Komiksy zbožňujem od detstva. Autor hororových kníh Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.9. 07:42Conquistador, kniha 3 a 4
    „To je ten nevděk mocných. Jakmile jim už nemůžeme posloužit, zbaví se nás.“ Záver perfektného štvordielneho komiksu, ktorý Josef Vybíral stihol vydať v dvoch knihách. Mne sa na takomto kuse krásneho komiksu nechce za každú cenu hľadať chyby. Kebyže sa ku mne čosi takéto dostalo ako k štrnásťročnému, tak by som sa z toho posr... a dal by som 5* z 10. Načo kritizovať? Prečo? Pripadá mi to tak, ako keby som bol v lese a počas magického skorého rána by som na lúke, vlhkej od rannej rosy, zahliadol dvanástoráka. Naše pohľady by sa stretli a on by mi svojimi majestátnymi očami prezradil pravdu o živote, vesmíre a tak vôbec. Následne by sa mlčanlivo, filozoficky stratil v hustnúcej hmle a ja by som namiesto úžasu kritizoval, že mal pravé ucho o tri milimetre kratšie ako ľavé. OK, dávno nemám štrnásť, ale stále je to Philippeom Xavierom (ktorý je v našich končinách žiaľ neznámy autor, rozhodne to treba napraviť) krásne nakreslené dielo s luxusnou tvrdou väzbou a s tomu odpovedajúcim kvalitným papierom, ktorého je radosť dotýkať sa, láskať sa s ním. Absencia bonusov zamrzí, ale to je detail dostatočne kompenzovaný mäsitou výtvarnou stránkou a dynamickým scenárom Jeana Dufauxa (Barakuda, Murena), ktorý proti sebe stavia kvázi civilizované kresťanstvo a „barbarský“ život pôvodných obyvateľov v súlade s prírodou a matkou zemou. Áno, uznávam, príbeh enormne nestrhne. Občas som sa jemne strácal v postavách, vzťahoch a ich motiváciách. Situáciu komplikuje fakt, že to vrie aj medzi jednotlivými skupinami španielskych conquistadorov, keďže ako to už chodí, každý správny beloch je posadnutý mocou a majetkami, pre ktorých získanie je schopný ísť (doslova) cez mŕtvoly. Conquistador je asi naozaj „ten“ prípad komiksu, kde vizuál víťazí nad obsahom (už len na obálku som sa nevedel vynadívať). Ale ani scenáru nechcem krivdiť. Zápletka je trochu mdlá a postavy mi neprirástli k srdcu, avšak je to plné úžasných atrakcií, ktoré vo mne spoľahlivo prebudili dieťa so zatajeným dychom listujúce krásnym komiksom. Temná mexická džungľa, priepasti a nad nimi podozrivé mosty, prastaré povesti, krvavé rituály, nahé krásne ženy, švárni bojovníci oháňajúci sa mečmi, smrteľne nebezpeční Indiáni, bájne poklady, šialenstvo, opice, pyramídy. Určite palec hore i za to, ako festovne si zamakal (taktiež u nás neznámy) báječný kolorista Jean-Jacques Chagnaud. Istý nekonzens vytvára fakt, že kým minule bol kladený vcelku veľký dôraz na mystické prvky (miestami idúce až vyložene do fantasy), tu temer úplne ustupujú do úzadia.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.9. 08:00Barakuda, kniha 3 a 4
    Belgický scenárista Jean Dufaux (Niklos Koda, Conquistador) mal tento epický pirátsky (?) príbeh fakt dobre premyslený. Síce by som sa čudoval, ak by nemal, napriek tomu isté pochybnosti vinou štartovacej prvej (a predsa len pomalšej) knihy boli na mieste. Našťastie, zbytočne. Ukázalo sa, že každá z (množstva) postáv disponuje zaujímavým príbehom a pozadím (niektoré doslova, hm). V prvej knihe musel autor spomaliť práve preto, aby v druhej dupol na plyn. Všetko sa zauzľuje, stáva sa osudovým a i nudnejšie postavy získavajú na hĺbke, charaktere, uveriteľnosti. Ubudlo erotiky, násilia je plus-mínus rovnako. Nie som si istý, či by som komiks pomenoval Barakuda, pretože máme za sebou už dve knihy (z celkových troch) a pirátska loď pre dej určite nie je zásadnejšia, než ostrov, na ktorom sa odohrá väčšina deja. Neviem sa zbaviť pocitu, že by som radšej čítal komiks, v ktorom by sme sledovali čisto dianie na palube a hľadanie pokladu, ale zas potom by som pre zmenu kritizoval, že je to príliš podobné bombe Dlouhý John Silver. Takže sa zhodnime na tom, že je to dobre tak, ako to je. Mám každopádne mierne pochybnosti o tom, či by nebolo lepšie, ak by komiks disponoval vyšším počtom dielov. Lebo takto nás čaká už len tretia, záverečná kniha a zdá sa mi, že v prvých dvoch sa Dufaux rozohnal natoľko veľkolepo, až si nie som istý tým, či všetko stihne ukončiť v tretej knihe dôstojne a nie rýchloposuvom. Ale zas radšej hutný komiks, než rozdrobený do milióna častí, však? Najmä u ženských postáv som mal občas mierny hokej a to i pri druhom čítaní, keďže väčšina z nich sú štíhle tridsiatničky nejeden raz s červenou farbou vlasov. Nádhernú Jérémyho (Rytýři Heliopole) kresbu k dokonalosti vyťahujú neskutočné farby, takisto od Jérémyho. Nula bonusov, zato skvelá obálka, tvrdá väzba a kvalitný papier. Je určite lepšie, ak takéto komiksy vychádzajú vo veľkých formátoch; v zmenšených by Jérémyho orgie nevynikli. Keďže sa dej odohráva v drvivej väčšine na ostrove, môže vzniknúť falošný pocit monotónnosti. Ale zas je to veľmi pestrý ostrov: tu pláž, tu dedina, tam džungľa s močiarmi, prístav, šermiarske súboje, zrady, krvavé západy slnka, žraloci... Bodaj by viac komiksov bolo takto „monotónnych“.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.9. 07:55Nejtemnější noc
    „Obloha dneska vypadá temnější.“ Ja proste GL môžem. Toto sa síce nevolá Green Lantern: Nejtemnější noc, ale iba Nejtemnější noc, no všetko sa točí okolo GL a je to akési (dočasné) vyvrcholenie udalostí z greenlanternovského runu od Geoffa Johnsa, takže sa to naozaj pokojne mohlo volať Green Lantern: Nejtemnější noc. Problém je, že dotyčný run u nás vyšiel v zmasakrovanej podobe: raz taký diel, potom onen, X dielov pre istotu vôbec nevyšlo a aktuálne prichádza tento megacrossover. Napriek tomu si ho môžu užiť aj čitatelia, ktorí s GL veľa skúseností nemajú (nejaké by ale určite bodli). Samozrejme musia ovládať základné pravidlá hry a vedieť kto je kto (a o čo mu ide), ale dosť im život uľahčí vysvetľujúci text na začiatku. Nejtemnější noc je vskutku mohutný, impozantný komiks. Disponuje síce aj civilnými okamihmi (mrazivý úvod s vyvražďovaním, Gordon a Babs na streche), ale je to v prvom rade kolosálny Geoff Johns, pre ktorého slovo striedmosť nič neznamená. Takže všetko je zámienka pre rozpútanie megalomanských akčných orgií, kde sa každý bije s každým a nikto neumiera a ak aj umrie, tak prežije. Nie som úplne fanúšik tohto druhu písania, ale mám pre GL slabosť a Nejtemnější noc som si fakt užil, lebo presne tento typ „šialeného“ písania sa k nemu hodí. Zjavne si smaragdovú jazdu užil aj démonický brazílsky ilustrátor Ivan Reis, ktorý je v téme ako doma, keďže robil už Pomstu Green Lanternů alebo Tajemství původu (a všeličo ďalšie). Vyzdvihnúť musím koloristu Alexa Sinclaira (Wonder Woman: Kruh, Batman: Evropa), ktorý sa vyhral so vskutku širokým spektrom emočných farieb. Resumé: Metal vs. Zombie z Marvelu? CREW toto zásadné dielo amerického mainstreamového komiksu vydáva v edícii Legendy DC, takže veľa strán, tvrdá väzba, prebal a desiatky strán bonusov. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-nejtemnejsi-noc-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.9. 09:14Roy a jeho Bobři
    Keď sa povie bobor, nejeden raz to u nás má pejoratívny podtext. Ale sranda bokom: Roy a jeho Bobři je klasika amerického skautského komiksu. Časopisecky začala vychádzať na pokračovanie už v 30. rokoch 20. storočia. Tiež u nás vychádzal v časopise a tiež na pokračovanie; konkrétne v kultovom časopise Junák v r. 1947. V ňom však nebol z ekonomických príčin nikdy dokončený. Dnes kuriózne sa javiaci dobový text je súčasťou bonusov. Okrem neho (a prirodzene samotného komiksu) môžete vo vydaní od Josefa Vybírala natrafiť ešte na dve strany textových materiálov, v ktorých je nám podrobnejšie ozrejmená Royova história. Samozrejmosťou je tvrdá väzba. Josef Vybíral sa rozhodol vydať prvé dobrodružstvá od scenáristu Paula Powella a ilustrátora Kempa Starretta a oslovil kvôli tomu amerického vydavateľa, ten ho však informoval, že žiaľ sa nepodarilo zachovať pôvodné predlohy. Vybíral bol preto nútený vychádzať zo stránok amerického časopisu Famous Funnies (kde komiks pôvodne vychádzal), preženúc v grafickom štúdiu dotyčné skeny maximálnou starostlivosťou. Napriek tomu na každom obrázku vidieť zub času. To sa niektorým nebude páčiť. A ja chápem prečo. Ale mňa to práveže nadchlo. Atmosfére to dodalo neskutočné unikum a jednotlivými stranami som listoval ako zhypnotizovaný. Samozrejme netvrdím, že odteraz sa staré komiksy majú vydávať len v takejto „kvalite“. No jednak sa niekedy naozaj nedá inak (keďže sú nejeden raz skutočne riadne staré) a jednak im to naozaj dodáva istý autentický oder. Kresba mi pripadala úžasná. Síce netuším, ako môže pôsobiť na niekoho, kto so skautským komiksom nemá skúsenosti a najstarší komiks, aký v živote čítal, pochádza z roku 2000, ale jednak je mi to jedno a jednak je to jeho problém (pochybujem, že taký človek bude čítať Roya a jeho Bobřov). Po stránke scenárov to nie je žiadny fenomenálny zázrak, ale nalejme si čistého vína: to nejeden raz nebolo ani u českých skautských resp. trampských komiksov. V rámci svojho podžánru je to každopádne kultovka a v takomto kontexte to treba vnímať. Plus treba rýchlo dodať, že akonáhle som sa naladil na správnu vlnovú dĺžku, samého ma prekvapilo, že ma jednotlivé príbehy bavili, či už boj o pozemok alebo keď sa to tak vezme pomaly až hororová (!) pasáž so starou zlodejkou a jej majordómom. Tí sa neželaného svedka rozhodnú brutálne zavraždiť utopením v temnej a hlbokej jaskyni a následne jeden z potenciálnych vrahov dokonca uniká spravodlivosti, čo ma šokovalo (áno, je to realistické, ale do skautského komiksu sa to hodí asi ako nepotrestanie zápornej postavy do rozprávky). Najviac ma zamrazilo, že obaja pôsobili dojmom, že čosi také nerobili prvý raz v živote. Fajn je, že jednotlivé príbehy sú dlhšie, t.j. nemusí sa všetko bleskovo odohrať behom jedinej strany, aby sa na ďalšej mohla rozohrať nová krátka minizápletka. Roy a jeho Bobři samozrejme disponujú silným morálno-výchovným apelom. Vravia o dôležitosti odvahy, múdrosti, slušnosti, priateľstva, zmyslu pre spravodlivosť. To, že si z toho mnohí dnešní ľudia uťahujú, je dokonalým potvrdením toho, aké hnusné, ponuré, tiesnivé, znepokojivé a bezcitné časy žijeme. A lepšie to už nebude. Pretože čo? Pretože dobre už bolo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.9. 06:49Tomie
