR vydalo v čierno-bielej podobe, ako bol aj autormi ostatne vytvorený (len obálka bola farebná). Vtedy znel názov Šinkl a jeho velká síla. V roku 2021 sa milovaného hrdinu (?) pre zmenu ujíma CREW v edícii Mistrovská díla evproského komiksu a vydáva ho vo farbe pod upraveným názov Šninklova veliká moc. Kolorovaná verzia sa historicky prvý raz na svete objavila v roku 2001 (a zase 2001!), teda v roku, v ktorom Šninkl vyšiel prvý raz v češtine, ale v čierno-bielej verzii. Ešte stíhate? Za farebnou verziou stojí poľský kolorista Graza Kasprzak. Van Hamme a Rosiński sa síce na farebnej variácii nepodieľali (ak nepočítame, že Rosiński pre ňu vytvoril tri nové obálky), ale ani neboli proti nej. To je pomerne zásadné, keďže mnohí autori sa nepozerajú na kolorovanie svojich čierno-bielych vecí s láskou. Súčasťou CREW-áckej farebnej permutácie sú rozhovory s Rosińskim a Van Hammeom a odborný text od Benoîta Moucharta. Určite by komiksu prospel väčší formát. Šninkl sa dostáva do epicentra malicherných, ale o to krutejších vojen a nezmyselného krviprelievania organizovaného arogantnými mocnými, pre ktorých život slabých a nevinných podvolených absolútne nič neznamená, prípadne sa ich smrti dokonca rovno smejú. To je aktuálne ešte i v roku 2022. Taký je svet. Bohužiaľ.
  • Ivan Kucera
    Kým v prvej časti (bavíme sa o DKK z r. 2020, nie o CREW-áckom vydaní z r. 2006) to bolo viac, než len OK, v druhej už je postáv a motívov priveľa. Výrazným spôsobom to znižuje čitateľov záujem o dianie, o to, ako to dopadne. Na tom má podiel tiež to, že motiváciám niektorých postáv nerozumieme, alebo sú nám ukradnuté (resp. dlho nie je jasné, či sú takí naozaj, alebo je to len súčasť ich tajnej hry). Asi som na tieto veci už starý. Nápad so starými superhrdinami, ktorí bojujú proti novým, ktorých metódy potierania zločinu sa paradoxne ktovieako nelíšia od metód samotných zločincov, nie je zlý. Celé je to ale napísané značne štandardne, klišé a podľa očakávaní. Nekoná sa prakticky žiadne enormné prekvapenie. To ma sklamalo a zaskočilo; od komiksu s takým renomé som čakal viac. Vedľajších dejových odbočiek bolo na môj vkus veľa. Jednoznačne víťazí fenomenálna, veľkolepá maľba Alexa Rossa (Zázraky, Superman: Mír na Zemi) nad scenárom Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, Daredevil: Zvuk a zlost). Ani to však nie je čistá pravda, lebo jej (samozrejme vysokú, je to ostatne Alex Ross) úroveň podstatnou mierou znižuje malý formát, v akom v DKK vyšla. Rossova tvorba by proste mala vychádzať výlučne vo veľkoformátovej tlači. Menší formát do nemalej miery devalvuje jej nadpriemernosť. V takom malom formáte som sa v niektorých scénach (predovšetkým v paneloch, kde proti sebe bojujú desiatky postáv) neorientoval. Opakuje sa aj tradičný problém epických crossoverov: nikto neumrie a ak predsa, tak natoľko vedľajšia postava, že ju nepoznajú často ani geekovia. Po takejto spŕške kritiky sa výsledné 4* môžu javiť nepochopiteľne. Ale trvám si na nich. Scenárista síce žiadny zázrak nepredviedol, našťastie sa mu však zakaždým v poslednej chvíli, práve keď som to s ním už-už vzdával, podarilo vyseknúť niečo bombové. Či už vtipné hlášky („Takže takový je to pocit.“), zaujímavé filozofické zrážky (či už Supermana a Batmana, alebo Wonder Women a Kal-Ela), dobré nápady (Batman je jediná bytosť vo vesmíre, ktorá sa dokáže prikradnúť k Supermanovi od chrbta) a dojemné vystihnutia pointy (Supermanovou najväčšou superschopnosťou nikdy nebol laserový zrak, ani neskutočná fyzická sila, ale schopnosť rozpoznať dobro od zla). Samostatnou kapitolou je na môj vkus geniálny epilóg z reštaurácie, o ktorom vám nepoviem ani ň. Veľmi atraktívny je i majestátny Shazam, ktorý u nás patrí k najmenej vydávaným DC superhrdinom. Retrokomiks je tvorený historicky zásadným príbehom z All-Star Comics 3 z r. 1940, v ktorom sa prvý raz revolučne preukázalo, že superhrdinovia DC obývajú jeden fiktívny svet (vtedy konkrétne v rámci združenia Americký spolek spravedlnosti).
