Komiksy zbožňujem od detstva. Autor hororových kníh Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    V dobrom ozrutný komiksový súbor. Veľké rozmery (210 x 300 mm) a adekvátny počet strán (viac ako 250). K tomu vynikajúce textové bonusy, ktorých síce pokojne mohlo byť ešte viac, ale aj takto je to veľmi fajn. Zoznamujú nás so zákulisím toho-ktorého komiksu, kedy vznikol, za akých okolností, s kým atď., prípadne sa jedná o medailóniky autorov. No a samozrejme sú tu samotné komiksy, kde si azda každý nájde to svoje. Mojím favoritom (už od detstva, keď vychádzala na pokračovanie v ABC) je legendárna klasika Galaxia. Keď som bol malý, dostala sa ku mne iba prvá polovica príbehu. Treba dodať, že tá lepšia. Dvojica astronautov sa ničnetušiac „zrazu“ prebudí vo vesmírnej lodi tak gigantickej, že aj rýchlovlaku, ktorý v lodi kedysi (keď ešte bola funkčná) jazdil, trvalo dostať sa z jedného konca na druhý dlhé minúty. Ocitnú sa vo víre udalostí, ktoré majú miestami až hororový nádych (mrazivo vyľudnené prostredie proste robí svoje). Bohužiaľ, akonáhle sa dej presunie inam (nechcem spoilerovať), už to skrátka nie je tak úplne ono a začne to klesať do istej formy miernej béčkovosti. Vzpoura mozků, Galaxia a Tvrz súhrnne vyšli už v roku 2001 vo Velké knihe komiksů #1.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 10:12Pif #10
    „V Kolumbii zvedavci nežijú dlho.“ Desiaty Pif obshauje klasickú nálož detských komiksov a jeden brutálne nedetský – Doktora Justice (alias Bielu smrť). Objavuje sa tretí a teda finálny diel. Beznádej, smrť a zákerná zrada na každom kroku – to je svet drog a tých, ktorí hio chcú zničiť. Corboda-mraziarne ma máta v snoch už od detstva. Zaujímavosťou je, že hoci hlavný hrdina ovláda karate, v praxi ho vlastne takmer vôbec nepoužije, akurát proste má dobrú kondičku.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 06:36Tarzan se vrací #04
    Posledný semic-slovarťácky Tarzan. Táto séria s pribúdajúcimi dielmi získava na sile. Nie je to nejaká mimoriadna pecka, ale celkom ma baví. Ukazuje sa, že umiestniť udatného Tarzana do mesta (prvý diel) nebol dobrý nápad, ale akonáhle sme sa konečne dostali do temnej džungle, získalo to spád. A tentokrát je prales skutočne temný. Ponuré močiare s polo rozbúranými pozostatkami po ľudskej prítomnosti, nebezpeční zvierací obyvatelia a ešte nebezpečnejší ľudia posadnutí mocou a peniazmi. Jane je tentokrát mimoriadne ostrá a konečne sa dozvieme odpoveď na otázku, ako je možné, že ten Tarzan, ktorý mal byť už dávno mŕtvy, je stále tridsaťročný mladík (a či je to vôbec tá istá osoba).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.4. 19:58Pif #09
    Zatiaľ asi najsilnejšie číslo Pifa, pretože okrem nekompromisného Doktora Justice obsahuje aj ďalší atraktívny titul a to Rahana. Tieto dá sa povedať dospelé (Doktor Justice viac, Rahan menej) komiksy dokonca tvoria drvivou väčšinu čísla a detské záležitosti sú tentokrát prekvapivo odsunuté na vedľajšiu koľaj. Ako príloha gumipuška. Doktor Justice je fakt pecka. Peklo drogového sveta, neľútostiví zabijaci, smrť, vraždy, atentáty, predrogované deti, takmer žiadna nádej na lepšie zajtrajšky, na to, že raz svet bude bez drog, pretože je zrejmé, že ak aj bude nejaký gang zlikvidovaný, na jeho miesto čoskoro príde nový a ešte drsnejší.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.4. 18:16Pif #08
    Ôsmy Pif je legenda, ktorá sa zapísala do komiksových análov, nakoľko jednak obsahuje prílohu v podobe kultového tvarovača natvrdo uvarených vajec (!) a jednak môj najobľúbenejší a zároveň najnepochopiteľnejší komiks v histórii časopisu – Doktor Justice. Doktor Justice je podobne nelogickým, ale úžasným fenoménom, ako bol svojho času komiks Cloak a Daggerová, uverejňovaný na konci v semic-slovarťáckych Záhadných Spider-Manoch. Temný príbeh z Bogoty (niečo medzi seriálom Chobotnica a clancyovkou s Fordom Jasné nebezpečenstvo, s ktorou to má spoločný i prepad automobilovej kolóny) v podstate už nie ani pre pubertálneho čitateľa, ale rovno už azda až pre dospelého. Príbeh o drogových karteloch, ktorý sa začína smrťou deväťročného chlapca na predávkovanie kokaínom (!) je v šialene ostrom kontraste s infantilným Pifom a spol. Trocha mi nesedia absurdné kompetencie, ktoré hlavný hrdina má (rodičov namiesto polície informuje o smrti syna a následne odchádza do epicentra drogových kartelov, aby „riešil situáciu“... lekár???). Každopádne inak ale super a vôbec by mi nevadilo, ak by niektoré české vydavateľstvo túto drsnú, realistickú pecku o doktorovi-karatistovi vydalo v jednom albume. Na chlapca snažiaceho sa lietať nikdy nezabudnem. Zaujímavosťou je, že toto číslo Pifa obsahuje nie jeden, ale rovno dva nedetské príbehy, aj keď treba dodať, že Tibor: Zlatá socha rozhodne ani omylom nie je až taký dospelý, ako Doktor Justice (ale ani taký detský, ako Pifík). Nie je to tak úplne ono, ale z plávajúcej vedeckej základni (ktorá vyzerá ako plávajúci kamión) som ako malý nevedel odtrhnúť zrak. Minotaurus je pekne hororová postava, grécka výprava je atraktívna a jedna postava vyzerá ako kapitán z Tintina.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.4. 17:04Pif #07
    Dve porcie dobrodružstiev Pifa a Herkulesa, duch Arthur a Pifík, ale skutočnou šupou je samozrejme návrat Rahana, ktorý v predchádzajúcich číslach absentoval kvôli prítomnosti Jima Cartera. Po prequele tentokrát dostávame už dospelého Rahana. Rahan sa tu dostáva do konfliktu s primitívnym kmeňom, ktorý je naučený obetúvať deti jazernej príšere. Na rozdiel od predchádzajúcej pifovskej rahanovky síce aj tu vystupuje polonahá žena, ale tentokrát je nakreslená tak, že priamo nevidíme jej hrudník. Príloha: pifoskop (ehm).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.4. 09:17Pif #06
    Šiesty Pim okrem klasickej nálože detských komiksov (Herkules, Pif) obsahuje listáreň, prílohu UFO (!!!) a môjho detského miláčika – novinára Jima Cartera, ktorý sa spolu s Luciou ocitne na mimozemskej planéte, ktorej vládnu zlí kyklopovia. V tomto čísle vychádza dokončenie príbehu.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.4. 08:34Pif #05
    Piaty Pif okrem tradičných detských kreslených seriálov s Pifom, Herkulesom a spol. obsahuje aj sci-fi o novinárovi Jimovi Carterovi, ktorý sa vo svojom druhom dobrodružstve spolu so švárnou Luciou dostáva do hlbín vesmíru vďaka rakete zlého kyklopa (no fakt) až na planétu Nemus, kde vládne doktor Personne. Na jeho planéte je zakázané pracovať (!) a všetci si iba užívajú. Jim Carter síce je detský komiks (takže to, že na cudzej planéte pozemšťania nemôžu dýchať sa vyrieši tak, že proste stačí chvíľku počkať a naučia sa to, ehm), ale zameraný na predsa len o dosť odrastenejšieho čitateľa, než na čitateľa Arturových alebo Pifových príbehov. Dodnes, hoci odvtedy ubehli už desaťročia, si pamätám na tri slnká nad žltým morom, lietajúce autá (pardon, astročlny), mačkoľudí (!), gigantické mäsožravé rastliny, pílkové žraloky alebo podivuhodného tvora (niečo medzi chlpatým mravcom, včelou a medveďom?), s ktorým Jim musel zviesť nútený súboj pred publikom. Samozrejme, ako to už býva, nič na svete nie je zadarmo a to, že si kyklopovia môžu užívať, si odse... niekto ďalší. Príloha: prístroj na meranie rýchlosti vetra.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.4. 20:28Pif #04
    Tento Pif tradične siaha prevažne po detských komiksoch. Jedinou výnimkou je môj od detstva obľúbený reportér Jim Carter a jeho vesmírne dobrodružstvo na planéte Nemus plnej Kyklopov (!). Okrem toho sa v čísle objavuje listáreň alebo návod na nakreslenie Pifa.