    Džundži Itó je našťastie už i na našom trhu stálicou permanentne, konzistentne ponúkajúcou kvalitné hororové mangy s nápadmi natoľko šialenými, až je azda lepšie nepýtať sa, kde (a za akých okolností) na ne chodí. Ryby – Útok z hlubin alebo kultová Spirála sú názvy, aké hovoria samé za seba. Tentokrát nám CREW nadelila Itóov príbeh, ktorý mu rozkopol dokorán dvere do sveta slávy. Právom. Tomie bola pôvodne 30-stranová manga, ktorú písal a kreslil ešte ako zubný technik, poslal ju do súťaže a dostal za ňu čestné uznanie. To mu dodalo sebavedomie a ako muži v jeho diele, aj on sa k Tomie v nasledujúcich rokoch vracal a vracal a vracal... až sa koncept o tajuplnej, pyšnej a „nezabiteľnej“ dievčine rozrástol do masívnych temer 75O strán (váhou to napriek mäkkej väzbe presahuje jeden kilogram!). Mimochodom, toto nie je prvý raz, čo sme sa v češtine s Tomie stretli; k tomu došlo už v Itóovej zbierke Balónky oběšenců a další hororové příběhy (konkrétne v „poviedke“ Malíř, ktorá je v omnibuse Tomie samozrejme tiež zastúpená). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-tomie-manga
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.9. 11:00Stínadelská trilogie (varianta A)
    Je to historicky prvý raz, čo konečne niekto vydal pokope všetky tri Čermákove komiksové spracovania Foglarovej legendárnej trilógie, teda Záhada hlavolamu, Stínadla se bouří a Tajemství Velkého Vonta. Najbližšie k tomu mala Olympia v r. 2002, vtedy však v jednom zväzku vyšli len prvé dva diely. Tretí, posledný, bol publikovaný samostatne. Všetky tri sa tak skutočne prvý raz objavujú až tu. Václav Vávra si zjavne uvedomuje kultovosť a dôležitosť tejto ako knižnej, tak bavme sa v tomto prípade najmä logicky komiksovej trilógie. Takže ju vybavil dôstojnou tvrdou väzbou a množstvom bonusov, medzi ktorými nájdete skutočné poklady. Okrem masívnych výtvarných bonusov ešte napr. 4-stranové skvelé sprievodné slovo Milana „Alpína“ Lebedy plné informácií, pikošiek a zaujímavostí, 13-stranový komiks Záhada hlavolamu (ktorý nakreslil Marko Čermák ešte v 50. rokov vo veku 12 – 13 rokov len tak doma!) alebo jednu stranu Stínadla se budou bourat. Tie sú niekedy uvádzané aj s otáznikom, prípadne pod alternatívnym názvom Kdo byl Jan Tleskač a nebolo to nič menšie, než štvrtý diel série!!! Žiaľ, Jestřáb ho kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu nestihol dokončiť (v podstate ani poriadne začať) a zachovali sa z neho len poznámky ohľadom zápletky a prvá kapitola plánovaného románu. V r. 2019 Marko Čermák nakreslil prvú stranu a práve tú si tu môžete vychutnať. Toľko k dobrým správam. No a teraz tie zlé. Mnohí to budete považovať za rúhanie, ale proste ja som Čermákovmu stvárneniu Stínadel nikdy na chuť neprišiel. Keď sa povie Stínadla, niečo mi vybuchne v hlave a predstavím si krivolaké uličky, temné vnútrobloky, ešte temnejšie nádvoria, mlčanlivých ľudí, korí sú alergickí na kohokoľvek zvonka, prastaré domy postavené ľuďmi, ktorí už desaťročia (minimálne) nie sú medzi nami a do toho šialené schodiská vedúce odnikiaľ nikam, divné slepé uličky, z ktorých vychádzajú čudné zvuky (alebo v nich naopak vládne nepríjemné hrobové ticho) a podzemný labyrint polozasypaných chodieb a tunelov. Z toho dôvodu zbožňujem úchvatný film Záhada hlavolamu z 90. rokov a úprimne nechápem, prečo ho Foglarovi fanúšikovia odmietajú akceptovať. Veď jeho atmosféra a výprava sú dodnes neskutočne tiesnivé. TO sú skutočné Stínadla. To, ako ich nakreslil pán Čermák, ma pri všetkej úcte nebaví. Zbavil ich akéhokoľvek tajomstva, charizmy, atmosféry. Uňho je to proste normálna, fádna štvrť. Definitívne ma potom umŕtvujú scenáre, ktoré mali vyzerať inak, lebo komiks nie je kniha. Fakt nie je dobrý nápad zahltiť jednotlivé strany takým oceánom textu, až to vyzerá (OK, preháňam) skôr ako ilustrovaný román. Uvedomujem si však, že tejto legendárnej komiksovej trilógii sčasti krivdím. Vlastne ma teší, že som v menšine. Je to právom klasika, ktorá sa nezmazateľne vpísala do histórie českého komiksu a to jej už nikto nevezme, aj kebyže veľmi chce. Ak ste jej fanúšikmi, je kúpa tohto komiksu vašou povinnosťou. Len sa proste snažím vysvetliť, prečo tomu neviem dať viac ako 3*. A už tie sú „len“ za skvelé bonusy a fakt, že to tu je komplet, nie za jednotlivé komiksy. Ono je super, že to niekto vydal vcelku, ale to nič nemení na tom, že Tajemství Velkého Vonta je duchom úplne rovnaké, ako prvé dva komiksy (dobre, možno je o chlp svižnejšie): t.j. slabo vystihnutá atmosféra, strata tempa a oceán dialógov na úkor statických obrázkov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.9. 10:07Doomboy
    Som jediný, komu to jemne pripomenulo Pátranie po Sugar Manovi? Od Tonyho Sandovala som si na prvú dobrú zamiloval Vodného hada, takže keď sa naskytla príležitosť dostať sa k Doomboyovi, neváhal som. Žiaľ, napokon to nie je tak úplne ono a výsledné 4* sú s odretými ušami a prižmúrenými očami. Nie že som dúfal, ale bol som presvedčený o tom, že mi Tony urobí do srdca rovnakú dieru, akú hlavnému hrdinovi. Dieru napokon vytvoril, ale malú. Ale lepšie, ako žiadnu. Kresba a niektoré scenáristické nápady sú krásne, dojemné, mrazivé. Nad všetkým sa vznáša dušu trhajúca atmosféra zmaru, chudoby a smútku. Škoda len, že jej je tak málo. Namiesto toho Tony odbieha k veciam, ktoré ma až tak nezaujímali. Trauma prameniaca z mŕtvej lásky rozhýbe udalosti, ale v zásade pre dej až tak dôležitá nie je. Čo je škoda, lebo namiesto nostalgickej pitvy ohľadom ľudí, ktorí už nie sú medzi nami, sme sa dočkali... čoho vlastne? Je tu viacero silných, nosných tém, mnohé však šumia do prázdna (homosexualita). Kým na Vodnom hadovi som oceňoval surreálnosť, ktorá bola prítomná ako v scenári, tak v kresbe, v Doomboyovi sa nachádza len v kresbe. Scenár je (až na pár psychedelických výnimiek) realistický, nechcem Tonyho uraziť slovom fádny. Určite si zoženiem ďalšie komiksy tohto výnimočného Mexičana, lebo sú jedinečné a áno, v mnohom je dozaista jedinečný aj Doomboy. Ale samotný príbeh ma nedokázal až tak strhnúť. Oceňujem čertovsky originálny formát á la 300 tiež od Comics Centra; vyzerá úžasne a budí pozornosť, avšak z knižníc bežných rozmerov vykúka. Ale už mám takéto komiksy tri a prestáva mi to vadiť a naopak sa mi to začína páčiť. Skvelá je tvrdá väzba, ako som spomínal úžasná kresba (len málo žijúcich komiksových ilustrátorov má natoľko nezameniteľný štýl, že autora obrázkov spoznáte behom jedného panela), kvalitný papier, lacetka a bonusy. Takže hoci ma Doomboy uchvátil menej, než som čakal, zostáva Sandoval nepochybne tvorcom originálnych komiksov a je super, že vychádzajú v češtine. Či chcem a či nie, MUSÍM dať až 4* a to za imaginatívnosť a citlivosť, s akou spracoval tému smrti a (to najmä) vyrovnávania sa s ňou. V podstate sa s ňou vyrovnať nedá, navždy si to nesieme so sebou a s týmto pocitom napokon sami umierame.
  • Ivan Kucera
    „Odvaha není nepřítomnost strachu, ale schopnost konat i navzdory našim obavám!“ Toto fakt nemá zmysel čítať, ak ste nič iné s GL nečítali. Máme totiž dočinenia so skutočne značne špecifickým hrdinom, ktorého svetu je vcelku ťažké pochopiť. Človeka dané univerzum musí baviť a logicky by ho mal mať načítané. GL nie je ako Batman, kde vám (OK, drasticky zjednodušujem) stačí vedieť, že Batman je Wayne, ako malému mu zastrelili rodičov a teraz si oblieka kostým netopiera. GL (alebo Flash, ale to je iný príbeh) je úplne iný level. Je to esencia geekovosti so všetkým dobrým (a azda i zlým?), čo k tomu patrí. Mňa osobne to baví a veziem sa na smaragdovej vlne, no chápem, že (a prečo) mnohým GL nesedí. Ale na vine nie sú ani tak scenáristi, ako skôr divoké a vskutku nepredvídateľné české vydávanie, počas ktorého to tu vychádza všelijako a divne a na preskačku a väčšinu príbehov do dnešných dní ani vydaná nebola. Čo sa týka komiksu Hledaný: Hal Jordan, na prvý raz som sa príliš nechytal, ale každý komiks čítam povinne dva razy a pri repríze som bol príjemne prekvapený, ako zrozumiteľne sa zrazu javil. Samozrejme v rámci možností - ak ste s GL nikdy žiaden komiks nečítali, tak netuším, ktorý vám odporučiť, ale viem, že tento rozhodne nie. Scenárista Geoff Johns je preklínaný i milovaný zároveň. Ja som niekde uprostred, ale jeho bláznivý (?) štýl písania sa ku GL hodí dokonale. Až ma zaskočilo, ako málo vecí mi v jeho scenári vadilo (ťažko sa verí napr. tomu, že Abin Sur vedel, že má dieťa a behom rokov ho ANI RAZ nenavštívil, naopak nekonečné záchrany v poslednej chvíli mi neprekážali, asi som si zvykol a rezignoval). Všadeprítomná zelená je nádherná (už tá obálka!), postavy sú sympatické, akcia vynaliezavá, oceňujem interaktívnu hru so „spektrom farieb“ a páči sa mi mierové posolstvo, že GL môže vytvárať akékoľvek kúzla, ale nesmú brať životy (je samozrejme otázkou, čo s tým, ak „vyčaruje“ zábavnú blbinku, prostredníctvom ktorej protivníka odhodí o 20 metrov ďalej a ten na následky zranení zomrie, ale asi nad tým príliš rozmýšľam). Nakreslené je to rodákom z Brazílie Ivanom Reisom (Green Lantern: Tajemství původu, Green Lantern: Pomsta Green Latnernů) špičkovo. Kochal som sa najmä epickými jednostranovými (a ešte lepšie dvojstranovými) obrázkami. Faktom je, že GL by rozhodne prospelo, aby ho konečne niekto u nás (minimálne Johnsov run) vydal kompletne a nie takto na preskačku, raz taký diel, potom onaký a medzi tým X nevydaných pokračovaní, nad ktorých dejom sa môžeme len zamýšľať, prípadne si informácie ako detektívi hľadať na nete, alebo si to kúpiť v angličtine.