  • Ivan Kucera
    Království tvé je v rámci amerického superhrdinského komiksu pojem. V češtine prvý raz vyšlo v r. 2006 v 232-stranovom zväzku. Opätovne v r. 2020 rozdelené na dve knihy v DKK. Spočiatku sympaticky komorný príbeh sa postupne rozrastie o postavy, zvraty a udalosti, kvôli čomu nadobudne epický rozmer. Kým u iných autorov by sa z toho stal chaotický chaos, toto písal rozumný Mark Waid (JLA: Babylonská věž, Daredevil: Zvuk a zlost, Flash: Smrtící rychlost, Fantastic Four: Nemyslitelné). A, to najmä, zhmotnil mu to fenomenálny Alex Ross (JLA: Svoboda a spravedlnost, Zázraky). Pozerať sa na jeho úchvatné maľby, na jeho víziu, na akčné scény alebo na to, ako stvárnil zostarnutých (teda ako kto, že Wonder Woman?) superhrdinov, je neskutočné. Postupné rozuzľovanie toho, k čomu (a prečo) došlo, bolo najskôr komplikované, ale po druhom čítaní do seba plus-mínus všetko zaklaplo. Scenár pracuje s viacerými nosnými myšlienkami. Čo je to hrdinstvo? Musí alebo nemusí ísť ruka v ruke s ním slušnosť a čestnosť? Ako to dopadne, ak stará generácia sklamane odíde do zabudnutia a nahradí ju nová, stonásobne agresívnejšia, ktorá sa správa tak, ako by sa jej staromódni (?) predchodcovia nikdy nesprávali? A čo staré spojenectvá a priateľstvá? Majú budúcnosť? Ak áno, tak pozitívnu, alebo sa z bývalých spojencov stanú nepriatelia? Waid okrem toho prišiel s viacerými zaujímavými drobnosťami (superhrdinská reštaurácia, Gotham ako policajný štát, Supermanov vrkoč, Hawkman ako ekoterorista). Každopádne kresba (maľba) určite prevyšuje scenár, ktorý sa snaží, ale občas je predsa len neprehľadný. Ďalší problém spočíva v tom, že takému výtvarnému pokladu sa hodí veľký rozmer á la Superman: Mír na zemi alebo ostatne aj spomínaná JLA: Svoboda a spravedlnost. Vydavateľstvá by mali mať súdom nariadené vydávať Rossove (veľ)diela len vo veľkých formátoch. Musím oceniť na DKK pomerne kvalitné bonusy: okrem tradičného úvodníku a medailónikov autorov 10-stranová galéria obálok a retro príbeh je síce tradične zlý, ale z historického hľadiska cenný, keďže predstavuje debut Spectra v roku 1940 (čo je postava, ktorá je v Království tvém vedľajšia, ale zásadná).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.1. 05:42Tajné impérium II.