  • Ivan Kucera
    „Kam se všechny ty roky poděli?“ Mnohé nápady, s ktorými Marvel v minulosti prišiel, sa ukázali byť slepými uličkami. Ale to, že sa Peter a MJ vzali, mali dieťa a to po otcovi zdedilo pavúčie gény, je jedným z najprirodzenejších a najnevyhnutejších vývojov postáv v ére superhrdinského komiksu. Niečo, čo sa muselo stať, lebo ak by sa to nestalo, bola by to proste blbosť. Skrátka, prirodzený kolobeh života. Nápad ukryť pod pavúčí kostým dcéru jedného z najobľúbenejších marveláckych párov, sa zrodil v roku 1998 - a v praxi funguje skvele. Určite lepšie, ako niektoré iné podobné pokusy (Spider-Man 2099, Dr. Ock v Superior Spider-Man). Občas to nie je tak úplne ono (skutočne stačí dvojminútové hopsanie v telocvični ako príprava na súboj s Green Goblinom?), ale v konečnom efekte všetko funguje tak, ako má: od sympatickej hrdinky cez jej rodičov (musím sa priznať, že som vcelku spokojný s tým, akým spôsobom Tom DeFalco ostarel moje obľúbené postavy, pripadá mi to logické), až po spolužiakov a priateľov. Hlavne ma bavilo, že viac, ako akčné scény, sú tu dôležité práve postavy, vzťahy medzi nimi a to, čo si povedia. Ostatne, scenárista čerpal z osobnej skúsenosti – mal brata vojaka (neskôr policajta), ktorého dcéra sa rozhodla tiež vstúpiť do armády a Tom videl, že tým brat vonkoncom nie je nadšený, skôr naopak. Mnohé z toho Tom použil v Spider-Girl, takže hoci je to superhrdinský komiks, je zároveň realistický vďaka uveriteľným postavám, vzťahom a motiváciám. Nie je to kópia. Je to prirodzené pokračovanie. Je May hodná pavučín svojho otca? Za mňa jednoznačne áno, ale 4* nedám, pretože hoci som z toho ako z celku mal veľmi fajn pocity, pri druhom čítaní som si čoraz viac uvedomoval výrazné nedostatky, ako sú absurdní, za vlasy pritiahnutý a béčkarskí záporáci (tretí Green Goblin, to ako vážne???), občasné nechcene smiešne veci (hlasný smiech ako superschopnosť!!!), nedopečený, akoby rýchlou ihlou šitý scenár (miestami to vyzerá ako remake) a dokonca ani Darkdevil (!) zďaleka nenaplnil očakávania.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.4. 08:54Pif #01
    Po nultom čísle, zameranom čisto na detského čitateľa, prichádza druhé (teda vlastne prvé, ehm), ktoré už na to ide lepšie a okrem parádne farebných detských hrdinov v čele so psom Pifom alebo duchom Arturom svojim čitateľom ponúka aj atraktívneho Rahana, ktorého dobrodružstvá v Pifovi následne vychádzali na pokračovanie. Rahan ukážkovo zapadal do vtedajšieho obdobia, kedy boli podobné polonahí divosi v móde, viď. hneď viaceré série o Tarzanovi (alebo Conanovi). Zaujímavé sú tu bežne v scéne vystupujúce ženské prsia, čo je na detský (?) časopis dosť... zaujímavé. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa jedná vlastne o prequel, nakoľko sledujeme, kde sa vlastne vzal, akých mal rodičov, za akých okolností o nich prišiel a kto ho následne vychoval. Príloha: „tenis“.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.4. 08:12Pif #00
    Prvý Pif u nás vyšiel hneď na začiatku 90. rokov, ale vlastne to nie je tak úplne pravda, pretože v skutočnosti jednak nešlo o prvé, ale o nulté číslo (zrejme s heslom „urobme čo najväčší neporiadok v číslovaní série“) a jednak u nás Pif prvý raz vyšiel už v roku 1969 (aj keď nie ako časopis). Nulté číslo bolo určené vyložene detskému čitateľovi (obsahuje iba úžasne pestrofarebné komické príbehy Pifa a kocúra Herkulesa a ich priateľov a nepriateľov), ktorým som vtedy bol, ale dnes už je dosť ťažké to nejako objektívne (alebo ako) ohodnotiť. Neskoršie čísla sú kvalitnejšie, nakoľko do nich popri vyložene detských komiksov začali prenikať aj dospelejšie odnože (Rahan, Doktor Justice). Príloha: katapult (obsahuje aj návod na zostrojenie). Univerzálne a najmä nostalgické 3*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.4. 07:39Tarzan se vrací #02
    Po nudnej prvej časti prichádza druhá a ide rovno k veci. Tarzan je istými okruhmi ľudí vyhodnotený ako príťaž, ktorá musí byť zlikvidovaná. A tak, keď nastúpi na let do Afriky, je celé lietadlo (s pravdepodobne stovkami pasažierov!) vyhodené do vzduchu. Tarzan samozrejme prežije, pretože použije sedadlo na zmiernenie nárazu do mora (!), do ktorého dopadne z výšky X kilometrov (toto by nedal ani Jackie Chan). V scenári ma zarazili aj ďalšie veci, z nich niektoré vznikli zrejme chybou prekladu (skutočne by mi nikdy nenapadlo, že suchý piesok pod nohami môže "vržďať ako sneh"), ale niektoré nie (zdolávanie džungle tak, že Tarzan skáče z jedného kmeňa stromu na druhý, to je totálne šialenstvo, zlaté liany). Uznávam, že rôzne zákulisné dianie sú zaujímavým spestrením (obchod so slonovinou, špinavé politické ťahy, africký diktátor, objednávky vrážd), ale v praxi príliš dobre nefungujú a majú tendenciu nudiť. Pohyb Tarzana v mestskom prostredí bol originálny, ale nefungoval. Návrat do džungle mu naopak sedí. Je to jeho miesto, ktoré ilustrátorovi umožnilo vyhrať sa so zvieracími obyvateľmi zelenej ríše, ale i s jednotlivými zákutiami samotného pralesa. Obžaloba novej doby, ktorá zasahuje čoraz mohutnejšie do sveta jednoduchých Afričanov, zároveň sériu Tarzan sa vracia aktualizuje, modernizuje (v boji proti domorodcom sa posunuli nielen belosi, ale aj naopak) a plnohodnotne zaraďuje ku komiksom, ktoré nechcú len pobaviť. Trocha čudný bol Tarzan, ktorý strávi pár dní v džungli a už o vrtuľníkoch premýšľa ako o "vtákoch smrti". Predstavuje sa tu ako nekompromisný muž, ktorý pre vyššie ciele (ochrana slabých a vzácneho biotopu) neváha zabíjať ozbrojenú presilu v prostredí, ktorému (na rozdiel od nich) rozumie (trocha to pripomína prvého Ramba). Súčasťou zošita je rozhovor s ilustrátorom a spoluscenáristom Tomom Yeatseom (Swamp Thing, Kolosální Conan). Kresba je fajn, miestami dokonca veľmi dobrá (Tarzan bojujúci s vrtuľníkom oslepeného slnkom, iný vrtuľník pristávajúci na planine pred obrovským stromovým „mestom“). Trocha som sa nechytal, keď je záporák na konci prekvapený pozitívnym vzťahom panujúcim medzi Tarzanom a domorodcami; Tarzan bol predsa vždy na ich strane... Čo mi uniklo?
  • Ivan Kucera
    Napriek peknej kresbe ma to príliš nebavilo. Po Bratři ve zbrani (a čiastočne aj Pet Avengers) ďalší thorovský pohrobok. Nie zlý, vlastne miestami dobrý (najmä zo začiatku), ale chýbajú mu výrazné postavy (aj ústredná Valkýra je nudná, nieto vedľajšie postavy) a zaujímavejší scenár (od polovice je to fakt nezáživné). Osobne deleniu sveta na mužský a ženský nerozumiem. V mojom svete nikdy nebolo dôležité, akého ste pohlavia, ale aký ste človek. Takže keď vidím komiks, ktorý je za každú cenu ženský (alebo chlapský, nech už to znamená čokoľvek), pripadá mi to tak, že so scenáristom nie je niečo v poriadku. Avengers nemám rád preto, že pozostávajú (česť výnimkám) z mužov, ale preto, že sú to zaujímavé charaktery. Takže v prípade komiksu Valkyrie si nevšímam to, že ide o čisto ženský tím, ale scenár. A ten je pravdupovediac dosť mdlý.
  • Ivan Kucera
    Aby som zostal v zvieracej ríši: zahrám sa na nejakého slepého živočícha, ktorý sa neriadi zrakom, ale inými zmyslami a tak „akože“ nevidím viaceré zápory tohto komiksu (najmä nudný scenár, ktorý je v ostrom kontraste s naopak až príliš originálnymi hrdinami) a preto udeľujem až 4*, nakoľko Pet Avengers podľa mňa možno nemajú ktovieako dobrý scenár, zato disponujú srdiečkom... a to je pre mňa v tomto prípade predsa len o stupienok dôležitejšie. Vydavateľstvo sa pohralo s detailmi, čo oceňujem (fotka kocúra v tradičnom úvodníku Eda Hammonda, logo na chrbte knihy špecificky šité na mieru tímu). Nie je to až také vtipné, ako by asi scenárista chcel, ale veľa toho v tomto smere zachraňuje pôvabný Šelmička tety May (správne, TEN Šelmička), ktorý je pre mňa hviezdou knihy. V podstate sa jedná o najstatočnejšieho člena skupiny, keďže na rozdiel od ostatných nedisponuje žiadnymi superschopnosťami, napriek tomu sa bezhlavo vrhá do nebezpečenstva (z pre mňa nepochopiteľného dôvodu sa neprebojoval na obálku). Chápem, že to niekomu bude pripadať príliš infantilné, ale ja by som nedokázal žiť sám so sebou, ak by som tomu dal 3* a menej. Atraktívna kresba.