  • Ivan Kucera
    „Začalo to jako ostatní války. Křivdou.“ Toto sa (po dejovej stránke) asi ani nedá pochopiť a ak áno, tak možno pri štvrtom, piatom čítaní (ja som to čítal dva razy a nič). Millerova kresba ma nikdy ktovieako nebavila, ale tentokrát je to ozaj sfušované. Teoreticky to môže trochu pripomínať, čo ja viem, Richarda Corbena, ale kým ten je môj obľúbený, tak toto sa mi fakt nepáčilo. Na pokračovanie kultovky 3OO sa čakalo dve desaťročia (!). Žiaľ, zbytočne. Keď oba komiksy postavíte vedľa seba, vďaka starostlivej opatere Comics Centra vytvoria pekný, konzistentný pár s príjemne atypickými rozmermi, lacetkou a tvrdou väzbou. Nechcem byť osobný, ale pripadalo mi to ako keby Frank prekonal infarkt a napriek tomu mu „dovolili“ kresliť (aby som ale Frankovi nekrivdil, niektoré zábery na rôznymi šialenými spôsobmi odetého a inak vyzdobeného Xerxésa sú impozantné, len či to nie je málo). Zázrak nie je ani scenár. Čítal som a čítal a čítal, prehŕňal jednu stranu za druhou a štvrtú za treťou a zrazu som si so šokom uvedomil, že vôbec netuším, o čom to je. Urobiť prequel (resp. rip-off) postavy, ktorej slovo pokora nič nehovorí, vonkoncom nie je zlý nápad, skôr naopak. Lenže ono to tak skáče naprieč rokmi a postavami, že nebudete mať šancu chytiť sa a o samotnom Xerxésovi je to paradoxne nakoniec menej, než ste čakali. Chápem, že Frank nechcel urobiť nové 3OO. To by ani nemalo zmysel a ani by som to nechcel čítať. Ale toto sa ubralo natoľko radikálne odlišným smerom, že ma s prepáčením až otravovalo čítať to. Mne to vlastne ani nepripadalo ako normálny komiks, ale skôr ako (bizarne nakreslený) výcuc dejepisu. Film 300: Vzostup impéria od Noama Murroa je oveľa lepší (s touto predlohou nemá po dejovej stránke temer nič spoločné)
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.8. 09:33300 (5. vydání)
    „Krutý Leónidás chtěl, abys před ním stál. Mně stačí, když přede mnou poklekneš.“ Nie som až taký nadšený, ako som čakal. Možno som mal prehnané očakávania. Ale iba 3* si to nezaslúži. Nikdy sa mi nepáčila kresba Franka Millera. Uznávam ju a rešpektujem, to áno. Je špecifická, osobitá, okamžite rozpoznateľná a bez debaty má niečo do seba. Ale mám rád v komiksoch iný druh kresby resp. viacej (častokrát vyložene odlišných) štýlov. Už v Návrate Temného rytíře som si vravel: scenár fajn, ale kresbu mal nechať iným. Akonáhle v Daredevilovi: Roku jedna robil „len“ scenár, dopadlo to lepšie. Jedným dychom ale dodávam, že mnohé panely v 3OO sú napriek tomu úchvatné (studňa, vlk, Xerxés masírujúci Leónidásove plecia). Spravidla žiaľ veľmi rýchlo pribehli odfáknuté momenty (detské, narýchlo naskicované postavičky v úzadí, aby bolo vidno, že tam niekto je). Film bol výtvarne konzistentnejší. Čo sa scenára týka, nemáme dočinenia s oscarovou zápletkou. Ale práve v jej priamočiarosti sa ukrýva sila a mrazivá nezabudnuteľnosť. Národ Sparťanov je vykreslený skutočne neskutočne (idú do boja zomrieť statočne, aby sa mohli ich roztrhané telá hrdo vrátiť domov na štítoch a keď prežijú, sú znechutení). Film sa mi každopádne páčil viac nielen po vizuálnej, ale i príbehovej stránke. Aby mohol trvať dve hodiny, scenáristi šikovne rozšírili útly komiks o viacero momentov, ktoré príbeh nezdržujú, ale ho naopak obohacujú (kráľovná). Ako vo filme, aj v komikse som samozrejme chápal, prečo je „len“ škrabnutie Xerxésa také dôležité, ale ako vo filme, ani v komikse som nechápal, prečo ho oštepom netrafil rovno medzi oči – nebolo by to vari praktickejšie? Dej komiksu je monotónny a niekedy je lepšie, ak sa veci zbytočne nenaťahujú, ale práve 3OO si koledovalo o rozvedenie postáv, bojov, strategických rozhodnutí atď. Čakal som, ako megalomansky bude poňatá šialená bitka troch stoviek bojovníkov proti gigantickej presile. No je to vzaté z rýchlika: jeden druh súpera Sparťania rozprášia na pár stránkach, mamutoslony sú zlikvidované behom jedného panelu atď. Film tieto bojové pasáže roztiahol a nenudil. 3OO je napriek tomu dynamický, vzrušujúci komiks. Niekoho poteší aj to, že Miller je rapídne kontroverzný. Ak sa narodí slabé bábätko, najlepšie je okamžite ho zabiť (!), deťom, ktoré sa nejakým zázrakom dožijú siedmich rokov, treba dať meč do ruky a podhodiť ľudožravým vlkom (aby sa ukázalo, či sa nimi vôbec má do budúcnosti zmysel zaoberať) a ak náhodou slabé bábätko prežije a vyrastie z neho dospelý muž so zdravotnými problémami, je to automaticky zákerný zradca. Ja osobne sa k tomu nechcem vyjadrovať. Len konštatujem. Miller samozrejme nie je Alan Moore (myslím, že mu o nič také ani nikdy nešlo, hoci...), takže je to nenáročné čítanie, ktoré zvládnete za hodinu. Na komikse zaujmú okrem originálnej kresby atypické rozmery. Naopak, rozčarovala ma absencia textových bonusov; taký kultový (len v ČR vyšiel päťkrát) komiks, v tomto prípade navyše môžuci sa pochváliť rovnako kultovým filmovým spracovaním, si bonusy jednak zaslúžil a jednak by určite bolo o čom rozprávať. Inak, aj 301 by bol skvelý názov (Efiáltés).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.8. 16:38Nejmocnější hrdinové Marvelu #028: Iron Fist
    NHM je skvelý projekt na zoznámenie s aj menej slánymi marveláckymi postavami, ale česť výnimkám by ste v NHM márne hľadali pecky (za mňa napr. Cloak a Daggerová). Iron Fist ma nudil vo všetkom, v čom pobehoval. Či už vo vlastných dobrodružstvách, alebo ako súčasť tímu. Seriál s Finnom Jonesom bol taký nezáživný, že som jeho sledovanie stopol po prvej časti; neverím, že sa dožil dvoch sérií + jednej v Defenders + hosťovačky v seriáli Luke Cage. Od jeho účasti v NHM som neočakával nič. Jediný dôvod kúpy bola šialene nízka cena 3 eurá. X mesiacov som však čítanie odkladal. Chyba. Retro úvod je ešte tradičná nuda, ale z historického hľadiska máme dočinenia so zásadným počinom, keďže ide o Fistov debut z r. 1974 z časopisu Marvel Premiere. A je krátky, takže sa dá zvládnuť. Nasleduje 6-dielna, dnes už klasická séria (či skôr úvod do série) The Immortal Iron Fist z r. 2007. A to som skoro padol na zadok. Scenár písal Ed Brubaker (Criminal, Po stopách Catwoman), od ktorého som nikdy nič zlé nečítal. Skvelý je i tentokrát, čím potvrdil moju teóriu, že i okolo nudnej postavy sa dá vystavať skvelý príbeh, ak sa chce a ak autor má talent. Takýto drsný, ponurý a realistický reštart (?) som naposledy čítal v dobe, keď sa Daredevila chopil Kevin Smith v Ďábel strážný. Svoje robí i umiestnenie na diametrálne odlišné miesta (Francúzsko, Tibet, USA) a dokonca rokov (súčasnosť, 1860, 1227, 1545, 1926). Zaujal ma tiež koncept viacerých Iron Fistov (resp. dedenia tohto titulu á la Fantóm) a prekvapivo krvavé vojnové výjavy (nie je ich veľa, ale o to dlhšie vám utkvejú v pamäti). Aj keď (pri všetkej úcte k Brubakerovi) musím dodať, že tentokrát je kresba možno ešte o stupeň lepia, než príbeh. Možno z dôvodu, že to Ed nemal plne vo svojej réžii, keďže sa na scenári spolupodieľal s Mattom Fractionom a to nie je práve synonymum pre génia (Válečné jizvy, Samotný strach). Ilustrátorov bolo strašne veľa, ale vypichnúť jednoznačne musím Španiela Davida Ajau (Secret Avengers) a Američanov Toma Palmera (NHM: Wasp) a Sala Buscemu (Spider-Man: Smrt Jean DeWolffové); po výtvarnej stránke je to skutočne krásna jazda a veľká pecka (vrátane skvelých „jednotných“ obálok).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.8. 09:26Modrá Crew #23 - Universal War One #1, 2
    Dospelé európske sci-fi z konca 90. rokov, ktoré je dobre napísané a ešte lepšie nakreslené. Vizuálne pripomína Scottovho Votrelca: všetko je ponuré, realistické a ak to nefunguje, stačí do toho kopnúť a malo by to naskočiť. Ale ani scenár nie je zlý, len je to proste klasický pomalší úvod do témy, počas ktorého sa musíme zoznámiť s postavami (a že ich je), so vzťahmi medzi nimi (detto) a so zvláštnym svetom, v ktorom sa dej odohráva. Hoci to môže pôsobiť trochu ako iné európske sci-fi z edície Modrá CREW a to menovite Orbital, Universal War One 1, 2 politiku a vojnové konflikty berie skôr len ako kulisu. Do popredia stavia úžas z nevysvetliteľného (zatiaľ?) javu, ktorým je „stena“ a veci s ňou súvisiace. Má to viacero momentov, ktoré vám zrejme budú pripomínať slávne sci-fi filmy (Star Wars, 2001: Vesmírna odysea), ale nie je to lacná, ani trápna vykrádačka, komiks má svoju vlastnú tvár. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-universal-war-one-1-2-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.8. 20:19Batman: Můj temný princ
    „Tví nepřátelé tě utvářejí.“ Keď som čítal európsku pecku Orlové Říma, ani vo sne by mi nenapadlo, že Marini raz bude robiť Batmana. Každý, kto s jeho prácou mal skúsenosť, veľmi dobre vie, že kresba tohto démonického Švajčiara je úchvatná, vynikajúca, perfektná, dosaďte si ľubovoľný superlatív. Najviac ma uchvátilo jeho realistické poňatie Batmana (kostým, batcave, batmobil) a najmä geniálne nakreslený Gotham. Kým v iných komiksoch ilustrátori majú tendenciu skĺzať ku gýču a Batmanovo mesto ponímajú príliš démonicky, ponuro a za každú cenu (až afektovane) depresívne, v Mariniho opulentnom podaní je samozrejme mimoriadne temné a nebezpečné, ale zároveň živé a pulzujúce. Ľahko uveríme, že okrem šialencov v ňom existujú aj normálni ľudia, ktorí chodia každý deň do roboty. Najúchvatnejšie sú neuveriteľné panoramatické zábery z pohľadu vtáka prepáčte netopiera. Z tých som nedokázal odtrhnúť zrak. Minimálne kvôli fantastickej kresbe toto proste MUSÍTE čítať. Žiaľ, Marini si aj napísal scenár. A tu už nastáva problém. Vinou toho Můj temný princ pripomína grafický román Joker, v ktorom tiež kresba presahovala nepostačujúci scenár. Na prvé prečítanie bol fajn, ale pri druhom som si uvedomil, aký je miestami až mizerný (!). Jednak som sa v niektorých momentoch strácal (takže Joker vie, že Batman je Wayne?), jednak ma rušili pseudo humorné okamihy (zatiaľ som nečítal komiks, v ktorom by sa mi Harley Queen vyložene páčila) a zápletka s drahokamom za 50 miliónov sa mi k tak temnému príbehu nehodila. Nesedelo mi ani to, že Joker je tu poňatý nebezpečne, ale zároveň ako vlastne celkom fajn ujko, čo však ani omylom nejde dokopy s tým, ako vyvražďuje nevinných a unáša deti. Catwoman mám relatívne rád, ale tentokrát zbytočne komplikuje situáciu. Zvláštne je narábané s motívom otcovstva; v dobách testov DNA by asi nemohol byť z otcovstva zažalovaný niekto, kto... ale OK, tu už sa dostávame na tenký ľad spoilerov. Každopádne aspoň dodám, že finálny twist mi pripadal ako vycucaný z prsta a očakávateľný (nevraviac o tom, že ho vyzradí sám Marini behom prvých pár strán, čo si síce uvedomíte až spätne, ale uvedomíte). Rád by som však skončil pozitívne, lebo Marini si prehnanú kritiku nezaslúži. Po batmanovských megaudalostiach (Metal) a ambicióznych záležitostiach (Černé zrcadlo, R.I.P.) som takúto jednohubku potreboval a patrične som si ju užil. A tá kresba je skutočne neskutočná. Takže minimálne za ňu 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.8. 07:36Jak jsem se reinkarnoval coby sliz #01