    „To, co jsme ztratili, už zpátky nedostaneme.“ Nie je to až také skvelé zakončenie, aké som čakal, ale 4* si to vzhľadom na masívnosť zaslúži. Sériu pozorne sledujem od r. 2019, kedy v ČR začala vychádzať zošitová trilógia Steve Rogers – Captain America nasledovaná Tajným impériom 1. To ma dostalo viac, ako kultová Občianska vojna, takže očakávania od dvojky (resp. od záveru celej ságy na tému Captain America ako tajný agent Hydry) boli vysoké. Lenže sa ich stopercentne nepodarilo naplniť. Oceňujem, že hoci je postáv veľa, je ich menej, ako v Občianskej vojne, čo je dobre, lebo tam ich bolo fakt ohromné množstvo a mnohé kvôli tomu v deji nemali zmysel. Tu scenárista Nick Spencer s postavami, ich motiváciami, charaktermi a vzťahmi pracuje predsa len zaujímavejšie. Bez debaty je kresba hneď viacerých autorov (mne sa najviac páčila tá od Andreu Sorrentina). Hoci na konci nechýbajú pootvorené zadné vrátka, predstavuje Tajné impérium 2 každopádne záver dlhoročného eventu, ktorý, ako to už v amerických superhrdinských eventoch chodí, snažil zavďačiť každému, čo nie je dobre, ale tak to už proste v eventoch chodí a tento je taký dobrý, aký len mohol byť. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-tajne-imperium-2-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.1. 16:32Thor: Vikingové
    Beštiálne ilustrácie Glenna Fabryho (Sandman: Věčné noci) sú super, ale nepáčil sa mi vzhľad Thora a čáryfuka. Takto nakreslení mi pripadali nesympatickí. Spôsob, akým bol vyriešený (zdanlivo neriešiteľný) problém, na ktorý boli dovtedy všetci krátky, príliš jednoduchý. Prejavuje sa tu častý problém marveláckych komiksov: hoci sú superhrdinovia neuveriteľne mocní (preto ostatne to pomenovanie), objaví sa na scéne problém, ktorý nedokážu vyriešiť. Jasné, chápem: ak by ho vyriešili behom pár stránok, neexistovali by superhrdinské komiksy. Ale práve tunajšia hrozba síce bola patrične monštruózna, ale aj tak sa mi nechce veriť, že na ňu bol krátky Vision. A Dr. Strange? Tomu fakt neverím. Ešte chápem, že Iron Man. Ale oni? A kde je dofrasa Wolverine, keď ho Amerika potrebuje? V Kanade?! Avšak, pri bránach Asgardu, tým by sme s mínusmi skončili. Thor: Vikingové je perfektná jednohubka. Na nič sa nehrá, ale do toho „nič“ ide naplno a to z nej robí kvalitnejší komiks, než sú niektoré iné konkurencie, ktoré sú oveľa ambicióznejšie, ale ich tvorcovia to nedokázali dotiahnuť do patrične uspokojivého konca. Vedel som, že to bude drsné, priamočiare a rázne, ale aj tak ma prekvapilo, aké to bolo drsné, priamočiare... a rázne. Násilie dosahuje nevídané rozmery; v tej svojej priamočiarosti je to veľmi sympatické a osviežujúce. Zamrzia nulové bonusy (a obálka mohla byť atraktívnejšia). Scenár od klasicky drzého Gartha Ennisa (Ghost Rider: Cesta do zatracení, Punisher: Vítej zpátky, Franku) drží našu pozornosť neustále v pozore. Takže proti zlu je nasadený nacistický pilot a rytier zahajujúci rána upaľovaním nevinných pardon vinných "čarodejníc". Síce Ennisa jemne upodozrievam z toho, že opajcoval prvých Pirátov Karibiku, ale budem sa tváriť, že som si to nevšimol. Skôr, než sa to začne, to končí. Miestami som až neveril, ako ďaleko boli tvorcovia schopní zájsť (a čo im v Marvele odsúhlasili). Užite si túto apokalyptickú jazdu. Thor: Vikingové sú v podstate viac „ragnarok“, ako samotný Thor: Ragnarok.