  • Ivan Kucera
    Nechcem miešať jablká s hruškami, ale v rámci NHM by som Spider-Mana 2099 prirovnal snáď ku Killravenovi: na jednej strane originálne, no scenár z toho nevie vyťažiť dostatočne pútavé atrakcie a paradoxne čím viac sa tu toho deje, tým je to otravnejšie. Mal som veľký problém naladiť sa na správnu vlnovú dĺžku a pravdupovediac sa mi to vlastne vôbec nepodarilo, takže som bol rozčarovaný (a nakoniec rád, že sa to konečne skončilo). Nepomáhali mi v tom samozrejme ani nudné postavy a nezaujímavý dej. Viac, než zmodernizovaný druhý príbeh, sa mi páčil prvý, nakoľko mám (nostalgickú) slabosť pre 90. roky. Každopádne, aj keď to fakt nie je žiadny zázrak, mám toho načítaného pomerne veľa a tak viem posúdiť, že v rámci superhrdinského žánru to nie je najhoršie a tie slabé 3* si to zaslúži. Z rôznych spajďáckych alternatív (Dr. Ock, Miles Morales...) mi táto príde najmenej pútavá a ak by sa mi v budúcnosti vyskytla možnosť prečítať si nejaké ďalšie Miguelove príhody, asi sa im vyhnem. Kresba taká klasická, neurážajúca, pekná, ale zároveň prázdna (ale nie úplne).
  • Ivan Kucera
    Odpustite pridlhý koment, ale toto je čistý návrat do detstva, vymačkol som slzu. Pre mňa nostalgická perla (ešte väčšia, ako KVS: Nezastavitelný Juggernaut), nakoľko ide plus mínus o kompletizáciu vôbec nie zanedbateľného počtu zošitov Záhadného Spider-Mana, ktorého u nás v 90. rokoch vydával Semic-Slovart (ďalej S-S). Keďže mi rodičia nemohli kupovať všetko, tak som sa k dokončeniu niektorých Spajdyho dobrodružstiev dostal až práve vďaka tejto knihe. Opätovne sa mi bohužiaľ potvrdilo, že nech už bol S-S akokoľvek dôležitý v budovaní nášho vtedajšieho komiksového Ja (za čo mu patrí moje doživotné ďakujem), nejako extra sa s tým nesr... a jednotlivé zošity vydával fakt halabala (niektoré stránky proste vyhodil). Peter tu dostáva totálny záhul. Nielenže sa mu rúca osobný život (sklamaná teta, sklamaný Nathan, sklamaný Robbie), ale ešte proti nemu stojí skutočný výkvet protivníkov. Nielenže naokolo poletuje bláznivý Lampiónový Jack a z úzadia situáciu sleduje nebezpečný Red Ghost so svojimi superopicami, ale je tu ešte i Hobgoblin (v S-S verzii Mátoha, jeden z tých lepších prekladov), za nitky z úzadia poťahujú pragmatickí mafiáni Rose (v S-S verzii Ruža) a Kingpin. Vždy ma bavilo, keď Spajdy nestál proti fantazmagorickým sokom (prepáč, Vulture), ale práve proti realistickým protivníkom. Sila týchto uveriteľných sokov najviac vynikne vo futbalovom príbehu, ktorý je zbavený akýchkoľvek superhrdinských „hovadín“, ale funguje na jednotku (trochu dokonca pripomína osud Daredevilovho otca a to už je vysoký level). Čierny kostým síce vycíti Petrove skryté priania, ale zároveň sa podpisuje na jeho psychike. A aby toho bolo fakt veľa, o slovo sa hlásia aj antagonisti Black Cat, sympatický zlodejíček Fox a zvierací Puma (ďalší môj obľúbenec zo S-S série). Keď Peter pochopí, že nový kostým (ktorý si na Zem priniesol z Tajných válek superhrdinů Marvelu) je viac parazit, než symbiont, zasiahne do deja FF4. S Prvou rodinou Marvelu mal Sieťomil odjakživa zábavnú, dynamickú interakciu. FF4 ho síce Venoma zbaví a uväzní ho, ale organizmus veľmi rýchlo uniká zo zajatia, aby sa definitívne mohol prerodiť v jedného zo Spajdyho najúhlavnejších protivníkov (viď. udalosti z KVS: Zrození Venoma, aj keď podľa môjho skromného názoru je Zrození Venoma paradoxne menej o Venomovi, ako V kůži vetřelce). Scenárista Tom DeFalco svojho času so Sieťomilom stváral neskutočne veľké kokosoviny. Najsilnejší z príbehov ale nepatrí akcii, ani mafiánom, ale obyčajnému dievčaťu, MJ, u ktorej zrazu vidíme aj jej druhú, odvrátenú, temnú stranu plnú tragickej a smutnej minulosti. Nie je to teda napokon len Peter, kto celý čas nosil masku...
  • Ivan Kucera
    Problém komiksovej knihy Zrození Venoma nie je v tom, že by šlo o mizerné príbehy. Naopak, jedná sa o „klasickú“ spider-manovskú porciu, ktorá ak by v 90. rokoch vyšla v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi, dnes by som na ňu spomínal so slzou v oku. Jasné, nepatrí to k tomu zásadnému, čo sa v Sieťomilovom kánone v minulosti stvorilo, ale rozhodne som z jeho pavučiny čítal už slabšie veci. Potešil ma krátky, ale dojemný dialóg medzi MJ a tetou May a niekoľko príbehov kreslil môj miláčik Todd McFarlane (aj keď na jeho spajďácke úlety Úhel pohledu a Utrpení sa to predsa len nechytá). Problém knihy Zrození Venoma je v tom, že obsah neodpovedá názvu. Táto kniha je totiž o všetkom možnom, len nie o Venomovi (dvojnásobne nie o jeho zrodení) a v niektorých dokonca ani nevystupuje (!). A zo zmutovaného zajaca mi v krku zabehla mrkva. Resumé: viac o Venomovi je paradoxne KVS: V kůži vetřelce.
  • Ivan Kucera
    Prisahám na Latveru, že som snáď nikdy v živote nečítal peckový komiks o FF4. A nie je ním bohužiaľ ani tento. Oceňujem kresbu Mikea Wieringoa a Caseyho Jonesa (áno, fakt sa volá ako chlapík z Nindža korytnačiek) a to, že scenár od Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, JLA: Babylonská věž) nie je postavený na akcii, ale skôr na dialógoch, postavách, vzťahoch a dramatickej zápletke. Čo je osviežujúce najmä v porovnaní s inými superhrdinskými komiksami, v ktorých sa reže sto postáv naraz bez ladu a skladu a čitateľovi je to fuk. Bohužiaľ, to sú asi jediné plusy komiksu Fantastic Four: Nemyslitelné. Jeho čítanie mi bolo tak nejak ukradnuté a pravdupovediac som sa v deji nedobre orientoval. Navyše musíme vziať do úvahy, že ak z toho chcete mať plnohodnotný dojem, musíte si kúpiť aj iný komiks z UKK a to Fantastic Four: Rozhodná akce, keďže ide o jeden príbeh rozseknutý do dvoch kníh. Po druhom prečítaní (každý komiks čítam dva razy) je to ale o poznanie lepšie, hoci stále žiadny zázrak. Páčili sa mi niektoré výtvarné nápady (Thing temer až hororovo sa vynárajúci zo snežnej búrky alebo Reed v gigantickej knižnici), na UKK pomerne bohaté bonusy a také tie kamarátsko-rodinné veci typu balón s vodou. Postaviť proti sebe mágiu a vedu nie je zlý nápad (takže možno bude hosťovať v astrálnej podobe i istý pán s divným plášťom...), ale prevedené do praxe ma to príliš neoslovilo.