    Jak jsem se reinkarnoval coby sliz. No uznajte, niečo s takým názvom proste MUSÍTE vlastniť. Som skôr na hororové mangy, ale mám rád aj civilnejšie (Orange, Němý hlas). Toto je hocičo, len nie civilné. Hlavný (ľudský) hrdina zomrie na prvých stranách s heslom „cintoríny sú plné statočných“. Následne sa reinkarnuje nie ako svalnatý titan, ale ako megamocný a extra magický sliz v rozprávkovej ríši plnej drakov, goblinov a eroelfiek (zistíte). Znie to ako blbosť, ale je to zábavné, kúzelné, rozkošné a samozrejme originálne a teda nepredvídateľné. Scenár je interaktívny, pripomína PC hru: Rimuru sa postupne zoznamuje s jednotlivými svojimi superschopnosťami, učí sa ich správne využívať, prípadne ich aktualizuje, vylepšuje atď. A mínusy? Možno trochu monotónny resp. epizódny dej a zmätený začiatok (ale to je dané šialenosťou zápletky, čo samo osebe nie je mínus). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-jak-jsem-se-reinkarnoval-coby-sliz-1-manga
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.8. 07:42DC komiksový komplet #035: Batgirl: Rok jedna
    Toto akoby ani nerobili scenáristi Scott Beatty a Chuck Dixon a španielsky ilustrátor Marcos Martín. Ich predchádzajúci Robin: Rok jedna ma nenadchol, takže som bol voči originu (oveľa menej známej) Batgirl skeptický. A som skôr fanúšik Batmana samotára, než Batmana a jeho „rodiny“, takže o to vyšších rozmerov dosahovala skepsa pred čítaním. Nakoniec to bola skvelá jazda, ktorej veľa dáva to, že Batman (a Robin) tu majú skôr cameo a, to najmä, je prítomná neskonale odzbrojujúca hlavná superhrdinka. Babs Gordonová je rozkošná, zlatá, sympatická, do všetkého ide naplno, verí svojim snom a je s ňou zábava bez toho, aby bola afektovaná. Ešte nevykazuje stupeň vyhorenosti, skôr naopak: do akcie sa vrhá s nákazlivou radosťou s tým, že šak hádam to nejak prežije (ak nie, tak nie). Zelenooká ryšavka váži 55 kíl (aj s topánkami) a kostým si ušila sama doma. Hihňá sa, je akrobatická, páli jej to, ale s motorkami si fakt nerozumie, z Batmana má síce ako-taký rešpekt, ale nejak smrteľne vážne ho neberie, z jeho hustej prísnosti si ťažkú hlavu nerobí a v neposlednom rade je zmierená s tým, že Netopier nejeden raz nezaslúžene zlizne smotanu (v tomto by si akiste rozumela s členmi série Gotham Central). Všetko si musí vydobyť sama a nakoniec za to tak či onak zaplatí, keďže v živote to tak býva, že žiadny dobrý skutok nezostane bez trestu. Je zamilovaná, je akčná a jej srdce bije za spravodlivosť. Robí chyby, ale práve vďaka nim je uveriteľná a je skvelé, že sa napriek tomu nevzdáva, ide ďalej a vyvíja sa (v tejto práci žiadne opätky!). Komiks je odľahčený, milý a úsmevný, ale nad Batgirl sa neustále vznáša temný oblak, keďže sme čítali Kameňák (na čo poukazuje posledná, vzhľadom na nadchádzajúce udalosti mrazivá scéna). Keď to budete čakať najmenej, na vás tvorcovia spoza rohu nečakane vypália drsnosť („nehoda“ na natáčaní) a dojatie (cintorínová prísaha, pekný vzťah s otcom). Záporáci Killer Moth a Firefly sú vcelku humorní, ale paradoxne i práve v tom drieme ich sila, keďže od nich nič nečakáte a potom urobia niečo, z čoho vám stuhne krv v žilách, čo je rafinovaný, hoci jednoduchý scenáristický prístup. Naprieč rozprávaním nás sprevádza Barbarin láskavo-ironicko-nákazlivý vnútorný monológ. Toto rozhodne nie je Robin v sukni, ale samostatná, originálna a kvalitná hrdinka. Nádherné farby Španiela Javiera Rodrigueza (Avengers: Elita). Negatívne ma zaskočil azda len Batmanov výcvikový tábor (to už mi pripadalo cez čiaru i na Batmana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.8. 07:05Spider-Man: Velká moc, velká odpovědnost
    Čo môže byť pre dieťa lepšie ako prvý komiks, ak nie komiks so Spider-Manom? Toto mal byť pôvodne darček pre malé dieťa, ale nakoniec to nedopadlo a komiks mi skysol doma. Je jasné, že sa v hodnotení naň nedajú aplikovať bežné recenzentské postupy pri komiksoch určených dospelému čitateľovi. Takže, čo napísať? Milo ma prekvapilo, že to vyzerá lepšie, než som čakal. CREW komiks do sveta vyslalo v tvrdej väzbe a na kvalitnom papieri. Čo sa príbehov týka, je to skôr poviedková zbierka s uzavretými koncami. Je to také, nuž, detské. Hravé, plné farieb, nedeje sa tu nič vážne, „len“ plno akcie a humoru. Pokúšal som sa vcítiť do kože povedzme 10-ročného chlapca a myslím si, že by sa za istých okolností mohol cítiť podobne, ako ja, keď mi ako malému rodičia v 90. rokoch kupovali Záhadného Spider-Mana od Semic Slovartu. Lenže kým ten (česť výnimkám) beh s časom plus-mínus relatívne vyhral a ešte i dnes sa jedná o skvelé, vzrušujúce, napínavé a dobre napísané (a nakreslené) príbehy, z nich niektoré dnes už patria medzi regulárnu klasiku, toto je jednorázová spotrebiteľská záležitosť, v ktorej Sandmana síce posadia za mreže, ale následne odtiaľ utečie a na otázku, ako sa mu to podarilo utiecť odpovie, že je Sandman, žiadne väzenie ho nezadrží. Aha, super, tak super brácho. Ak dané dieťa vie, kto je kto a o čo ide, asi si to užije, s nadšením tomu flákne 5* z 10, v škole o tom bude rozprávať celý týždeň a na meniny, narodeniny alebo pod stromček (ideálne všade) bude chcieť ďalší komiks. Ak to ale bude jeho skutočne prvý komiks v živote, pochybujem, že sa bude vedieť orientovať. Kresba sa sústredí samozrejme takisto na detského čitateľ, ale i ako štyridsiatnikovi sa mi páčila, podobný štýl sa k pánovi Pavúkovi proste hodí (až na jeden katastrofálny záber v okne, kde vyzerá ako keby mal nafúknutú hlavu). Hodnotenie z pohľadu dospelého čitateľa, pretože Spajdy v Anglicku stretávajúci dinosaurov je predsa len už príliš... príliš... no skrátka príliš. Ale ak máte k dispozícii malé dieťa a neviete, aký mu kúpiť darček, riskol by som to byť na vašom mieste.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.8. 07:00Sebevražedný oddíl #07: Vymýtit zlo
    „Nejmenují se Sebevražedný oddíl pro nic za nic.“ Prekvapivo hrubý komiks, ktorý síce neponúka nič viac (ale ani nič menej), než čoho je schopná súčasná mainstreamová komiksová tvorba. Ponúka skvelú postavu Juana, ktorý nič nedokáže (?), napriek tomu bol naverbovaný do Samovražedného oddielu. Je mu jasné, že takí ako on, bezmenní nešťastníci, ktorých nikto nepozná, predstavujú v podobných príbehoch povinné krovie, ktoré je tu len preto, aby mal kto umierať. Alebo je všetko inak? Žiaľ, príbeh s Juanom je najlepší, ale i najkratší. V nasledujúcom deji sa už postava nevyskytuje. Najmohutnejší priestor obsadil príbeh, ktorý je takou klasickou akčnou (veľko) jazdou, čo je trochu otravné, našťastie to však v poslednej chvíli zachraňuje jednak sebareflexia nie úplne bežná u amerických superhrdinských scenáristov a jednak do popredia z úzadia vystupujúca masívna Amanda Waller. Kým bola predtým, než sa z nej stala chladná beštia? Komiks sa pokúsi dostať sa jej pod kožu a vysvetliť nám jej (áno, nejeden raz vskutku kontroverzné) rozhodnutia. Darí sa mu to, ale opäť: i toto má len pomerne malý priestor, čo je fakt škoda. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-sebevrazedny-oddil-7-vymytit-zlo-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš11.8. 07:43DC komiksový komplet #026: Triumvirát
    „Život není rakovina.“ – „Ale civilizace ano.“ Ľahký nadpriemer, ale 4* tomu nedám (lebo nudná Artemis a nezáživný Bizarro). Triumvirát pojednáva o historicky prvom stretnutí Supermana, Wonder Woman a Batmana alias „najlepšieho tímu sveta“. Práve chémia medzi nimi je najväčšou devízou komiksovej knihy. Sú tak rozdielni, až to vytvára nielen napätie, ale i humorné okamihy. Ra´s al Ghula mám rád, ale tu je divný. Naopak, skvelá je kresba Matta Wagnera (Batman 8: Chladné dny), zároveň scenáristu Triumvirátu. Wagnerovi s farbami pomohol slávny Dave Stewart (Baltimore, DC: Nová hranice). Wagner si užíva, že mu komiks umožnil predstaviť nielen rôznorodé postavy (mystický Ra´s, temný Batman, optimistický Superman), ale tiež prostredia, ktoré už azda viac odlišnejšie byť nemohli (Metropolis, Gotham, Themyscira). Mattova kresba je veľmi príjemná a sympatická. Lahodí oku, je čistá a hladká. Nenachádza sa v nej nič navyše, ale nie je odlfáknutá, skôr naopak; osobne som si ju veľmi vychutnal. Scenár je pochopiteľný a priamočiary. Treba pri ňom dávať pozor, ale na jeho pochopene nepotrebujete mať načítané dve tony starých materiálov, ako u niektorých iných vecí od DC. Napriek tomu nie je žiadny zázrak. Zápletka ma nebavila; možno by som pri historicky prvom stretnutí troch osobností uvítal paradoxne čosi komornejšie a nie „len“ ďalší koniec sveta. Ak by to poňali ako komédiu stavajúcu na rozdielnosti tria, asi by som šiel na 4*. Žiaľ, nestalo sa a tieto (fakt vtipné a vynaliezavé) momenty sú zadupané do zeme klasickým superhrdinským klišé. Túto moju domnienku potvrdzuje finále, ktoré je veľkolepé a akčné, ale paradoxne to nie je ono, kebyže postavy sedia v reštaurácii a rozprávajú sa, bavilo ma to viac. Na strane druhej, istý okultno-mystický nádych sa mi páčil, pripomenul mi Batmana Mikea Mignoly alebo Prázdný toulec Green Arrowa. Proste, ak sa aj objavil nejaký plus, a ten sa dozaista objavil, prakticky okamžite prišlo rozčarovanie napr. v podobe, že komiks občas pôsobí dojmom, ako keby chýbalo pár panelov, alebo rovno strán (WW je spútaná, Batman nedostupný, na WW strieľa týpek zo samopalu a na ďalšom paneli po týpkovi ani stopa a Netopier oslobodzuje WW).