  • Ivan Kucera
    Comicsmaniaczone Podľa toho, v akom zmysle. Daný obrázok je priamo v komikse, takže podraz to nie je. Nikde na obálke nie je napísané, že je to o piatich Jokeroch. Áno, ak by to tam bolo napísané, bolo by to klamstvo. Ale nie je to tam napísané. Na obálke je len vyobrazený výjav z komiksu. Ale hej, ak si to niekto kúpi kvôli tomu, asi bude sklamaný, lebo je to len jedna krátka scéna. U komiksov sú podobné "klamlivé" (alebo aj bez úvodzoviek) obálky bežnou vecou azda odnepamäti (dokonca som čiastočne aj o tom napísal kedysi článok https://www.fandom.sk/clanok/14-dovodov-preco-niektori-ludia-nemaju-radi-superhrdinske-komiksy).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5. 15:41Život a doba Skrblíka McKváka
    Nejak záhadne im z deja vypadol strýko Jake...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.4. 09:00Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Toe - Ďakujem za vysvetlenie. Nedávno som si vydanie z r. 2013 objednal a včera dočítal, tak som si v tom chcel urobiť jasno.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.4. 13:51Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Ľudia, ja tomu nerozumiem. Vie ma niekto prosím zasvätiť do situácie? Viem, že to najskôr vychádzalo v Kometě na pokračovanie. No a v r. 1995 samostatne v sérii Bobří stopou. Ako vidím na obrázku, bolo to č. 10. Predchádzajúcich 9 čísel tu ale nie je. Ako tomu mám rozumieť?
  • Ivan Kucera
    SomeOne Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Neviete niekto, aké je ďalšie smerovanie? Zostáva sa vo vesmíre, alebo sa vraciame na Zem?
  • Ivan Kucera
    Ďakujem za reakcie. Nekritizujem, len sa v tom snažím zorientovať. Toto (reedícia a pokračovanie vydať samostatne) je jedno riešenie. Ja si viem pokojne predstaviť aj riešenie č. 2 (nevydávať reedíciu, ale všetko spojiť do jednej knihy, teda starý Kruan, pokračovanie + textové „dodatky“ Vlastislava Tomana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.4. 07:11Barakuda, kniha 1 a 2
    louza: Mojím zámerom nebolo vymenovať komplet všetky existujúce pirátske romány, seriály, filmy, komiksy. Uviedol som len špičku ľadovca. Od Crichtona som čítal skoro všetko, ale práve tebou zmieňovaný kus nie (myslím, že to v češtine ani nevyšlo...?). Inak, ja si napr. spomínam na bizarnú seriálovú adaptáciu Ostrova pokladov z r. 1987. Bola ladená ako sci-fi a Johna Silvera hral legendárny Anthony Quinn.
  • Ivan Kucera
    Ja tomu nechápem. Čiže Nové příběhy Malého boha a Kruana: život s Ábíčkem obsahuje LEN nový komiks? Neobsahuje nový AJ starý (tento: https://comicsdb.cz/comics/9204/zlata-kniha-komiksu-vlastislava-tomana-2-vydani) komiks o Kruanovi?
  • Ivan Kucera
    Je to dobré. Kvalitnejšie, než som čakal. Autor zjavne vie, o čom hovorí. Ale končí sa pred Benom Affleckom (čo je asi škoda) a dôraz kladený na homosexualitu je na môj vkus priveľký (nie som žiadny homofób, ale proste mi to pripadalo zbytočné, to je ako keby to písal expert na autá a dal tam 20 strán o batmobile... načo?).
  • Ivan Kucera
    To fakt? Ale to ubehlo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2021 07:53Skalpy #09: Zatni pěsti
    To je zaujímavá debata, myšlienka. Vlastne si tiež myslím, že Aaron Skalpy už neprebije (hoci... ktovie, všetko je možné). Na rozdiel od vás si ale myslím, že je mu to možno tak trochu fuk. Má za sebou úžasnú ságu, ktorá vstúpila do komiksových dejín. To sa vážne len tak niekomu nepodarí. Niektorým sa to nepodarí nikdy, za celý život. Jemu sa to podarilo. Teraz je z neho kultový autor, ktorý má veľkú fanúšikovskú obec. Tej je asi zrejmé, že ďalšie Skalpy sa už neobjavia (hoci by sa teoreticky dalo pokračovať aj v samotných Skalpoch, keďže sú ukončené tak, ako sú ukončené), ale aj tak ho má rada a ak Aaron vyložene neupadne (čo azda neupadne, dúfajme), tak jeho nové veci budú fanúšikovia stále vyhľadávať. Mne sa od neho napríklad páči Doctor Strange, nie je to taká klasika, ako Skalpy, ale je to veľmi fajn a rozkošné. Naopak, trocha ma od neho sklamal Conan. Keď sa povedalo "Aaron ide písať Conana", tak si každý myslel, že k tomu celý život podvedome smeroval. Aaron je drsný. Conan tiež. Ale výsledok je napokon taký nejaký, čo ja viem, nevýrazný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.10.2021 07:21Batman: Země jedna
    Scarface - No tak zatiaľ teda tá dvojka nič, čo? :-)
  • Ivan Kucera
    trudoš: V Roku nula 2 síce naozaj je pár drobností, ale nič veľké (scéna, v ktorej je Bruce zavretý v "guli"). Tak preto sa pýtam, či niekto nevie, či Snyder urobil aj niečo, kde by sa toto riešilo v celom jednom komikse. Príde mi totiž dosť divné vyhlásiť, že Bruce podstúpil výcvik u nejakých kočovníkov... a vidíme to tak na cca jednej stránke.