  • Ivan Kucera
    „ Faleš opadne a nakonec zanechá jen je samotné. Zanechá jen strach, paniku a zoufalství.“ Punisher je strašný tvrďák, ktorý sa ocitol vo vojne bez konca. Je to, čo je. Nehrá sa na nič, čo nie je. V minulosti sa mi z jeho série páčil kombajn Vítej zpátky, Franku. V ňom sa (dobrovoľne, je to predsa Punisher) zamiešal do vojny mafiánskych rodín. NHM: Punisher je po dejovej stránke niečo podobné, aj keď na tom predsa len už trošku poznať, že je staršieho vydania. Problém nie je v tomto druhom príbehu. Ten je v rámci možností drsný a nekompromisný a Punishera ako antagonistu predáva ak nie na jednotku, tak prinajhoršom na dvojku. Na trojku určite nie. Páčila sa mi sympatická priamočiarosť, nič zbytočne komplikované, ale (relatívne, ehm) realistické, rázne a razantné. Problém som mal s príbehom č. 1, ktorý je jednak retro (rok 1974), jednak je scenár neveľmi zaujímavý (až mdlý) a do tretice u nás už vyšiel v KVS: Klonová sága, čiže vlastne dostanete niečo, čo už ste čítali. Áno, jedná sa o TEN Punisherov slávny debut, ktorý sa v skutočnosti neodohral v jeho samostatnej sérii (tej sa Frank dočkal až v roku 1986), ale v sérii Spider-Man. Spojenie dobráckeho srandistu Spajďáka (kde tečie krv len ak sa teta May poreže počas prípravy dezertu o konzervu s jahodami) s tak temným charakterom, ako je Frank (ktorý sa krvou svojich nepriateľov doslova brodí) nie je dobrý nápad. Ale vo svojich začiatkoch Punisher predsa len nebol ešte až tak mohutne výbušný a brutálny, takže sa to dá zvládnuť. V príbehu č. 1 bojuje s milovaným Snovačom pavučín, ale skutočným záporákom je Jackal, pre ktorého Kat pracuje. Na konci, ako to už v komiksoch býva, samozrejme pochopí, že ho zneužili, uvedomí si, že Spajdy je v skutočnosti jeho kolega (svojím spôsobom), rozlúči sa s ním (Spajdy to prežije, Frank mal toho dňa extrémne dobrú náladu) a postupne sa ako postava čiastočne zmenil a urobili z neho fakt toho nekompromisného drasťáka, ktorý sa s ničím nemaže. Prvý príbeh 2*, druhý s prižmúrenými očami 4. Objektívne by bolo túto knihu ohodnotiť na 3*, ale viete, ako by to dopadlo. Bojím sa. Bojím sa, že ak by som tak urobil, ešte dnes večer by sa ozvalo zaklopanie a keď by som otvoril, stál by tam on.
  • Ivan Kucera
    Prepáč Spajdy, ale hrozne slabý, v podstate až ZLÝ komiks. Petrove počiatky boli v minulosti už miliónkrát spracované, ale neviem, či podrobnejšie, ako sa tomu stalo tu. Kým v origináli zo 60. rokov musel byť Spajďákov zrod bleskovo vyrozprávaný behom pár stránok, dnešná verzia na to mala podstatne viac času (a v podstate stále, napriek tomu nie je dokončená, viď. koniec). Nie je to úplne mizerný nápad (hoci po tom všetkom, čo som zo Spider-Manovej série čítal, mi pravdupovediac pripadá značným spôsobom nadbytočný...), ale bohužiaľ výsledok je strašný. Neviem, či ma viac znechutila škaredá, odpudivá kresba, alebo divný scenár. Každopádne, vinou týchto dvoch faktorov som Petra/Spajdyho vôbec nespoznával. Nielenže on (a iné slávne postavy – strýko, teta, JJJ...) vyzerali úplne inak, než som bol zvyknutý (strýko Ben pripomínal potmehúdskeho záletníka zo sitkomu z 80. rokov a Petra s May radšej ani k nikomu neporovnávam), oni sa často aj správajú v rozpore so svojou komiksovou minulosťou (z Petra sa šokujúco stáva stredoškolský gigolo a vymetač diskoték!!!) a to ich robí miestami až nesympatickými. A jeho wrestlingové začiatky ma nikdy príliš nebavili, česť výnimkám („poviedka“ z komiksovej knihy KVS: Pavučina, aj keď tá bola zameraná na drvičku Hogana, ale rozumieme si).
  • Ivan Kucera
    Z tohto pohľadu je projekt NHM skvelý – zoznamuje nás aj s menej známymi (alebo dokonca prakticky úplne neznámymi) postavami. A povedal by som, že Killraven je toho ukážkovým, žiarivým prípadom. Mnohí určite nevedeli, že v 70. rokoch začal vydávať Marvel komiks vychádzajúci zo slávenej sci-fi knižky H.G. Wellsa Vojna svetov. V komiksovej knihe Killraven nájdete jednak práve tieto (čierno-biele) počiatky (vtedy nazvané ešte War of the Worlds) a jednak farebný reštart (nazvaný už proste Killraven) scenáristu a ilustrátora Alana Davisa (Fantastic Four: Konec, JLA: Hřebík), ktorý ako scenárista nestojí za veľa, ale kresbu má síce takú klasický americky mainstreamovú, ale inak celkom peknú a masívnu a zaujala ma (aj keď bomba to nebola).
  • Ivan Kucera
    Rieši sa tu niečo, čo by mohlo byť zaujímavé... ale je to poňaté tak, že je to strašne nezaujímavé. Kresba typický, pre mňa už dosť nudný americký mainstream (až na Green Arrowa, ten je nakreslený fakt pekne + disponuje zaujímavým charakterom). K tomu plno tupej a samoúčelnej akcie, kvalitné postavy zatlačené do úzadia (JLA tu má v podstate len cameo...) a absurdne sú do poprediami namiesto nich pretláčané tie nezáživné. Scenár (slušne povedané) jeden veľký neporiadok (ktorý som sa ani nesnažil pochopiť). Tvorcovia mizerne pracujú s inak silnými témami (superhrdina vrahom, smrť dieťaťa, drogovo závislý superhrdina).zelený lukostrelec je tu bohužiaľ skôr vedľajšou postavou. Hlavnou je jeho bývalý parťák, ktorý je neskutočne, ale fakt neskutočne nudný.
  • Ivan Kucera
    Nie je to najlepší komiks, aký som kedy čítal, ale bez debaty je dostatočne iný na to, aby som mu dal 4*. Je to jeden z „tých“ šialene originálnych námetov (Návrat Temného rytiera, Hulkova planéta, Batman: Zkáza, jež postihla Gotham), ktoré fanúšik komiksu musí čítať a za unikátny nápad mu už z princípu udelí 4* (aj keď ich možno neudelí rád a s tak úplne stopercentne čistým svedomím). Neil Gaiman (Věční) šikovne „novo“ pracuje s notoricky známymi postavami. Ukazuje ich v sviežom svetle, ale zároveň tak, aby nestratili svoje základné vlastnosti, kvôli ktorým ich desaťročia zbožňujeme. Niekedy je to trochu slabé a zmeny sú kozmetické (jemne zmenené mená, občasná zmena pohlavia), ale minimálne u troch postáv ma zaskočilo, kto sa z nich napokon vykľul (to mi pripadá ako slušne vysoké číslo). Scenár je celkovo komplikovaný, náročný na pozornosť a (v dobrom) ukecaný. Určite sa nejedná o jednohubku, kde ilustrátor obliekol Tonyho Starka do brnenia a hahahaha, smejte sa teraz vážení čitatelia, ako som ho umiestnil do historického obdobia. Je to o triedu (aj dve) náročnejšie. Keď sme už pri tvorcovi obrázkov, Andy Kubert (Wolverine: Zrození) opätovne potvrdil svoj nezameniteľný štýl. Za negatívum by som označil možno občas predsa len prílišnú zdĺhavosť a divný moment vo finále, o ktorom sa bez spoilerov príliš nedá baviť, každopádne skúsim kráčať okolo horúcej kaše a priznávam, že som nepochopil, či teda rovnakí superhrdinovia žili nielen v roku 1602, ale aj v „súčasnosti“. V našich končinách je príbeh 1602 pomerne populárny, nakoľko najskôr vyšiel (v roku 2015) v rámci UKK a následne ho (v roku 2019) vydala aj Crew.
  • Ivan Kucera
    13-ročný Miles Morales je fajn sympaťák, ktorý sa na nič nehrá a je rovnakým nešťastníkom (čo ho v očiach čitateľa robí uveriteľným a zraniteľným), ako svojho času Peter Parker, len z iných dôvodov (v konečnom efekte to ale vyjde narovnako). Je super, že sa týmto spôsobom Miles dostal aj do našich zemepisných končín, kde ak sa povie Spider-Man, nikomu nenapadne nikto iný, než práve Peter. Čo už však v skutočnosti veľmi dávno nie je pravda. Takže na doplnenie vzdelania je tento komiks super. Rovnako poteší fantastická kresba Sary Pichelliovej a tradične svižný, nečakanými zvratmi, parádnymi hláškami a vtipnými dialógmi nabúchaný scenár Briana Michaela Bendisa. Na Benďákovi je pozoruhodné, že najskôr krachujúci Marvel zachránil spajďáckym ultimate reštartom (u nás napr. Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost) a následne upadajúcu Stenolezovu slávu ZNOVA nakopol práve vymyslením Milesa. Napriek tomu v ústach po prečítaní tohto komiksu zostane istá jemná pachuť, prameniaca z toho, že je to naozaj skôr iba taká ochutnávka, výsek, ukážka. Objektívne by si to zaslúžilo asi „iba“ 3* (osobne ktovieako nie som na tieto alternatívno-paralelné vesmíry), ale bolo to chytľavé, zábavné a utieklo to pekne rýchlo, takže za to (a za nedostatok akcie, čo paradoxne vnímam ako plus, pretože je vďaka tomu viac času na postavy, vzťahy a dialógy) prižmurujem pavúka a pridávam aj štvrtú hviezdu. A nepožičiavajte Wolverineovi žiadne peniaze, už ich nikdy neuvidíte!