  • Ivan Kucera
    Dokončenie legendárneho runu Maximum Carnage sa (neprekvapivo) nesie v duchu prvej polovice. Asi by bolo divné, ak by to scenáristi poňali inak. Takže komu sa „jednotka“ páčila, užije si aj „dvojku“. A komu nie... Ja som uprostred. Som rád, že táto klasika u nás vyšla a páčila sa mi deväťdesiatková kresba, ale zároveň som si (opäť raz) potvrdil, že to, že je niečo v rámci žánru považované za kult, ešte automaticky neznamená, že mi to sadne. Ono je to vlastne 14 (slovom: štrnásť!) zošitov pojednávajúcich o tom, ako v New Yorku zúri vojna medzi záporákmi a hrdinami (+ antagonistami). A to je celé? Nuž, áno. Toto všetko nie že 14 zošitov, ale posledný je de facto pre istotu rozdelený na ďalšie dve časti, takže nakoniec je ich až nekonečných 15. Keď hlavný záporák zomrel a povedal som si „konečne nastane čas na pokojný dialóg a rekapituláciu“... tak sa nečakane vynorí z jazera a boj pokračuje! To už mi fakt pripadalo až ako paródia. Tou svojou nonstop akčnosťou je to úmorné. Ono je síce pekné, že sa do popretia opäť raz stavia Spajdyho statočnosť (nebojuje tu len proti bežným záporákom, ale sem-tam čiastočne i proti členom vlastného tímu, keď sa utrhnú z reťaze a rozhodnú sa zabiť záporáka). Keď som to konečne vyčerpane dočítal a zrekapituloval som si to všetko, nemohol som veriť, že tak málo stačí k vytvoreniu štrnásť pardon pätnásťdielneho komiksu: v podstate len nudná (zato gigantická) bitka s drobnými prestávkami na krajne nezaujímavé dialógové okamihy. Sorry, prvej polovici som z posledných síl a enormne vyčerpaný udelil 3*, ale druhý raz to už nespravím.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.8. 07:09Thor: Zabiják bohů
    „Bohové přicházejí a odcházejí.“ Určite jeden z nezásadnejších Thororových komiksov za... veľmi dlhú dobu. Jason Aaron sa Skalpami a Parchantami z jihu právom prebojoval do absolútnej scenáristickej komiksovej špičky. Vďaka tomu ho povolal do svojich služieb Marvel, kde robil Doctora Strangea, Avengers alebo Conana. Problém je, že mnohé z daných komiksov boli skvelé, fakt sa mi páčili, ale fanúšikovia Jasonových začiatkov nemohli nevidieť (a ja v čele s nimi), že sa jeho ostrie skrátka muselo komerčne otupiť, lebo, nuž, Marvel. Dobrou správou je, Thor: Zabiják bohů je zhmotnením príslovia vlk nažratý, ovca celá. Fanúšikovia Aaronovho drsného štýlu si určite prídu na svoje. Je to temné, ponuré a v rámci možností tvrdé. Umiera sa tu, postavy majú sex. Samozrejme, v rámci mantinelov (Marvelu). Na svoje si ale prídu aj „len“ Thorovi fanúšikovia, ktorí od Aarona nikdy nič nečítali a ani po tom nejak extra netúžia. Scenár kladie zaujímavé otázky typu „bude svet lepší bez bohov?“ alebo „ak niekto zabíja bohov, nie je paradoxne aj on boh?“. Vyzdvihnúť treba nielen luxusné prevedenie (tvrdú väzbu s prebalom a desiatky bonusov), ale i unikátnu kresbu drastického Chorváta Esada Ribiċa. Ten doteraz robil najmä obálky pre Jasonových Conanov, tentoraz mu však dovolil nakresliť celý komiks a vyzerá to vskutku úžasne, radosť listovať. S jednou kapitolou Esadovi pomohol veterán Butch Guice (Supermanova smrt). I jeho práca je skvelá. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-thor-zabijak-bohu-komiks
  • Ivan Kucera
    Konečne sa k nám dostal legendárny 14-dielny run Maximum Carnage. Žiaľ, za mňa deväťdesiatkový priemer. Ak sa vám však sníva o tom, že ste Venom a na tapete monitora máte umiestneného Carnagea, je pre vás komiks absolútnou povinnosťou. Príbeh je síce zlepencom piatich (!) spider-manovských sérií, ale napriek prítomnosti štyroch (!) scenáristov nepôsobí nekonzistentne. Čo neznamená, že je to geniálna práca. Slovo príbeh je totiž asi prehnané. Samozrejme, že to MALO scenár. O tom nikto (?) nepochybuje. Ale je to len akčná tuctovka, kde sa každý bije s každým a následne spolupracuje proti novému nepriateľovi a okamžite od toho upúšťa a opäť sa bijú medzi sebou. A uprostred toho tony dialógov, čo je síce pekné, lenže o čom sa budete baviť uprostred akčnej scény? Presne tak. O ničom. To všetko uprostred New Yorku. Takže autá lietajú vzduchom, ľudia húfne padajú k zemi po desiatkach a budovy vybuchujú, ale je to samozrejme Marvel, takže tak nejak stále máte pocit, že sa budovy do konca týždňa zrekonštruujú, plechy áut sa vyklepú, „mŕtvi“ obyvatelia Veľkého jablka vstanú a zajtra ráno vyrazia do roboty (viacero nevinných civilov bolo dokázateľne zabitých dosť brutálne, len proste mimo záber). Niekoho akiste zaujme práve to, že sa neustále čosi deje. Ale mňa z toho už po chvíli bolela hlava a zhrozil som sa pri zistení, že ma čaká dokončenie v druhej knihe, ktorá sa bude odvíjať v podobnom duchu. Ako niekoho, kto vyrastal na americkom komikse 80. a 90. rokov, ma nadchla deväťdesiatková kresba, pre ktorú mám nostalgickú slabosť. Skritizoval by som na nej azda len to, že Peter vyzerá ako kulturista a MJ ako radikálna prefajčená fúria, ktorá pri prvej príležitosti hystericky hádže o steny šálky a to bohužiaľ aj tie vzácne (a drahé) od babičky. Komiksu ubližuje šokujúci moment SPOILERY DO KONCA KOMENTU keď sa na scéne zjavia živí Petrovi rodičia. To je niečo, na čo nie sme zvyknutí, nemá to u nás žiadnu tradíciu a vyložene to popiera postavu Petra Parkera ako takú. Trúfam si tvrdiť, že väčšina tuzemských čitateľov nebude tušiť, odkiaľ fúka vietor (v rámci vysvetlenia si budú musieť vystačiť s úvodným „Dosud se stalo“, kde zaznie, že boli dve desaťročia väznení, teraz sa vrátili k Petrovi, ten sa správa akoby sa nič mimoriadne nestalo a všetci sú strašne v pohode).
  • Ivan Kucera
    „Konečně jsem se přidal ke skupině, kde já jsem ten morální.“ Keď sa na konci Aquamana 6: Smrti krále bájna Atlantída šokujúco vyplavila nad vodnú hladinu, logicky som očakával, že sa následne doplaví bežné pokračovanie. DC ma ale prekvapilo a namiesto klasickej sedmičky prišlo s crossoverom. Na jeho napísanie boli najatí muži majúci s obomi diametrálne odlišnými ságami bohaté, dlhoročné skúsenosti: Dan Abnett a Rob Williams. A je to poznať. Páni majú v postavách a vzťahoch jasno, píšu ľavou zadnou. Samozrejme, asi nemá zmysel čakať šokujúci a revolučný príbeh á la Alan Moore (hoci by sa to dalo, veď sa na scéne zjavil nový svetadiel, nová veľmoc – ako na to zareaguje svet?). Toto je proste taký stopercentný crossoverský mainstream, že dvestopercentnejší azda už byť ani nemohol. Dej svižne a sviežo upaľuje (ehm, pláva) dopredu, strieda lokácie, postavy, dialógy, hlášky, tony akcie. Nie je to nič viac, ale ani nič menej, ako poctivá, dobrá americká komiksová zábava. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-aquaman-sebevrazedny-oddil-potopte-atlantidu-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.7. 09:29Kačeří příběhy - Velká kniha zábavy
    Kebyže mám o 3O rokov menej, dám nekompromisných 5* a samozrejme všetok hlavolamský obsah by som mal do večera vyriešený, vystrihnutý, vymaľovaný a nalepený na stene. Túto knihu som si kupoval práve preto, aby ma vrátila nazad do 90. rokov, kedy mi ako malému rodičia kupovali disneyovské komiksy á la Mickey Mouse, Káčer Donald, či Duck Tales. Obsahuje totiž nielen samotné komiksy s mojimi obľúbenými postavičkami, ale tiež desiatky strán krížoviek, rébusov, hádaniek a hier. Z hlavolamov som nanešťastie už vyrástol, ale aspoň to má za následok, že kým vtedy som všetky komiksy s krížovkami znehodnotil tým, že som ich vyplnil a navždy nenávratne poškodil, tentokrát som ich nechal nedochnuté a teda zachované pre budúce generácie. Nuž... asi neexistuje smutnejší dôkaz toho, ako som zostarol. Samotné komiksy (rovnako, ako sympatický formát a vcelku štedrý počet strán) sú síce fajn. Navyše nejeden raz dobrodružného charakteru, čo je fajn na druhú. Ale je to skôr také „spotrebiteľské“ čosi, pri čom má rýchlo ubehnúť čas, ale čo vám nič nedá, nič to vo vás nezanechá (napr. na rozdiel od legendárnych diel Dona Rosu). Jedným okom dnu a druhým von resp. nič proti ničomu. Pochádzajú z rokov 1988 – 1997. Naspäť do hlbokej minulosti ma to určite vrátilo, takže misia splnená. Ale 4* si to napriek snahe nezaslúži.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.7. 06:36Modrá Crew #21 - Orbital #5, 6
    Jednotka bola super, ale od dvojky som mal zrejme priveľké očakávania resp. som ju naopak podcenil, pretože som naivne čakal, že bude rovnako prehľadná, ako prvá časť. To som sa však kruto mýlil. Keďže mi ale za sériou Orbital bolo smutno, rozhodol som sa kúpiť si trojku a pred začítaním som sa zmieril. S čím? Nuž, s obrovským množstvom postáv (s nie vždy jasnými motiváciami), rozmanitými rasami, stovkami národov, vzťahmi a komplikovanými pravidlami sveta budúcnosti. Proste som rozhodol si trojku „len“ užiť. Nechať sa voľne unášať strhujúcim, dynamickým dejom. Chápem, že séria niekomu nesadne, ale pre mňa trojka predstavuje návrat späť na výslnie, počas ktorého som sa síce v univerze sem-tam strácal, ale celkovo som mal dočinenia s chytľavou, nadmieru zábavnou jazdou. Je to séria vizuálne atraktívna, scenáristicky exotická a zaujímavá a môže sa pochváliť originálnymi (ako inak) a pútavými postavami. Belgický scenárista Sylvain Runberg (Dobyvatelé, Zarov) to napísal ako dospelé európske sci-fi, pri ktorom treba premýšľať. Ostatne, aj v živote je všetko komplikované a treba čítať medzi riadkami. Čo je dobro? Čo zlo? Aký je rozdiel medzi terorizmom a dobrým skutkom, ak je terorizmus použitý na zvrátenie zlých vecí? Samozrejmosťou je nádherná kresba Francúza Serge Pellého. Svet, ktorý s Runbergom stvoril, je prekrásny, plný nápaditých nápadov a skvelých vizuálnych hračiek. Počas čítania ma pozoruhodná výtvarná stránka vrátila o pár desaťročí do minulosti, keď mi rodičia v Prahe od pouličného kolportéra kúpili Funkyho Kovala (fakt sa nenájde nikto, kto ho u nás znova vydá?) a ja som pri ňom zabudol dýchať. Orbital pripomína Babylon 5 alebo Star Wars, lež nie pôvodnú trilógiu, ale prequel-sériu (vysoký počet politikárčenia a zákulisného ťahania za nitky). Prípadne Dunu, ale to už preháňam. Každopádne, aj keď cítiť viacero inšpiračných zdrojov, séria má svoju vlastnú tvár a nezameniteľný štýl. V budúcnosti bude nepochybne sama inšpirovať iných.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.7. 06:30Lucky Luke: Koleje v prérii
    „Zde pár skrovných kvítků.“ Táto jednohubka (od scenáristu legendárnych sérií Asterix a Obelix, Indiána Umpa-Pa alebo Velký vezír Iznougud) mi urobila fakt radosť, rovnako tak pekná obálka a sympatický A4 formát. Čo ma sklamalo, bola absencia aspoň štipky bonusov textového charakteru; u tak kultového a starého (1957) komiksu by akiste viacerí čitatelia uvítali medailóniky autorov alebo pár slov o samotnom pištoľníkovi, ktorý tasí rýchlejšie, ako jeho tieň. Naopak, scenár je vyladený a pobaví nielen deti, ale aj dospelého, ktorý nezabudol na to, aké je to byť dieťaťom so zatajeným dychom listujúcim komiksom. Humor je teoreticky detský, ale zároveň plný hravých nápadov a sviežich detailov. Obsahuje množstvo na prvý raz azda prehliadnuteľných fórikov. Kresba rozkošná. Ale tou železnicou by som fakt nechcel ísť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.7. 08:57Prašina: Křídový panáček #3
    Atmosféra hustne. Má na tom vplyv ponuré jesenné počasie. Obloha je väčšinu dňa zatiahnutá. Chlad preniká do múrov starobylých budov, ktoré si pamätajú strašidelne veľa. Opadané stromy. Ľudia vonku pália veľké kopy lístia a následne rýchlo opúšťajú ulice a uchyľujú sa do svojich príbytkov, kde je teplo a útulne. Až v tretej Prašine som sa začal naplno cítiť ako vo Foglarových Stínadlach. Ak sa v budúcnosti ešte viac pridá na temnej atmosfére a zamotanejšej zápletke (zatiaľ sú to skôr len náznaky), možno pôjdem na 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.7. 06:55Zabij, nebo budeš zabit, kniha druhá
    „Hodně se usmívá, ale je to takovej smutnej úsměv, víte?“ Dvojka je o chlp slabšia, ale nebojte sa: keďže sú to Brubaker a Phillips, stále máme dočinenia s patrične úderným nadpriemerom. V dvojke je príbeh dôstojne ukončený. Odpovede na niektoré otázky Ed necháva bez odpovedí resp. ich zamotal tak majstrovsky, že zrejme nebudete vedieť, ako sa to skončilo (tentokrát to nemyslím ako kritiku, skôr naopak). Brubaker v scenári síce žiaľ siahol po hŕstke béčkarských zvratov, v ktorých neskutočným spôsobom ohýba náhodu (Dylan sa pri kúpe kávy dozvie, že po ňom ruská mafia stále ide, to ako vážne?). Avšak nejde o nič katastrofické (len by ste to u machra Brubakerovho formátu skrátka nečakali). Inak vynikajúca vec, ktorej veľa dáva sympatický ústredný mladistvý (anti?)hrdina, ktorému držíme palce, aj keď samozrejme vieme, že takto by sa to nemalo robiť, lebo by to skončilo ako vo filmovej Očiste. Ostatné postavy sú buď sympatické (vyšetrovateľka, Kira, mama) alebo zaujímavé i na minimalistickom priestore (psychiater, šéf mafie). Samozrejmosťou je bravúrna výtvarná stránka Brubakerovho dvorného Seana Phillipsa (snežné pasáže). Kvitujem zákerný koniec. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zabij-nebo-budes-zabit-kniha-druha-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.7. 07:57Nejmocnější hrdinové Marvelu #108: Colossus
    Svalnatého sovietskeho obra s dobrým srdcom vytvorili v 70. rokoch 20. storočia. Mal byť pre X-Menov to, čo Hulk pre Avengers a Thing pre F4. Čakal som skvelú jazdu a napokon som sa dočkal priemeru. Klasický NHM so všetkým dobrým, ale tentokrát predsa len skôr najmä zlým, čo k tomu patrí. Pozostáva z komiksov, ktoré spolu navzájom nesúvisia. Sú prítomné príbehy z rôznych desaťročí od rôznych scenáristov, ako tiež ilustrátorov, pričom toto všetko nám má ucelene predstaviť menej známu postavu. Avšak to, že prítomných je tak veľa ilustrátorov, scenáristov a útržkov z rôznych dôb, má za následok akurát to, že je všetko vytrhnuté z kontextu. Komiksová antológia adekvátnym spôsobom nedokáže patrične vyzdvihnúť hlavné plusy Petra Rasputina. Nehovoriac o tom, že prvých 50. stranách vôbec nie je o ňom (!), ale skôr o Wolverineovi, Storm, Cylopsovi alebo Lukeovi Cageovi. Najlepšie sú záverečné První roky Petra Rasputina. U nás zatiaľ neznámy Angličan Trevor Fairsine parádne nakreslil solídny scenár Chrisa Yosta (Superior Spider-Man, Válečné jizvy). Pojednáva o Colossusových počiatkoch v Sovietskom zväze a o tom, ako bol naverbovaný do amerických X-Menov; zaujímavé je, že koniec je vlastne skôr začiatkom. Predchádzajúce príbehy sú alebo staré a naivné alebo nové, ale prázdne, len akčná kvázi bombastická výplň bez duše. Vo filmoch X-Men a Deadpool ma postava bavila viac.