  • Ivan Kucera
    Ľudia, prosím vás, čo s tou Nigériou? Čo mali znamenať dvere v púšti? A čo Bruceov výcvik u "kočovníkov"? Sú tieto veci niekde dokončené, rozpracované? Čítal som väčšinu Snyderovho angažovania sa u Batmana v rámci New52 a nepamätám si, že by to v niektorom diele bolo dokončené.
  • Ivan Kucera
    lantan1: Ďakujem, priznám sa, že o tej zľave som nevedel. Budem na to v budúcnosti myslieť. Prezrel som to a niektoré komiksy, o ktoré by som mal záujem, tam majú v priemere o 3 - 4 eurá lacnejšie, než na Megaknihy.sk (kde posledných 5 rokov nakupujem, keďže je to tam najlacnejšie). Otázne je, koľko stojí poštovné, no to je teraz vedľajšie. Ale proste aj tak ma udivuje, že tento Conan stojí cca toľko, čo (oveľa objemnejší) Conan z Cimmerie (ten francúzsky).
  • Ivan Kucera
    Nechcem, aby to znelo ako od škroba, ale len tak pre zaujímavosť: nepríde vám cena premrštená? Objednal som si to, čakal som niečo obrovské a nakoniec som z balíka vytiahol malú a relatívne tenkú knižku. A pritom sa to predáva za cca rovnakú cenu, ako napr. Conan z Cimmerie, ktorý má jednak viac strán a jednak oveľa masívnejšie rozmery. Ale rád sa nechám poučiť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.7.2021 07:52Batman v černé a bílé
    Ďakujem. Áno, to viem, že je v Batmanovi Mikea Mignoly, práve ho čítam. Myslel som, že sa objavila aj v Batman v černé a bílé. Dávalo by to logiku, keďže ak sa nemýlim, Plynárna vznikla v origináli práve pre projekt Batman: Black and White.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.7.2021 06:40Batman v černé a bílé
    Ahojte, je tu nejaký svätec ochotný dobrovoľne a nezištne mi dodať informáciu o tom, či je tu zastúpená aj Plynárna (vyšla už napr. v Zkáze, jež postihla Gotham)? Potrebujem to do recenzie. Vopred ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.3.2021 07:39Marvel 1602
    SPOILERY. Ja tomu nechápem, asi som blbý alebo čo, čítal som to dvakrát a toto som nepochopil: čiže napr. Peter Parker existoval nielen v roku 1602, ale aj v "súčasnosti", z ktorej cestoval časom Steve Rogers?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.5. 08:57* Připomínky a návrhy
    V obsahu poprosím Eddieho Broooka opraviť na Eddieho Brocka, ďakujem. https://comicsdb.cz/comics/8735/komiksovy-vyber-spider-man-045-hlad
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5. 08:58* Připomínky a návrhy
    Ahojte, čítal som Život a dobu Skrblíka McKváka dvakrát (druhý raz som to dorazil práve včera) a dosť dobre nerozumiem tomu, prečo je tu medzi scenáristami uvedený aj Carl Barks. Akože jasné, Don Rosa vychádzal z Barksovej starej tvorby, ale všetkých 12 kapitol napísal Rosa, takže...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 10:59* Připomínky a návrhy
    A ešte tu https://comicsdb.cz/comics/9243/krize-identity treba uviesť, že to má aj prebal. Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 09:43* Připomínky a návrhy
    Len tak pre zaujímavosť. Pozerám komiks Nils Holgersson. Je tu uvedený len do č. 14. V češtine nevyšiel "extra" diel? Nikdy som ho nemal, ani neviem, čo obsahuje. Mám len veľmi nekvalitný sken, kde je podobný (rovnaký?) obrázok, ako pri č. 1, ale s iným textom.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.3. 14:56* Připomínky a návrhy