  • Ivan Kucera
    „Hrdina je koneckonců jen zbabělec, ktorý už nemá kam utíkat.“ Fajn, miestami dokonca veľmi fajn (v druhom príbehu som sa čiastočne cítil ako u Thorgala a to už je čo povedať), ale nejaký veľký zázrak to napriek snahe nebol, skôr len taká príjemná ochutnávka z dobrodružstiev menej slávnych marveláckych postáv (čo je ale občas tiež potrebné a osviežujúce). Ústredná trojka je natoľko milá a originálna, že Thor pri nej vôbec nechýba (čo neznamená, že nepriletí). Nakreslené je to pekne, nie je to síce nezabudnuteľný zázrak, ale inak taký sympatický, ľahký mainstreamový nadpriemer. Scenár ma každopádne ktovieako nebavil a v postavách som sa, prirodzene okrem ústrednej trojice, strácal.
  • Ivan Kucera
    „To je tajemství moci. Poštvat svoje nepřátele proti sobě.“ Síce sa to volá Elektra, ale v skutočnosti príbehy vyšli v sérii Daredevil. Okolo tej sa vo svojich začiatkoch motal Frank Miller ako ilustrátor (UKK: Daredevil – Na černé listině) a až neskôr k nej začal písať scenáre. A ešteže tak, lebo kým ako kreslič mi nevyhovuje, jeho scenáre sú z inej ligy. Nebojí sa byť temný (halucinogénna podzemná pasáž trochu pripomína spajďácky Sub-City z KVS: Utrpení), špinavý, jemne politický, realistický (v rámci možností), drsný (v tomto dole klobúk aj pred Marvelom, že mu to dovolilo) a dospelý (hojne sa tu operuje s Daredevilovou civilnou identitou). Veľmi dobre pracuje s postavami, bavia ho, zjavne ich má rád. Vyvíjajú sa. Miller nie je detinský scenárista (čo ostatne neskôr potvrdil vecami Batman: Rok jedna, Návrat Temného rytiera, 300, Sin City...). Bohužiaľ, sú tu dva problémy: Elektra je napriek autorovej snahe na môj vkus strašne nudná postava, to po prvé. No a po druhé – Frank nakreslenie svojich kvalitných scenárov neprenechal nikomu inému, ale pustil sa do toho sám. Štýl jeho kresby ma vždy iritoval. Niektoré panely sú krásne a úžasné ešte i dnes, ale ako celok mi proste kresba nesadla, hoci rešpektujem, že to niekto považuje naopak za klasiku Musím každopádne uznať, že s pribúdajúcimi stranami sa citeľne zlepšoval. Mám Franka rád ako scenáristu. Ako ilustrátora ho tolerujem, lebo mi nič iné neostáva. Daredevil je výborná postava, ale viac mi vyhovoval spôsob, akým s ním pracoval Kevin Smith (v Ďábel strážný). Mám mierne pochybnosti o tom, či bolo „etické“ pomenovať knihu Elektra. Grécka vrahyňa tu síce debutovala, ale často mizne z deja a ak sa doňho vráti, ide o klasickú vedľajšiu postavu a prím hrá diabol z Hell´s Kitchen.
  • Ivan Kucera
    Či sa to niekomu páči alebo nepáči, povinná komiksová klasika. Mohol by som kritizovať Millerovu kresbu, na ktorú som si nedokázal zvyknúť (podľa mňa ju mal prenechať niekomu inému, ako to ostatne urobil v Batman: Rok jedna). Prípadne si rypnúť do scenára (chýbalo mi v ňom viac starého Batmana, tento si proste len párkrát povzdychne, že už je na to príliš starý, ale v skutočnosti je to ten istý Batman, čo pred desaťročiami). Avšak napriek chybám (a faktu, že to celé proste jemne zostarlo) sa jedná o nadpriemer s neobjavnými, ale dodnes fungujúcimi myšlienkami (Batman radšej umrie v boji, než by sa mal naďalej pozerať na zlo v gothamských uliciach), dôstojným koncom, slávnymi postavami, na ktorých sa zub času zaujímavo podpísal, prekvapivo spracovaným „Robinom“ a kvalitne stvárneným Jimom Gordonom (ktorý paradoxne lepšie, než samotný Batman, plní funkciu zostarnutého mastodonta zo starej éry, snažiaceho sa z posladených síl udržať krok s novou generáciou agresívnych protivníkov). Oceniť musím aj výbornú crewácku reedíciu so siedmymi desiatkami (!) strán bonusov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.3. 08:26G.I.Joe: Zvláštní mise #05
    Dobrí vojaci, zlí vojaci, lietadlá, tankovacie lietadlá, vrtuľníky a zbrane všetkého druhu. Taká G.I. Joe klasika, neponúka nič, čo by ste nečakali, ale na druhej strane toho, čo čakáte od vojenského chlapčenského komiksu, ponúka požehnane a ešte viac.
  • Ivan Kucera
    Presne pre toto mnohí ľudia nemajú radi komiksy: plno samoúčelnej a nezmyselnej akcie, béčkarské postavy (Deathlok? Giant-Man?? Wundarr??? Klaw????), detské scenáre a plno trápne siláckych hlášok. Tie v NHM: Thing si skutočne servítku pred ústa nedávajú a dotyčnú komiksovú knihu pasujú za „klasiku“, „perlu“ a „tohle je dost možná to nejepičtejší ilustrované dílo, jaké jsme vám kdy přinesli“. Nuž, ak je toto klasika, perla alebo nedajbože nejepičtejší ilustrované dílo, jaké jsme vám kdy přinesli, potom ďalšie komiksy s Thingom nechcem čítať. A to som sa tešil, naivne si mysliac, že to bude čierny kôň kompletu, od ktorého nikto nič nebude čakať a nakoniec sa bude jednať o pecku. Nuž, nejedná. Pritom nápad o Thingovi, ktorý sa zamestná ako SBS-kár (!) v mamutích podzemných priestoroch, vôbec nie je na zahodenie. Len to prevedenie je dosť katastrofálne. Thing je dobrá postava, len v tejto knihe je väčšinu deja (k lepšiemu sa to zmení až ku koncu) v podstate vedľajším hrdinom. Trpel som. Odratúval som strany do konca.
  • Ivan Kucera
    Marvel: Horory som dlho obchádzal, snáď polroka, kým som sa konečne odhodlal pustiť do nich. (Ne?)paradoxne najviac sa mi páčili textové bonusy zasväcujúce do zaujímavej historickej oblasti a tou sú komiksové horory. O svojho času kontroverznej téme (do ktorej mnohí bili viniac ju zo zhubného vplyvu na mladých amerických čitateľov) pojednáva nielen úvodné slovo, ale aj dvojstranový text na konci. Treba to brať v kontexte doby, dnes sa samozrejme javí úsmevná čo i len predstava, že z tohto niekomu bude tuhnúť krv v žilách. Jedná sa iba o narýchlo spráskanú ukážku rôznorodých hororov, kde síce chýba Blade, zato je prítomný Morbius, Dracula, neskutočne nudný Ghost Rider, divný (šesťruký!) Spider-Man (useknutý uprostred akčnej scény...), alebo Man-Thing. Práve marvelácky Bažináč je bez debaty tým najlepším, čo kniha ponúka; škoda, že sa v samostatnej knihe nikdy neprebojoval do kompletu (či už do tohto, alebo do NHM). Okrem Man-Thinga ma slušne zabavili prevzaté postavy Múmia, Vlkolak a Frankensteinovo monštrum. Dobrou správou je, že ak vás niečo začne nudiť, už po pár stránkach sa to skončí a môžete sa začítať do niečoho nového. Poteší pekná sedemdesiatková kresba a atraktívna, exotická výprava (Egypt, Haiti, Arktída). Hoci teda niektoré komiksy neboli zlé (a Man-Thing bol vynikajúci), vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že som pri čítaní Marvel: Hororov veľmi trpel, nevediac sa dočkať konca.
  • Ivan Kucera
    Spoilery. Mám dojem, že čitatelia tak úplne presne nevedia, čo si o komiksoch Ten druhý 1 + 2 vôbec majú myslieť. Paradoxne sa im aj páčia, aj sú z nich v rozpakoch. Ja... som na tom rovnako. Jednotke som dal „len“ 3*, lebo to bola prvá polovica príbehu, ktorá položila plno otázok a žiadne odpovede. Dokončenie odpovede ponúka a tým pádom situáciu vylepšuje, ale na 4* to nie je. Potešila ma jedna vec. Obával som sa, že prvý diel je iba búrkou v pohári vody a všetky tie šialené zvraty sa v dvojke vyriešia mávnutím zázračného prútika (ako to občas v Spajdyho svete chodí, povedzme si úprimne) a všetko sa vráti do pôvodného stavu. K tomu napokon skôr nedošlo, než došlo a za to palec hore. Lenže, kvôli za pavučiny pritiahnutému (nie zlému, ale brutálne bizarnému) scenáru nebudete vedieť, či to na niečo vlastne bolo dobré. Miestami mi to pripadalo skôr tak, že vo vedení Marvelu chceli šokujúci spajďácky komiks a tak scenáristi v rýchlosti dali dokopy pár drsných zvratov, celé to zlepili sekundovým lepidlom a dúfali, že sa im to do konca porady nerozpadne. Znesiem dosť, ale vyzliekanie kože pripadalo dosť úchylné už i mne. Problémy, ktoré z toho vznikajú, sú samotnými tvorcami bagatelizované. Pripadalo mi to tak, že jediný, komu to celé nepríde normálne, bol Tony Stark a všetci ostatní sa tvárili ako keby im prihorela cibuľka na praženici. Nepotešila ma ani divne nakreslená May. Naopak, potešil nezabudnuteľný Starkov monológ o tele a superhrdinovia poslušne sklapnúci opätky pred Petrovou tetou, ako aj Spideyho evolúcia (najmä mód á la Wolverine). Ten druhý 2 je dobrá vec, ale myslím si, že práve kvôli takýmto komiksom mnohí ľudia komiksy vo všeobecnosti nemajú radi, nakoľko hlavné postavy zomrú... ale prežijú. Možno ak by to poňali temnejšie, nechutnejšie a hororovejšie, udelil by som štvrtú hviezdu. Obálku som nepochopil, Spajdy tu taký kostým vôbec nenosí...