  • Ivan Kucera
    „Prozatím asi zůstanu mrtvá.“ Gotham sa za tie roky nezmenil, ale ona áno. Alebo nie? Kto by mal písať drsný noir z Gothamu, ak nie Brubaker? Criminal. Gotham Central. Muž, který se smál. Názvy hovoria myslím za všetko. Ed sa nezaprie a s pomocou spolu-scenáristu a ilustrátora Darwyna Cookea (DC: Nová hranice, Parker: Lovec) vytvoril celistvú, nekompromisnú zlodejskú tímovku so sympatickými postavami. Samozrejme v čele s Catwoman. Osviežujúce je, že v tomto komikse vlastne vystupuje skôr Selina, než Catwoman. Jasné, ono sa to pravdaže od seba nedá bohvieako oddeliť, ale minimálne čo sa kostýmu týka, tak mimo hŕstky flashbackov tu nenájdete žiadny typický mačací vzhľad. Páčilo sa mi vyobrazenie Seliny ako nie dokonalej antagonistky, ktorá občas potrebuje pomoc od iných a inokedy si od nich naopak musí držať odstup, lebo pustiť si ich príliš blízko predstavuje riziko. Tempo je svižné a dravé. Zápletka prehľadná, pritom však zvraty a podrazy dokážu zaskočiť. Vezmite jed na to, že krásne a tajomné ženy prinášajú smrť. Možno chtiac a možno omylom, v konečnom dôsledku je to fuk, nie? Nadáva sa tu, umiera sa tu (niekedy zomrie vinný, inokedy nevinný, toto dopredu nikdy neviete povedať), dokonca postavy majú pohlavný styk. Samozrejme v medziach mainstreamového komiksu, no aj tak je to hmatateľné. Selinina velká loupež pripomína kvalitný hollywoodsky heist movie, ktorý si ide priamo za svojím, ráta s inteligenciou fanúšika, upaľuje z bodu A cez bod B až do drsného finále, v ktorom môže zomrieť v podstate hocikto (pričom, ako to už chodí, smrť spravidla príde v momente, keď to čakáte najmenej). Nakreslené je to nezameniteľným, atypickým Cookeovým štýlom, ktorý rozpoznáte na prvú dobrú. Chápem, že mnohým nebude vyhovovať z dôvodu, že im jej „detskosť“ (?) nebude ladiť s dospelou zápletkou. No ja som si to vychutnal. Daveovi s kresbou mimochodom pomáhal exkluzívny Kanaďan Cameron Stewart (Po stopách Catwoman, Ú.P.V.O.). Zaujímavým dodatkom sú pasáže s tvrďáckym súkromným očkom Slamom Bradleym. Toho Ed Brubaker vytiahol z análov (ehm) DC komiksu 30. rokov 20. storočia. A spravil to perfektne. Kapitoly s ním sú na jednej strane zbytočné, keďže vlastne len ukazujú to, čo sa stalo mimo záber v hlavnom deji a my sme to síce nevideli, ale plus-mínus sme si vedeli domyslieť, že to prebiehalo takto. Takže je prítomná istá pachuť zbytočnosti. Ale zároveň inkriminované kapitoly pekne dopĺňajú ústrednú zápletku + je to fakt krásne žánrovo-štýlové cvičenie v rámci noir detektívok, takže mi ich prítomnosť až tak nevadila. A možno príde aj kúzelník pardon Batman. Retro komiks z r. 1940 je tradične slabučký, ale jedinečný vďaka tomu, že predstavuje debut Catwoman (vtedy ešte The Cat).
  • Ivan Kucera
    Zo začiatku som si myslel, že tomu viac ako 2* nedám. Postupne sa to navýšilo na 3. Ale tak dlho mi to ležalo v hlave, že napokon po druhom prečítaní musím ísť na 4*. Rozumiem, prečo mnohých komiks sklamal, naštval, znechutil. Ostatne, aj ja som čakal viac. Ani ja nechápem, prečo, keď už scenáristi dostanú povolenie od šéfstva zlikvidovať zásadnú postavu (čo ozaj v histórii komiksu nikdy nebola žiadna samozrejmosť), tak že prečo to poriadne nevyužijú a prídu s priemerným scenárom. V Marvele sa to stalo Stacyovým a v DC nielen Supermanovi, ale i Robinovi. Tragické úmrtia, či už kapitána Stacyho a jeho dcéry, alebo Batmanovho sidekicka, boli síce z podstaty znepokojujúce (a áno, otriasli kánonom), ale predchádzali im zdĺhavé a pravdupovediac neveľmi pútavé príbehy. Samotné smrti boli silné, lenže dovtedajší dej, ktorý k nim nevyhnutne smeroval, do značnej miery nudil. Supermanova smrt je však predsa len iná. Páčilo sa mi na nej, že Superman nezomrie v revolučnom, šokujúcom príbehu, ale v „normálnej“ akčnej scéne natiahnutej na celú knihu. Bavilo ma, ako k tomu všetko osudovo smeruje. Najvýdatnejšie to vidieť na momente, kedy Superman robí rozhovor v televízii a je to prestrihávané na likvidáciu (tentokrát neuveriteľne slabej) Ligy spravodlivosti. Práve v priamočiarosti a jednoduchosti sa ukrýva živočíšna razantnosť. Jasné, u Spider-Mana podobné „nonstop akcie“ fungovali lepšie (Nezastavitelný Juggernaut, Návrat alebo Masky), keďže o Spajdyho sa môžete báť, kým o Supermana nie, lebo je to Superman. Skvelé každopádne je, že získal protivníka budiaceho rešpekt svojou bezcitnosťou, mlčanlivosťou, nekompromisnosťou. Síce nechápete, ako je možné, že Clark dostáva tak mohutne do držky, ale zas môžeme to brať aj tak, že Doomsdaya hrubo podcení a naletí naňho s tým, že ho odrovná behom sekundy. Ako však súboj naberá na intenzite a trvá čoraz dlhšie (a Superman dostáva čoraz mohutnejšie do tela), tak ho to vyčerpáva. Takže áno, ak sa na to pozrieme z tohto uhla, tak to zmysel dáva. Absencia silných spojencov (WW, Martian Manhunter, Batman) ho naopak nedáva, ale zas ak by sem nabehli, paradoxne by to stratilo na pôsobivosti (na konci je možné zaznamenať nenápadnú vetu, že najmocnejší hrdinovia planéty Doomsdayovi podľahli: mám tomu rozumieť tak, že Wonder Woman a spol. zomreli mimo záber?!). Vlastne sa mi páčila tá intimita, to, že sa bez prestávky mydlia len dvaja „ľudia“ a nie celé armády. Naokolo všetko vybuchuje a padajú mrakodrapy a šokované ľudstvo sa tomu bezmocne prizerá. Nad všetkým sa vznáša atmosféra zmaru a fatálnosti, keďže súboj (a z neho vyplývajúca spúšť) sa ťahá cez celý kontinent. Je zničujúci. Zdrvujúci. Devastačný. Apokalyptický. Je mrazivé vidieť, ako Supermanovi (Supermanovi!) dochádzajú sily v súboji so súperom, ktorý nepotrebuje oddychovať. Je každopádne neuveriteľné, že túto jednohubku museli napísať štyria ľudia vrátane Rogera Sterna, ktorý stvoril jedny z najlepších Spider-Manových osemdesiatkových dobrodružstiev (V kůži vetřelce, Nezastavitelný Juggernaut, Hobgoblin, Tarantulovo znamení). Komiks svojho času svoj účel splnil dokonalo: bolo jasné, že keď v niečom zomrie Superman, predaje budú rekordné a to sa aj vyplnilo. Čitateľom však zostala na jazyku pachuť prameniaca z presvedčenia, že boli podvedení (keďže sa Superman neskôr vrátil). Ak by som to robil ja, poňal by som to v komornom duchu: Superman by dostal kryptonskú rakovinu, s každým by sa rozlúčil a napokon by odišiel do Pevnosti osamenia a tam by v tichosti navždy zavrel oči. Ale nie som naivný, chápem, že v 90. rokoch by mi niečo také neprešlo a na hodinu by ma vyrazili. Kresličsky je to fajn, taká deväťdesiatková mainstreamová klasika (ale znepokojila ma fixácia na mužské bradavky).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.7. 06:24Zabij, nebo budeš zabit, kniha první
    „Život není jednoduchej.“ Ďalšia skvelá vec od Brubakera (a samozrejme Phillipsa). Ed svojho času priznal, že bol unavený zo svojich predchádzajúcich ambicióznych fušiek (Criminal, Fatale atď.). Zabij, nebo budeš zabit preňho preto predstavoval vítaný, osviežujúci projekt, pri ktorom sa uvoľnil, odreagoval a zabavil. Lenže aj keď sa talentovaný scenárista Brubakerovho formátu „len“ odreagováva povedzme predsa len štipku menej ambicióznym projektom, stále je výsledkom vynikajúce dielo kladúce komplikované, zaujímavé otázky. Trocha ma rušilo, ako občas podceňuje čitateľa (Ed, mne fakt bolo jasné, že ak sa na začiatku príbehu zjaví ruský taxikár a na konci ruská mafia, že to spolu „asi“ bude mať nejaký súvis, nie som blbec). Ale inak je tu na kritizovanie skutočne minimum vecí. Vlastne si už na žiadne ďalšie nespomínam. A to som komiks čítal dva razy. OK, možno by potešila hŕstka bonusov, ale v pohode sa to dá prežiť bez nich. Ak máte radi Brubakera a Phillipsa, je to povinnosť. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zabij-nebo-budes-zabit-kniha-prvni-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.7. 07:03Prašina: Křídový panáček #2
    Prašina 2 konečne na rozdiel od jednotky (ktorá bola len prológom do témy) ide viacej do hĺbky a sústredí sa na jedinečnú prašinovskú atmosféru, záhady a špecifickú architektonickú stránku svojráznej štvrte, v ktorej akoby sa zrážali dva svety: svet moderných stavieb a z posledných síl prežívajúcich prastarých budov plných tajomstiev. Niektoré panely sú skutočne prekrásne, ale dej ma ani v dvojke nedokázal strhnúť. Neviem, či v sérii budem mať chuť pokračovať, ale zas za tú cenu (necelé tri eurá za zošit) asi áno.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.7. 06:59Batman, který se směje
    „Vždycky vás budu mít v srdci. Ale spolu jsme skončili.“ Z trilógie Metal sa mi najviac páčil prvý diel. Mal svoje chyby, ale inak to bolo veľkolepé a zrozumiteľné. Dal som mu 4*. S dvojkou a trojkou to bolo podstatne slabšie. Preto som sa Batmana, který se směje obával. Napokon ale môžem skonštatovať: za mňa super! Ku koncu je toho (všetkého) predsa len už priveľa, ale inak hlásim spokojnosť. Snyderove batmanovské scenáre sú raz hore raz dole. Tentokrát bol hore. Páčilo sa mi, že to (oproti Metalu) bolo stonásobne komornejšie. To je poloha, ktorú mám u Batmana asi najradšej. K tomu perfektná, nezameniteľne noirová kresba geniálneho Jocka, ktorý so Snyderom robil už kultové Černé zrcadlo. Teoreticky k plnému užitiu si tohto komiksu nepotrebujete poznať ako Metal, tak ani Černé zrcadlo; stačí vám vedieť, že Gordon má psychopatického syna a že existuje temný mnohovesmír obývaný viacerými Batmanmi v čele s Batmanom, ktorý sa smeje (čo je vlastne mix Jokera a Batmana). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-ktery-se-smeje-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.6. 17:44Temné noci - Metal: Temný vesmír