    Sem prosím doplniť, že to má aj prebal, ďakujem: https://comicsdb.cz/comics/9177/vision-o-trochu-horsi-nez-clovek-o-trochu-lepsi-nez-zvire
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.3. 07:54* Připomínky a návrhy
    V profile Goro a další příběhy (https://comicsdb.cz/comics/7373/goro-ochrance-makaku-a-dalsi-komiksy) sa vyskytla menšia chyba. Uvádza sa tam, že komiks má prebal. Ale nemá (teda aspoň mne prišiel bez prebalu...).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.1. 09:11* Připomínky a návrhy
    Ahojte, píšete, že séria Klasické komiksy Marko Čermáka je kompletná, ale aktuálne pribudol ešte tento komiks: https://www.databazeknih.cz/knihy/klasicke-komiksy-marko-cermaka-modra-petka-pripad-letajici-znamky-a-dalsi-pribehy-487133
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.1.2021 07:48* Připomínky a návrhy
    Ahojte, snažil som sa to tu nájsť a nenašiel som, tak asi to tu nie je. Neuvažujete nad možnosťou, že by si užívateľ u konkrétneho profilu nejakého komiksu mohol zafajknúť možnosť upozornenia na nový komentár? Ak niekto k zaškrtnutému komiksu napíše koment, upozornilo by ma to napr. v mojom profile.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.12.2020 17:31Pindárna
    Ahojte, nejak sa mi moja otázka nehodí do žiadneho fóra, tak ju dám sem, tak sa vopred ospravedlňujem, ak tým niekoho naštvem. Ako vnímate Black Label? Je to vlastne Elseworlds (napr. Zkáza, jež postihla Gotham), len sa to inak volá alebo je to niečo iné? Mne z toho vychádza, že je to vlastne to isté - ako v Elseworlds, tak v Black Label vychádzajú DC komiksy, ktoré si môžu robiť svojím spôsobom čo chcú a nemusia brať na zreteľ kánon.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 09:32Poznej comics nebo postavu
    Ďakujem, podľa všetkého to naozaj bol Mutant World (http://stuartngbooks.com/mutant-world-and-son-of-mutant-world.html). Viem, že v češtine (dvojnásobne v slovenčine) to nevyšlo, ale nevyšlo to aspoň vo forme nejakej kratšej "ukážky" svojho času v Crew?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 08:11Poznej comics nebo postavu
    Hm, to nie. Marí sa mi, že to bolo dosť realistické a drsné a možno aj čierno-biele, ale tým už si nie som istý, predsa len to bola cca polovica 90. rokov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 07:27Poznej comics nebo postavu
    Ahojte, mohli by sme charakteristiku tohto fóra obrátiť naopak? Teda že vy mne pomôžete uhádnuť postavu? Ako malému mi rodičia netuším kde kúpili komiks, podľa všetkého poľský (ale možno americký, len vydaný v Poľsku, fakt neviem) a vystupoval v ňom "mutant", svalnatý a plešatý, ale inak vyzeral (aspoň čo si pamätám) ako normálny človek. Veľa si z toho už nepamätám, ale viem, že tam bola myslím nejaká nočná scéna zo stodoly, v ktorej spal alebo ukrýval a napadla ho nejaká skupina, vyzeralo to na poriadnu nakladačku. Teoreticky sa mi to hodí na niečo od Richarda Corbena. Mohlo (ale nemuselo) sa jednať o postapokalyptickú budúcnosť. Hovorí vám to niečo?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 707 (cca 128057 Kč)
Mám: 362 (cca 96506 Kč)
Chci: 1 (cca 399 Kč)
Sháním: 22 (cca 2025 Kč)
Nabízím: 115 (cca 30872 Kč)
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0