  • Ivan Kucera
    Spoilery. Miestami je to divné a nechápete, prečo to tu je (stalker) a nepomáha tomu ani samoúčelná akcia (Hulk, Tracer), ale ako celok to nebolo zlé. Miestami to bolo dokonca dobré (potešia vtipné dialógy). Prirátajte si k tomu atraktívnu kresbu (a inkerovanie). Problém komiksu nie je v tom, že by snáď Spajdy čelil slabým výzvam. Smrteľná choroba, nečakane sa vracajúci Morlun (z fantastického Návratu) a na konci totálne deštrukčný masaker. Problém je v tom, že my, ktorí sme čítali veľa Petrových dobrodružstiev, vieme, že len málokedy sa v nich stalo niečo ultimátne (Smrt Stacyových, Smrt Jean DeWolffové). Vo väčšine prípadov vždy úspešne všetko prežil a vyriešil k spokojnosti všetkých. Koľkokrát mu uniesli a údajne zabili niekoho blízkeho? Nakoniec všetkých našiel a zachránil. Koľkokrát hrozilo odhalenie jeho identity? Veľakrát. Veľakrát dokonca sám zvažoval možnosť udať sa na polícii. Urobil tak? V kúsku Kravenův poslední lov ho zabili... ale on to prežil (ehm). Proti koľkým neporaziteľným súperom bojoval a nakoniec ich „prekvapivo“ porazil? Preto som si pri zdolávaní komiksu Ten druhý 1 neustále vravel, že hoci sa tu dejú samé zásadné, azda až revolučné momenty, nakoniec to asi nebude až také horúce, ako sa zdalo na začiatku. Každopádne, Ten druhý 1 sa nedá dosť dobre (a objektívne) hodnotiť bez znalosti druhej časti. Tá situáciu relatívne slušne vylepšila, ale to už je iný koment. Prvá polovica príbehu si na svoje útle pavúčie plecia skrátka naložila zrejme viac, než vládla uniesť (a skončila sa presne tak, ako som čakal – plno otázok a žiadne odpovede). Preto sa mi najviac páčili „obyčajné“ scény bez akcie a bojov, v ktorých sa postavy „len“ rozprávali. Oceňujem tiež dlhodobo všade výbornú Spajďákovu chémiu s Dr. Strangeom a Daredevilom.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.3. 07:06Doctor Strange #06: Bůh magie
    „Sebelítost války nevyhrává. A dodržovaní pravidel také ne.“ Svieži a zábavný diel, v ktorom po Strangeovi funkciu Najvyššieho čarodejníka nečakane preberá... Loki. V konečnom efekte to prekvapivo hladko funguje, ale na konci sa dozvieme, že sa toho vlastne zas až toľko nestalo a tým pádom vzniká mierna pachuť prameniaca z pocitu (presvedčenia?), že táto kapitola Strangeovej čarodejníckej kariéry bola svojím spôsobom zbytočnou dejovou odbočkou. Napriek tomu mám ako z predchádzajúcich piatich dielov tejto zábavnej a vynaliezavej série, pozitívne pocity aj zo šiesteho. S prižmúreným plášťom 4*. Dr. Dolittle!
  • Ivan Kucera
    Toto je jeden z tých prípadov, kedy si poviete „no to teda bude ale blbosť, Hulk ako gladiátor???“... ale nakoniec to funguje. Ja sám som k tomu pristupoval rozporuplne, v jednej chvíli som sa tešil a vravel som si, že to bude pecka a o minútu už sa mi do toho nechcelo práve kvôli za vlasy pritiahnutej zápletke. Scenár nie je až taký primitívny a jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Je v ňom zastúpených veľa postáv, viacero pravidiel a celé sa to odohráva na skvelej planéte Sakaar. Okrem toho je to nádherne, fantasticky, veľkolepo nakreslené a v neposlednom rade scenárista Greg Pak (Herkules, Hulk proti světu) Hulka prerobil tak, aby stále bol „tým“ obľúbeným Zelenobijcom, ale zároveň mal niečo, čo vyzerá ako IQ. Netvrdím, že je to práve Shakespeare, je to Hulk, ale je to dobrý Hulk. A iný, než by ste čakali. Čo je osviežujúce ako vánok uprostred sparného dňa. Tentokrát oceňujem aj na UKK pomerne masívne záverečné bonusy – profil nielen scenáristu, ale prekvapivo aj jednotlivých postáv + zaujímavosti o samotnom Sakaare. Bizarnosťou je, že keď bol v roku 2017 natočený parádny film Thor: Ragnarok, nejednalo sa ani tak o adaptáciu rovnomenného komiksu (ktorý u nás vyšiel v rámci UKK v čísle 97), ale skôr paradoxne práve Hulkovej planéty.
  • Ivan Kucera
    Tradičný NHM: prostredníctvom jedného retro príbehu (prekvapivo fajn a znesiteľného... a najmä krátkeho) a jedného moderného sa zoznámime s menej známou marveláckou postavou. Blade bol v rokoch 1998 – 2004 populárny najmä na filmovom plátne, čo následne ovplyvnilo aj jeho komiksový život a podobne, ako Nick Fury (resp. Samuel L. Jackson), i Blade v istom bode získal podobu svojho hereckého predstaviteľa. Komiks ubehne rýchlo a svižne, strieda sa v ňom plno ako záporákov (Morbius, Dr. Doom, Dracula), tak hrdinov (Logan, Spidey, Maria Hill). Inkerované a nakreslené je to fakt pekne. Nedá mi nespomenúť okrem samotnej kresby i odvážnu obálku uprostred, v ktorej figuruje Bladeova hlava a Wolverineove pazúry (asi si viete domyslieť, ako to dopadne). Páčili sa mi retrospektívne pasáže, taký klasický origin, trocha klišé, ale slušne spracované a umiestnené do pôsobivého obdobia (a prekvapivo aj krajiny, Blade je... Angličan!!!).
  • Ivan Kucera
    „Udělat dobrý dojem nikdy neškodí.“ Od pokračovania fenomenálneho Straczynského Návratu som čakal predsa len o pavučinu viac, takže to nie sú čisté 4*. Shade má ďaleko k mrazivo nezastaviteľnému Morlunovi a hollywoodska linka s Dr. Ockom (a jeho protivníkom, ktorým prekvapivo nie je Spider-Man!) je priemerná, také superhrdinské klišé. Je tu ale jedno ALE. Ale akonáhle sa prejaví priamo v praxi „ten“ Straczynski, je to božské, vynikajúce a fantastické. Je to dojemné (sľub MJ o čakaní na ňu až „dosud hvězdy nezhasnou“), silné (rozhovor s tetou May, na ktorý fanúšikovia čakali niekoľko desaťročí), skvelé (pukance), parádne (Jennifer), vtipné (JJJ vo výťahu, Adam Sandler), fantastické (nemá pasáž) a máte z toho slzy v očiach („Já jsem Spider-Man.“). Straczynski zbožňuje nielen postavy (dve minúty), ale aj dialógy (pani vs. madam). Okrem toho skvele prepracoval May a z osoby, o ktorú sa Peter neustále bojí, spravil silnú ženu, o ktorú sa môže oprieť (a rovnako tak sa o ňu konečne môže oprieť aj MJ, ktorá bola doteraz vo vedení tajomstva osamelá a to ju robilo zraniteľnou). Práve za tieto scény udeľujem s prižmúreným pavúkom aj štvrtú hviezdu. Na tej má bez debaty podiel aj kresba Johna Romitu Jr. Ďalšou pozitívnou správou je, že sa jedná o skvelú kúpu, nakoľko za jednu cenu dostanete dva komiksy (Odhalení a Dokud hvězdy nezhasnou v češtine vyšli samostatne v rokoch 2005 a 2006).