    Ja som vedel, že to takto dopadne. Megagigantické eventy s desiatkami akčných scén a stovkami postáv sú pre mňa proste chaos, pri ktorom sa cítim ako keby som nevedel plávať a napriek tomu ma hodili doprostred jazera. Myslím si o sebe, že mám z DC načítaného dosť, ale aj tak som bol mimo. Je to parádne nakreslené, o to pokoj. Svojimi rozmermi Metal 3 budí rešpekt, inkeri sa vyhrali a scenáristi nekládli hranice fantázii. Ale inak sklamanie. Paradoxne, je to natoľko veľkolepé, že ma to istým spôsobom bavilo napriek tomu, že som prakticky nonstop vypadával zo sedla a padal do piesku. Zakaždým som sa ale dvihol a chvíľu som si tú strmhlavú jazdu mnohovesmírom zase užíval. Je každopádne prítomná pachuť a rozčarovanie prameniace z toho, že (opäť raz) je ako šokujúca, kánon revolučne naruby prevracajúca udalosť avizované niečo, po čom DC komiksy v podstate naďalej zostanú také, aké boli predtým. Azda len s pár novými postavami a relatívne kozmetickými úpravami. Preto mám rád edíciu Black Label, v rámci ktorej vychádzajú plnohodnotne ukončené a v niektorých prípadoch skutočne mierne revolučné DC komiksovky. A preto nemám ktovieako v láske eventy á la Metal. Trojka je dôkazom toho, že obrovské udalosti sú len búrkou v pohári vody. Osudovosť sa napokon nekoná, tri knihy sa to schyľuje k fakt hnusným veciam a napokon sa zase raz bez problémov vstáva z mŕtvych a život ide ďalej. Ku koncu, niekde pri šimpanzovi, som sa v tom definitívne stratil a priznám sa, že už som to chcel mať za sebou a odškrtnúť si to zo zoznamu prečítaných komiksov. Plusom Metalu každopádne akiste je to, že nám predstavil mrazivého Batmana, ktorý sa smeje. Ten dostal v r. 2022 svoju vlastnú komiksovú knihu, kde Snyder spojil svoje sily s Jockom a je to fest pekelná jazda, ktorú vám (na rozdiel od Metalov, kde je situácia značne komplikovaná) odporúčam.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.6. 06:48Prašina: Křídový panáček #1
    Zatiaľ ťažko povedať, keďže máme dočinenia s úvodom. Uvidíme, s čím prídu nasledujúce diely. Jednotku máte prečítanú za pár minút, keďže je útla a obsahuje viacero strán, na ktorých nie je žiadny (alebo minimálny) text. To je ale v poriadku, komiks je samozrejme odnepamäti médium vyjadrujúce sa prioritne obrazom, nie textom. Páčila sa mi retro nostalgická atmosféra štvrti, ktorej staré budovy (plné úžasných tajomstiev) sú bezohľadne búrané a na ich miesto ako huby po daždi vyrastajú priemyselné štvrte, obchodné centrá, moderné predajne. Staré (dobré?) časy nenávratne miznú v nenávratne a spolu s nimi aj ich pôvodní obyvatelia. Starnú, umierajú a po nich prichádza na scénu generácia, ktorá akoby si minulosť nevážila resp. ju nezaujíma. Palec hore za textové bonusy a vysvetľujúce texty, vďaka ktorým by do Prašiny bez problémov mali preniknúť i čitatelia, ktorí nečítali románovú trilógiu (komiksy sa odohrávajú po nej a s inými postavami, len prostredie pochopiteľne zostalo staré). Do detstva ma vrátil zošitový formát, ktorý mi pripomenul 90. roky, kedy mi rodičia kupovali Záhadných Spider-Manov, Conanov, Bublinky a tonu ďalších komiksov. Nakreslené je to dobre, ale problém mám so scenárom, ktorý (minimálne v prvom zošite) neprišiel s ničím, čo by ma nakoplo k čítaniu pokračovaní. Dýcha z toho síce fajn foglarovská architektonicky-stínadlovská atmosféra, ale v tomto som čakal predsa len oveľa viac. Napriek tomu do dvojky určite pôjdem a potom uvidím.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.6. 17:23Temné noci - Metal: Temní rytíři
    Úctyhodne robustný komiks. Nielen počtom strán a tvrdou väzbou (a prebalom), ale i množstvom postáv a dejových línií. To samozrejme automaticky neznamená, že je to plus. Niekedy je to proste len chaos. Obávam sa, že je to i prípad Metalu 2. Kým jednotku s prižmúrenými očami zvládal aj „bežný“ batmanovec, pokračovanie je fakt určené len hardcore geekom. Zem 0, Zem-52, Zem-99, Zem-32, Zem-2 a do toho mohutné skoky nielen v priestore, ale i čase a samozrejme alternatívnych svetoch. Super je, že niektorí „Batmani“ vyzerajú ako nočná mora Clivea Barkera. Skvelý je samozrejme Batman, ktorý sa smeje (a jeho „psy“ na reťaziach). Akonáhle sa tempo raz za čas upokojí, je to paráda. Väčšinou sa však neupokojí. Čím viac sa tu toho deje, tým je to väčší neporiadok. Cítil som sa ako keby ma zobudili uprostred noci, zaviazali mi oči, odviezli ma do lesov a nechali ma tam s tým, že buď prežijem alebo ma zožerie medveď. Pod 3* každopádne nechcem ísť, na to je Metal 2 príliš robustný, veľkolepý. Na strane druhej, ak sa všeobecne hovorí, že je to náročné čítanie, nepovedal by som, že je to myslené nejak extra pozitívne. Náročné čítanie je to skrátka preto, že na jeho pochopenie treba mať načítanú tonu vecí a vyskytuje sa tu toľko detailov, až vás z nich rozbolí hlava. To ale samozrejme neznamená, že je to kvalitne napísané. To v tomto prípade znamená jednoducho iba to, že na to treba mať načítanú tonu iných vecí a že to obsahuje toľko detailov, až vás z nich rozbolí hlava. Od istého bodu toho (všetkého)na mňa bolo tak veľa, že to šlo len jedným okom dnu, druhým von.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.6. 10:50Temné noci - Metal
    Keďže je tu veľa postáv, motívov a zvratov, bál som sa, že sa v tom stratím. Že mi k pochopeniu nebude stačiť ani druhé čítanie. Napokon som bol sám prekvapený, aký prehľadný Metal 1 bol. K jeho pochopeniu je teoreticky fajn poznať Granta Morrisona, Krize na nekonečnu zemí a staršie batmanovské veci od Snydera (v čele so Sovím tribunálom a Smrťou rodiny), ale to by nemal byť problém, keďže to patrí k základnému komiksovému vzdelaniu. Ak by predsa len nastal problém so zrozumiteľnosťou, sú na začiatku a na konci vysvetľujúce bonusy. Takže by ste sa mali chytať relatívne bez problémov. Ale je pravda, že ku koncu už toho (všetkého) bolo predsa len dosť. Na scénu sa dostavil mierny chaos a s tým súvisiace jemné rozčarovanie. Vidno, akú ultimátnu bombu z toho chceli urobiť a tak sem narvali všetko, hoci to bolo absolútne zbytočné (Constantine je „až“ na jednom paneli). Lenže to, že do niečoho narvete „všetko“ ešte neznamená, že to bude ultimátne; môže to znamenať proste len to, že ste do toho narvali všetko. Napriek všetkému nemôžem ísť pod 4*. Zarazilo ma, že Batman v nemalej časti príbehu chýbal. Hoci mám strážcu Gothamu rád ako zamysleného detektívka a podobné megaakčnosti ma po štyridsiatke fakt už príliš nebavia, pripadala mi jednotka osviežujúca paradoxne práve vďaka tomu, že ukázala netopiera v inej podobe, než sme bežne zvyknutí. Potešilo aj spracovanie: od tvrdej väzby s prebalom cez vysoký počet strán (čo ale nie vždy samozrejme automaticky musí byť plus), až po bonusy (14 alternatívnych obálok, 2 strany „dejín zakutých do kovu“ a úvodné slovo + medailóniky dôležitých postáv, čo je ale u Batmana fakt bizarne zbytočné). Žiaľ, dvojka s trojkou potvrdili moje obavy, že séria Metal je komplikovaná. Treba mať kvôli jej pochopeniu načítanú tony vecí, z nich niektoré u nás ani nevyšli. Akože dá sa celá trilógia teoreticky zvládnuť aj bez toho, ale nie je to ono. Na jednotke to každopádne ešte až tak extrémne nie je poznať.
  • Ivan Kucera
    Trojitá porcia táboráckych komiksov, ktoré prvý raz vyšli v 90. rokoch v rôznych časopisoch. Okrem žánru majú spoločného ilustrátora, legendárneho Marka Čermáka. Hoci mám pre podobné projekty retro slabosť, tentokrát nemôžem ísť na 4*. Som rád, že to konečne vyšlo súhrnne v jednom zväzku, ale nemôžem s čistým svedomím povedať, že ma to strhlo. Je to milé a fajn, ale treba povedať, že v tom období vznikli proste aj výdatnejšie komiksy podobného zamerania. Najviac sa mi z trojice komiksov páčil posledný, najkratší. Mal jednak čarokrásnu výpravu (jazero uprostred lesov), jednak sa mohol pochváliť celistvým dejom a jednak mi predsa len pripadal trochu temnejší a dospelejší. Naopak, scenáre predchádzajúcich dvoch sú epizódne, čo ma nebavilo. Niektoré zápletky boli fakt poňaté z rýchlika. Zaslúžili by si oveľa väčší priestor. Na tak malom priestore nemajú šancu, keďže sa ani poriadne nezačnú a už šprintujú do finále (ale pri zahrabávaní výkalov som skoro spadol zo stoličky, to priznávam). Rušila ma aj slovenská pasáž, ktorá je plná gramatických šialeností („daaký“ namiesto „dajaký“ alebo veta „Poznáte Vlado Mihalca?“) a samozrejme Slováci sú v nej líčení ako muži, ktorí si bez plnej fľaše domácej pálenky za volant tatrovky nikdy nesadnú. Palec hore za kvalitné úvodné slovo, ktoré nás uvedie adekvátnym spôsobom do témy (čo, kde, prečo, kedy). Inak je to taká vtedajšia klasika s výchovno-edukačným apelom: táborenie, lesy, rieky, jazerá, stavanie táborov, odvaha, statočnosť, priateľstvo, ochrana prírody.