  • Ivan Kucera
    SPOILERY. UKK podnikol plno skvelých vecí, ale aj jednu legendárne zlú: začal a nikdy nedokončil pomerne slávny run Marka Millara, v ktorom anonym Petrovi uniesol milovanú tetu May, z čoho logicky vyplývalo, že poznal Spajďákovu civilnú identitu. UKK z tohto runu vydal knihy Dolů mezi mrtvé a Jed, ale dokončenia sme sa nedočkali. Takže ak Millarov príbeh chcete mať komplet, tak sa na UKK vykašlite a siahnite po KVS, v rámci ktorého nielenže príbeh bol dokončený, ale stačili mu k tomu len dve knižky (Dolů mezi mrtvé a Poslední vzdor, ešte stíhate?). Kým z prvej polovice som bol napriek dynamickej (ale miestami nie úplne dokonalej) kresbe Terryho Dodsona a Franka Cho rozčarovaný, druhá situáciu vylepšila. Má na tom pavúčí podiel najmä fakt, že sa príbeh uzatvára, jednotlivé linky tým pádom dostávajú väčší zmysel a konečne sa dočkáme vyvrcholenia. Tiež sa mi páčilo spolitizovanie Normana Obsorna, to bol fakt originálny nápad (čo nemôžem povedať o Deus Ex Machina v podobe istého zoskupenia). Samotné rozuzlenie únosu je ale paradoxne napokon tým najslabším, čo Markov run ponúka, nakoľko sa ukáže, že za ním od samého začiatku stál Petrov hlavný podozrivý (wtf?). Negatívne vnímam nielen bombastickú, avšak nudnú akciu, ale tiež silné vyhrážky scenáristu, z ktorých napokon nič nebolo (Petrova ochota ísť sa udať na polícii, opakovanie histórie s pádom Gwen). Mimo misu mi pripadal aj záverečný list, ktorý sa absurdne snaží zo vzťahu Green Goblin/Sieťomil robiť vzťah Batman/Joker, čo vôbec nefunguje, pretože dotyčný vzťah bol vždy o všeličom, ale nikdy nie o istej za vlasy pritiahnutej forme priateľstva.
  • Ivan Kucera
    Vôbec som sa nechytal. Strašne ma to nebavilo (napriek prítomnosti môjho obľúbeného Red Ghosta a jeho opíc). Hodnotím to ako nezáživný komiks, u ktorého nechápem, z akého dôvodu (ak necháme bokom ten komerčný) bol zaradený do kompletu, keďže neobsahuje nič zásadné, revolučné, ani dôležité. Ocenil by som snáď len ešte aj v roku 2021 peknú kresbu Georgea Tusku a charizmatického Tonyho Starka. Vlastne ani poriadne neviem, prečo dávam až 2*.
  • Ivan Kucera
    Ja neviem, ale čakal som viac. Nerád by som znevažoval nápad s Dr. Octopusom v (doslova) Spider-Manovej koži. Možno som len nemal šťastie na dostatočne pútavé príbehy. Tento ním totiž fakt nie je. A to som sa tešil, veď už obálka so špecifickým Spajdym (kedy pri bližšom preskúmaní zistíte, že vyzerá ako mutant Spajdyho a práve Dr. Oca) vyzerá báječne. Nanešťastie, v samotnom komikse nič také nenájdete. Po dočítaní som dospel k záveru, že z toho, že sa v tele Petra Parkera ukrýva Otto Octavius, v skutočnosti absolútne nič nevyplýva. Zostal som z toho v šoku a prečítal som si to celé ešte raz... a iba som sa v tom utvrdil. Takže hoci je námet o „novom“ Sieťomilovi skvelý, v praxi „nový pohľad“ nerozpoznáte, nakoľko skrátka neexistuje žiadny zásadnejší rozdiel medzi týmto a akýmkoľvek ľubovoľným dobrodružstvom, kde je pod maskou Peter. Tvorcovia asi doplatili na to, že Peter a Otto sú si v skutočnosti veľmi podobní a z Petra pokojne za istých okolností mohlo vyrásť to, čo vyrástlo z Otta a naopak – z Otta sa za istých okolností nemusel stať záporák, ale v podstate Spider-Man. Ale aj kebyže sa povznesieme na to, že z prítomnosti Dr. Oca pre dej nič nevyplýva, stále zostane priemerný, neveľmi pútavý scenár Dana Slotta (She-Hulk: Svobodná, úspěšná, zelená alebo Amazing Spider-Man: Pavoučí ostrov), či Christophera Yosta (Válečné jizvy). Našťastie nie je úplne zlý, to vonkoncom nie. Naopak, je dynamický, svižný a občas dokáže ponúknuť niečo fajn. Ale nie je to Udalosť, ani udalosť, ale len priemer. Naopak, určite treba vyzdvihnúť masívnu, modernú, atraktívnu kresbu.
  • Ivan Kucera
    Nechcem to bagatelizovať, ale mám trošku pochybnosti o dôležitosti tohto komiksu. Peter sa o sile smrti presvedčil predsa už po tragickom odchode milovaného strýka Bena. A napokon, ani s Gweninou smrťou to následne nebolo až také horúce (viď. Klonová sága, alebo Superior Spider-Man). Tak či onak, máme tu Smrt Stacyových a s ňou prichádza na jednej strane skvelá kresba Johna Romitu Sr. a Gila Kanea (Jurassic Park, obálka semic-lovarťáckeho Záhadného Spider-Mana č. 1) a na druhej scenár Stana Lee a Gerryho Conwaya (zo spajďáckeho kompletu napr. Svadba alebo spomínaná Klonová sága). Operuje so zásadnou udalosťou v Pavúkovom univerze, ale osobne sa staviam skôr na cynickú stranu tých, čo tvrdia, že Gwen a jej otec boli pre Spajdyho svet dôležitejší po smrti, než počas života. A treba dodať, že príbeh, v ktorom za tragických okolností obaja prichádzajú o život, je skôr banálny a priemerný, než šokujúci a vyrážajúci dych. Škoda, že keď už tvorcovia boli rozhodnutí obe postavy zabiť, nevybrali si k tomu kvalitnejší scenár. Na to, koľko mŕtvych dôležitých postáv tu je (a to ešte nezabúdajme na Green Goblina, dúfam, že tento „komiksový šlabikár“ nikto nepovažuje za spoiler), je to proste dosť... nuda. Rozhodne sa ale nejedná o zlý komiks! Je svojím spôsobom ikonický a dodnes z neho čerpajú nové a nové generácie nielen komiksových tvorcov, ale aj filmových režisérov a scenáristov. V podstate je strašne smutný a bezvýchodiskový. Vieme, čo sa v ňom stane a aký temný dopad to bude mať nielen na život Spider-Mana, ale aj Petra Parkera (čo nie vždy je jedno a to isté). Chcete kričať, chcete tomu zabrániť, ale nedá sa, ten vlak už zabral príliš veľkú rýchlosť. Teoreticky by som s prižmúreným pavúkom udelil aj štvrtú hviezdu, ale nemôžem a to predovšetkým kvôli dvom neskutočne mdlým príbehom uprostred (s politikom/mafiánom Bullitom a Icemanom). Apropo, časť tohto komiksu môžete poznať vďaka vydavateľstvu Netopejr, ktorý ho v roku 2009 vydal v rámci série Comicsové legendy II: The Amazing Spider-Man (kniha 06).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.2. 08:42G.I.Joe: Zvláštní mise #01
    Taká G.I. Joe klasika. Vystrieda sa tu veľa atraktívnych lokácií (more, grónske ľadovce, džungľa), záporákov s divnými prezývkami, hrdinov s ešte divnejšími prezývkami a bojového arzenálu od výmyslu sveta (lode, vrtuľníky). Zaujímavosťou je príbeh, ktorý sa prekvapivo nebojí venovať nečakane temnej téme a to preživším nacistickým zločincom.
  • Ivan Kucera
    Mrzí ma to, ale neviem s čistým svedomím dať 4*. Za kresbu by si to tento komiks zaslúžil. Je krásna, veľkolepá, postavy som si obľúbil, jedno atraktívne prostredie strieda druhé, od miest plných karnevalov až po rozľahlé komnaty s krbmi a obrovskými oknami cez celé steny, vrátane lesov a hradov týčiacich sa nad nimi. K tomu parádne kostýmy. Bohužiaľ, tam, kde kresba bez debaty hrá ťažkého frajera, tam čiastočne zlyháva scenár. Je prekombinovaný, obsahuje na môj vkus priveľa postáv a nejeden raz som sa prestával orientovať v tom, čo sa vlastne práve deje (a to každý komiks zásadne čítam minimálne dvakrát). Napriek tomu som rád, že Jednorožec vyšiel, je to kus veľmi solídneho komiksu. Len s tým scenárom to „niekto“ trošku prehnal.
  • Ivan Kucera
    „Punisher není člověk. Je to přírodní síla.“ Zo začiatku som z toho mal zmiešané pocity. Drsný scenár Gartha Ennisona (Ghost Rider: Cesta do zatracení, Spider-Man: Pavučina) plný vrážd vs. „detská“ kresba Stevea Dillona (Preacher, Skalpy 9: Zatni pěsti). K takto poňatému príbehu sa hodila skôr kresba v štýle, v akom nakreslil realistickú obálku Timothy Bradstreet (Vetřelci Omnibus 4, Hellblazer). Ale je pravdou, že som si na ňu pomerne rýchlo zvykol a potom som si užíval jazdu. Punisher je fantastická postava, na nič sa nehral, išiel si priamo (možno až príliš) k cieľu svojej cesty a šlo o ostrého týpka, ktorého síce bolo možné sem-tam trafiť, ale napriek tomu ste nadobudli presvedčenie, že mu nič nehrozí a je len otázka času, kedy to jeho protivníci schytajú. Páčila sa mi aj vedľajšia dejová linka so samozvanými pomstiteľmi. Uvidíme, aká bude druhá polovica, ale prvá je s prižmúrenými očami na 4*.
  • Ivan Kucera
    Svet ľudí padol. Superhrdinovia sa zmenili na krvilačných zombies, zdecimovali svet a doslova zožrali každého, na koho narazili. Na seba navzájom neútočia, ale inak je to učinená apokalypsa. A vtom sa na oblohe zjavil on. Silver Surfer. Zombie z Marvelu je tak bizarný nápad, že proste musím dať 4*. Je to síce šibnuté, detinské a nemá to žiadne pravidlá (niekedy je oddelenie hlavy od zvyšku tela smrteľné, inokedy nie), ale napriek tomu to fungovalo a to prevažne vďaka parádnej kresbe Seana Phillipsa (Fatale, Zatmívačka). Scenár Roberta Kirkmana (Walking Dead) ma nejako extrémne neodrovnal, ale ani on nebol zlý a miestami dokonca disponoval veľmi dobrými nápadmi. Koniec vcelku očakávateľný a vedľajšia dejová linka s Black Pantherom (a spol.) nudná. Ako celok nechutné. Zvrátené. Zábavné.
  • Ivan Kucera
    „Jsi doma v obou prostředích, ale do žádného doopravdy nepatříš.“ Princ Namor, výbušný a prchký pán podmorskej ríše Atlantída, na mňa zapôsobil už v 90. rokoch, keď vyšlo jeho spoločné dobrodružstvo so Stenolezom v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi č. 3. Keď vyšiel v NHM, povedal som si, že to musím mať. Horkokrvný Namor s tými svojimi šialenými krídelkami na členkoch (!) je o dosť iná postava, než konkurenčný Aquaman z DC, hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o tie isté postavy, len patriace inej firme. Bavila ma Namorova horkokrvná, jemne arogantná, hrdá povaha, ale samotný scenár ma nejako extra nechytil (nápad s hlavami je tak blbý, až je svojím spôsobom dobrý). Našťastie to, čo John Byrne tak úplne nezachránil z pozície scenáristu, to bohato spasil ako ilustrátor.
  • Ivan Kucera
    Komiksy mám vo všeobecnosti rád a špeciálnu slabosť mám pre európske, takže toto fakt nepíšem často, ale tu musím – asi je fajn, že bola séria Polární hvězda ukončená (ak mám správne informácie, tak malo nasledovať ešte ďalších päť pokračovaní). Kresba super, ale scenár zmätený, postavy mi boli ukradnuté, nerozumel som, o čo sa vlastne jedná a nejak nemám pocit, že sa to s novými dielmi zlepšovalo (skôr naopak).
  • Ivan Kucera
    Dúfal som, že sa situácia po vcelku nudnej a štartujúcej jednotky zlepší, ale pravdupovediac je to ešte horšie. Poviem na rovinu, že ani po dvojke tak úplne netuším, kam dej smeruje a o čom to celé je (!). Okrem kresby neviem, čo by som tu vyzdvihol.
  • Ivan Kucera
    „Nikdo nemůže být doopravdy silný, pokud není doopravdy pokorný.“ Pozor, spoilery! Ragnarok je považovaný za zásadný thorovský komiks z dôvodu, že v ňom obľúbený boh hromu (nie kladiva!) šokujúco príde o svoju ríšu, ktorá je nekompromisne zničená. Ale moment, čo to??? Tento komiks v skutočnosti nič také neobsahuje! Zničenie domoviny Thorovi síce hrozí, ale nakoniec sa všetko skončí happyendom. Keď som to dočítal do konca, nemohol som tomu veriť a musel som sa o pár stránok vrátiť, aby som sa uistil, že mi nič neušlo. Ale neušlo, v tomto smere je komiks naozaj podraz. Výborný film z roku 2017 na to išiel stonásobne lepšie (a veľmi rozumne, ako ostatne všetky filmy s Hemsworthom, ignoroval jeho pozemské, nehorázne nudné alterego - chirurga Donalda Blakea), ale paradoxne šlo skôr o adaptáciu komiksu Hulkova planeta, než Thor: Ragnarok (!). Ak necháme bokom nekompetentné finále, čo zostane? Presvedčenie, že Stan Lee počas svojej kariéry vymyslel neskutočnú plejádu superhrdinov, ale ako scenárista často za veľa nestál. Práca jeho dvorného ilustrátora Jacka Kirbyho zostarla prekvapivo menej. Jasné, je na nej poznať, že má svoje roky a dnes sa tak proste už nekreslí (iba ak by niekto z nejakého dôvodu zámerne chcel nakresliť šesťdesiatkové retro). Ale mnohé panely sú ozaj ešte aj dnes, v roku 2021, pekné. Čo sa o scenári povedať fakt nedá: je naivný (najnebezpečnejšie stvorenie vesmíru je kulturista s chvostom, ale zas nechcem zbytočne krivdiť, občas vyzerá ako niečo, čo vypadlo z hororovej mangy), ukecaný, ťažkopádny, disponuje nezáživnými postavami a bohužiaľ ani so samotným Thorom tu nie je dobre naložené. Je to výborná, ale príliš originálna postava a ak má v deji fungovať, treba s ním vedieť správne narábať. A Stan Lee tu s ním skrátka správne nenarába. Záporne vnímam aj dva nudné bonusové záverečné komiksy, ktoré sú trocha na spôsob, že vám zubárka omylom vytrhne zub a potom vám vytrhne ešte dva ďalšie. Dlhé roky som bol presvedčený o tom, že Thor: Ragnarok je komiks, ktorý možno čiastočne zostarol, ale aj tak je slávny, kultový a legendárny a musí ho mať každý správny fanúšik superhrdinského komiksu. Nuž... mýlil som sa. Ale napriek tomu som rád, že som si ho prečítal. Aspoň už viem, na čom som.
  • Ivan Kucera
    „Zemřít není tak těžké. Pokud to ovšem netrvá dlouho a příliš to nebolí.“ Oproti Princovi noci (aby sme zostali pri Barlow Comics) je to dosť strmhlavý pád v kvalite scenára. Ten nie je zlý, je „len“ nudný a jemne nezáživný, nedokážuc sa rozhýbať a tak len stagnuje. Kresba je naopak super, páčilo sa mi temné stredoveké prostredie pochmúrneho kláštora a jeho temných zákutí, trocha to pripomínalo Meno ruže. Ale postavy mi boli ľahostajné a dej ma nezaujímal, v lepšom prípade som sa nechytal. Dúfam, že v dvojke sa to zlepší. Obálka pôsobí jemne thorgalovsky.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.3. 07:39Marvel 1602
    SPOILERY. Ja tomu nechápem, asi som blbý alebo čo, čítal som to dvakrát a toto som nepochopil: čiže napr. Peter Parker existoval nielen v roku 1602, ale aj v "súčasnosti", z ktorej cestoval časom Steve Rogers?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.1. 07:48* Připomínky a návrhy
    Ahojte, snažil som sa to tu nájsť a nenašiel som, tak asi to tu nie je. Neuvažujete nad možnosťou, že by si užívateľ u konkrétneho profilu nejakého komiksu mohol zafajknúť možnosť upozornenia na nový komentár? Ak niekto k zaškrtnutému komiksu napíše koment, upozornilo by ma to napr. v mojom profile.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.12.2020 17:31Pindárna
    Ahojte, nejak sa mi moja otázka nehodí do žiadneho fóra, tak ju dám sem, tak sa vopred ospravedlňujem, ak tým niekoho naštvem. Ako vnímate Black Label? Je to vlastne Elseworlds (napr. Zkáza, jež postihla Gotham), len sa to inak volá alebo je to niečo iné? Mne z toho vychádza, že je to vlastne to isté - ako v Elseworlds, tak v Black Label vychádzajú DC komiksy, ktoré si môžu robiť svojím spôsobom čo chcú a nemusia brať na zreteľ kánon.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 09:32Poznej comics nebo postavu
    Ďakujem, podľa všetkého to naozaj bol Mutant World (http://stuartngbooks.com/mutant-world-and-son-of-mutant-world.html). Viem, že v češtine (dvojnásobne v slovenčine) to nevyšlo, ale nevyšlo to aspoň vo forme nejakej kratšej "ukážky" svojho času v Crew?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 08:11Poznej comics nebo postavu
    Hm, to nie. Marí sa mi, že to bolo dosť realistické a drsné a možno aj čierno-biele, ale tým už si nie som istý, predsa len to bola cca polovica 90. rokov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 07:27Poznej comics nebo postavu
    Ahojte, mohli by sme charakteristiku tohto fóra obrátiť naopak? Teda že vy mne pomôžete uhádnuť postavu? Ako malému mi rodičia netuším kde kúpili komiks, podľa všetkého poľský (ale možno americký, len vydaný v Poľsku, fakt neviem) a vystupoval v ňom "mutant", svalnatý a plešatý, ale inak vyzeral (aspoň čo si pamätám) ako normálny človek. Veľa si z toho už nepamätám, ale viem, že tam bola myslím nejaká nočná scéna zo stodoly, v ktorej spal alebo ukrýval a napadla ho nejaká skupina, vyzeralo to na poriadnu nakladačku. Teoreticky sa mi to hodí na niečo od Richarda Corbena. Mohlo (ale nemuselo) sa jednať o postapokalyptickú budúcnosť. Hovorí vám to niečo?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 317 (cca 67001 Kč)
Mám: 278 (cca 63532 Kč)
Chci: 0
Sháním: 26 (cca 2396 Kč)
Nabízím: 2 (cca 498 Kč)
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0