  • Ivan Kucera
    Ku zlej komiksovej knihe to má ďaleko, ale proste nemám v láske podobné antológie. Tu jeden príbeh z takej série, potom na preskačku z úplne inej a aby bola sranda, tak na samom konci sa presunieme o X rokov dopredu do, prekvapenie, opäť raz úplne odlišného runu. Nič nesúvisí s ničím a je to tu prečo vlastne? Asi len aby to tu bolo, ehm. V tejto knihe sa nachádza 8 spider-manovských príbehov, ale nadväzujú na seba len niektoré. Iné sú skôr len sranda resp. recesia, ďalšie sú zaujímavé, ale v podstate nenadväzujú na nič a ďalšie pochopíte len ak budete mať načítané desiatky komiksov od Dana Slotta. Je skvelý nápad prísť s antológiou majúcou za úlohu ukázať, aké je to mať za priateľa Petra, ale v praxi to bohvieako nevychádza, pretože sa sem prepašovali aj príbehy, ktoré s tým nemajú nič spoločné („bezdomovec“). Najviac sa mi asi páčil báječný príbeh z pohľadu Betty Brant. Najmenej nezmyslený minipríbeh s Obamom, ktorý bol napísaný zjavne len preto, aby sa Spajdy stretol s americkým prezidentom (Obama sa mi ako prezident celkom páčil, ale toto bolo fakt mimo).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.6. 07:43Žoldnéř #07: Cesta
    Na tomto albume je poznať rok vzniku. Polovica 90. rokov patrila celosvetovej posadnutosti fenoménom UFO. Pamätám si, že i na Slovensku vtedy boli na programe dňa mimozemské únosy, pokusy a veci s tým súvisiace. Vyvrcholilo to kultovým seriálom Akty X. Žoldnéř 7: Cesta obsahuje v podstate dva (tri, ak rátame miniatúrnu dejovú v podobe zbytočného Claustovho camea) samostatné príbehy, ktorých styčným bodom sú ostrovy. Ako hororového fanúšika ma nadchol prvý, kde je ľudožravý veľký pavúk ešte tým menším problémom. Ale i druhý bol fajn. Práve v ňom sa na scéne objavujú veci, ktoré som spomenul na začiatku. Všimol som si, že asi žiadna časť z doteraz v češtine vydaných nenazbierala toľko negatívnych názorov, ako táto, ale mne pravdupovediac nepripadala o nič extra slabšia, ako predchádzajúce. Je pravda, že to Segrelles tentokrát predsa len jemne prestreľuje s naivnosťou (spôsob, akým sa Žoldnier „prezlečie“ za Hmyzieho kráľa by sa nestratil ani v paródii Leslieho Nielsena a nie, nestačí argumentovať slabým zrakom hmyzákov), ale inak určite žiadna katastrofa. Samozrejmosťou sú masívne bonusy, ktoré k sérii patria ako drak k nášmu obľúbenému bezmennému hrdinovi. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zoldner-7-cesta-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.6. 08:29Komiksový výběr Spider-Man #039: Nebojsové
    Keď spárujete superhrdinov, ktorí boli prioritne vytvorení ako samotári, nemusí to dopadnúť dobre. Spider-Man a Daredevil sú ale moja obľúbená kombinácia. Hoci by sa mohlo zdať, že sú rovnakí, v skutočnosti sú veľmi odlišní. Vzhľadom na rovnaké bydlisko sa nejeden raz dostávajú do konfliktov s rovnakými nepriateľmi (Mysterio, Kingpin) a poznajú svoju identitu. Osviežujúce. Takže som sa na komiks Nebojsové tešil. Prvý (najkratší, so zvyškom knihy nesúvisiaci) príbeh ukazuje rozdielny svet Sieťomila a diabla z Hell´s Kitchen. Paradoxne, hoci v scenári Bretta Matthewsa (ktorý je expert na podobné látky, viď. KVS: Spider-Man & Wolverine) nemajú skoro žiadne spoločné scény (vymenia si dve vety, z toho jednu urážlivú), ich dejové línie sa navzájom milostne preplietajú ako páriace sa hady (také prirovnanie ste nečakali, čo?). Vytvára to dojem dialógu. Je prítomná pachuť prameniaca z toho, že pán Spider-Man je hviezda a nejeden raz zlizne šľahačku, ktorú zaňho prácne vyšľahal iný. Kým prvý príbeh je skôr o tom, ako ich vníma spoločnosť, druhý poukazuje na to, ako vnímajú jeden druhého. To sa odohrá v 4-dielnom zošite, v ktorom riadne spolupracujú. Na scéne sa zjavil nový nepriateľ, ktorý sa nebojí terorizovať najmocnejšieho mafiána vo veľkom jablku. Kingipin je môj miláčik ešte zo Záhadného Spider-Mana. Žiaľ, svižne rozbehnutý príbeh sa rýchlo mení v neurážajúcu a Philom Winsladeom (KVS: Svítá nový den, Jonah Hex) skvele nakreslenú, štandardnú, bežnú, ba až banálnu superhrdinskú bitku. Príliš ma nebavil, priznám sa. Hoci romantika (?) medzi Foggym a famózne nakreslenou Čiernou vdovou bavila (detto chémia medzi DD a Spajdym). Avšak od scenáristu Jenkinsa (KVS: Hlad, Wolverine: Zrození) som predsa len čakal viac. Zaujímavosťou je, že tu Peter v civile takmer nevystupuje. Bez debaty je bonusový záverečný príbeh zo série „pavučina“. Preslávila sa tým, že rozprávala spider-manovské príbehy buď úplne bez Spider-Mana, alebo so Spider-Manom v cameu. Bavíme sa o Odstupnom; dielo od Grega Rucku (Gotham Central, Batman/Huntress: Volání po krvi) a argentínskeho ilustrátora Eduarda Rissoa (100 nábojů) v češtine prvý raz vyšlo v r. 2011 v časopise CREW. Je skvelé, ale to nič nemení na fakte, že nijako nesúvisí s Daredevilom, takže tu nemá čo robiť.
  • Ivan Kucera
    Nič som od toho nečakal a ničoho som sa ani nedočkal. Mali to na Megacomics.cz za 3 eurá, takže to bola škoda nezobrať. Ohromujúco ochromujúci festival úžasu sa nekonal. NHM málokedy ponúkol fakt perfektnú knihu, zato bol skvelý v tom, že nás zoznamoval i s menej známymi, až úplne neznámymi postavami. Mockingbird je druhý prípad. Najviac ma bavil prvý príbeh z r. 1980. Je krátky, nemožne a ťažkopádne napísaný a poplatný dobe svojho vzniku (lietajúce autá, Nick Fury ako beloch, čo je vec, ktorá mi nevyhovuje). Našťastie, situáciu zachraňuje nahláškovaný Spider-Man. Väčšiu časť knihy žiaľ tvorí príbeh z r. 2009. Na tom je pekné, že je to skôr špionáž, než superhrdinská jazda. Ostatne, samotná Mockingbird ani žiadnymi špeciálnymi vlastnosťami nedisponuje. Ale tak či tak je riadne nudný a neobjavný. Vôbec som sa doňho nevedel dostať. Nakreslený je Španielom Davidom Lópezom (NHM: Superior Spider-Man) fajn, ale tiež žiadny zázrak, proste klasický americký mainstream (s výnimkou retrospektívnych momentov, ktoré vyzerajú nádherne zrnito, ako film v starom, nekvalitnom televízore). Mockingbird je postava s neskutočne komplikovanou minulosťou. Trvalo v podstate desaťročia (!), kým sa aspoň ako-ak ustálila do podoby, v akej ju predstavuje príbeh z 2009. Mala veľa mien, kostýmov, prezývok. Jeden príklad za všetky: v jednej chvíli niesla prezývku Huntress a Marvel ju konečne upravil do preňho uspokojivej podoby. A práve v tej chvíli, čo čert nechcel, postavu silnej ženskej hrdinky s rovnakou prezývkou predstavil DC. Pre mňa bolo čítať pohnutú históriu postavy zaujímavejšie, ako samotné komiksy s ňou. Dvojnásobne v kombinácii s Hawkeyem, do ktorého sa nechcem triafať, ale ak by som robil zoznam najnudnejších postáv, je možné, že by sa doňho prestrieľal. Ono, nápad poňať bežný marvelácky akčný príbeh ako manželskú poradňu vonkoncom nie je zlý, vlastne je skvelý, ale chýba tomu šarm, vtip a chémia. Samozrejme je tu nemalé napojenie na predchádzajúce udalosti, ktoré sa odohrali v iných marveláckych sériách. Najviac asi Tajná invaze od Bendisa a NHM: Hawkeye. No dá sa to zvládnuť bez toho, aby ste tie-ktoré konkrétne tituly čítali (v podstate vám stačí vedieť, akú superschopnosť majú Skrullovia a kto je Hawkeye). Nedám 2*, lebo to v zásade nebolo zlé. Len to bolo strašne priemerné a absolútne nič mi to nedalo. Azda okrem spoznania postavy, ktorá dovtedy unikala mojej pozornosti... ale pokojne mohla unikať aj naďalej. Bonusy: úvodné slovo, „až“ jedna alternatívna obálka, 3 strany o „stručnej“ (haha) histórii Mockingbird, 2 strany textu „zo zákulisia“ a dve strany výtvarných bonusov s podobami postavy.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.6. 16:38Shi, kniha 3 a 4
    „Kdy jsme se sobě navzájem ztratily?“ Znamenite nakreslená... nuda. Prvý diel ma bavil. Niesol sa v znamení oťukávania a spoznávania postáv a špecifického sveta, v ktorom sa dej odohrával. Hoci sa malo dokončenie (logicky) niesť v znamení osudovosti a uzatvárania jednotlivých atrakcií, v skutočnosti mi pripadalo skôr ako keby belgický scenárista Benoit „Zidrou“ Drousie hľadal spôsoby, ako predĺžiť stagnáciu. Neváhal k tomu použiť náhody (zabudnuté a následne náhodou zase vypočuté heslo), klišé (zrada zo žiarlivosti) a karmické skratky (jednoruký chlap pri výbuchu príde aj o druhú ruku, to ako vážne?). Mystický háv tu hrá ešte väčšiu úlohu, ako v prvom dejstve, ale pravdupovediac som z neho bol v rozpakoch (v jednotke sa mi páčil). Príbeh pomsty by mal byť prešpekulovaný, ale tu už to stratilo zo zreteľa pôvodnú myšlienku. Čudné bolo uponáhľané a nedostatočné finále. Škoda, že sa tvorcovia viac nesústredili naň. Dovtedy nebol problém venovať desiatky strán dlhým (azda nekonečným) dialógom, no keď mali začať príbeh uzatvárať, tak nemali čas, keďže ho predtým premrhali na veci, ktoré nie že neboli dôležité, ale určite sa dali podať svižnejšie. Dokonca nebude prehnané tvrdiť, že svojím spôsobom žiadna z postáv sa nedočká poriadneho konca (!). Nie som povrchný kretén. Od komiksov nevyžadujem tupú akciu. Dokonca aj v superhrdinských ma nejeden raz bavia skôr dialógové pasáže, než samoúčelné bitky medzi supermanmi. Toto bolo ale ozaj priveľa dialógov, zápletiek, vzťahov. Zarazila ma absencia scén zo súčasnosti. V jednotke ich pár bolo a tak som myslel, že budú aj tu a celé sa to prepojí. Vysvitlo, že Benoit má na vec iný názor, než Kučera. Tiež mi vadilo, že sa príbeh v druhej polovici vehementným spôsobom vzďaľoval od témy osobnej pomsty. Bolo to na môj vkus prekombinované (a to zbožňujem Grófa Monte Christo) a politické. Resp. nie ani tak na môj vkus (mám ostatne rád Alana Moorea), ale vytváralo to priveľký nekonsenzus medzi prvou a druhou polovicou. Samozrejme je prítomných veľa plusov: pútavé historické prostredie, atraktívna kresba Španiela Josého Homsa (skvostne ponurý Londýn roku Pána 1852 v zovretí čiernych vôd Temže) a viacero dobrých nápadov (gang Dead Ends, vtipná výuka angličtiny). Ale čakal som viac. Ku koncu to síce dostalo patričný spád, ale už bolo neskoro. Divné je, že v zahraničí už stihlo vyjsť pokračovanie. Netuším, o čom by malo byť, lebo hoci neuspokojivo, zápletka sa uzatvorilo práve tu.
  • Ivan Kucera
    Niekedy, keď je jeden ucelený komiks rozdelený do dvoch kníh, sa stane, že prvá sa nejaví byť super, ale po dočítaní druhej všetko zaklapne do seba a spätne získa na sile a kvalite i prvá, povedzme nudnejšia polovica. No, tak tu nie. Mrzí ma to, lebo Kevina Smitha ako komiksového scenáristu mám rád (Daredevil: Ďábel strážný). Dvojka sa nesie v duchu zodpovedania otázok. Musím sa každopádne aspoň v tomto Kevina zastať. Už som v živote čítal množstvo podrazáckych, odfláknutých vysvetlení oživenia mŕtvych postáv. To, čo predviedol Kevin, síce nie je geniálne, ale určite to nie je ani podraz. Zjavne sa snažil vymyslieť niečo, čo dáva zmysel, logiku a má hlavu a pätu. Čo je síce pekné, ale nanovo natreté staré táčky sú stále len nanovo natreté staré táčky. Páčil sa mi rýmujúci démon Etrigan a aspoň symbolicky oceňujem prekvapivo mystický okultný háv, do ktorého je dvojka zabalená. Avšak! Na Kevinovi som u Daredevila oceňoval, že ho písal aj pre ľudí, ktorí nemusia s Diablom z Hell´s Kitchen vstávať a zaspávať, ale aj pre obyčajných ľudí, ktorí si chceli užiť „len“ dobrý, napínavý, vzrušujúci príbeh. Akonáhle sa ale chopil Smaragdového strelca, stal sa z neho iný Kevin Smith a napísal ho práveže ako keby len pre znalcov, ktorí majú danú postavu načítanú desaťročia do minulosti.
  • Ivan Kucera
    Je to strašne ukecané. Poviete si: jasné, Kevin Smith. Ale je to NUDNE ukecané. Keď sa chopil Daredevila, vytvoril jeden z jeho najlepších príbehov (Ďábel strážný). Pravda, chopenie sa Spider-Mana už až tak oslňujúco nedopadlo (priemerné Zlo v lidských srdcích), napriek tomu som od Prázdného toulca vkladal nemalé nádeje. Vravel som si, že to môže byť čierny kôň, ktorý príjemne prekvapí. Ale nie je. Raz za čas spoza rohu vykukne TEN podvraťácky Kevin Smith (Aquamanove oranžové tričko, homosexuálny rozhovor v kuchyni, pedofilná linka, vraždy detí alebo moment, v ktorom Arrow nechápe, ako mohli odhaliť jeho identitu, veď predsa nosí škrabošku). Takisto dynamika s Temným rytierom je fajn. Prázdný toulec 1 pojednáva o nečakanom návrate pôvodného Green Arrowa alias Olivera Queena do sveta živých po tom, čo pred desaťročím dokázateľne zomrel pri bombovom lietadlovom útoku. V komiksoch ale žiadna smrť nie je 100%-ná. Na rozuzlenie toho, či je Queen naozaj Queen alebo niekto (niečo) úplne iný, si budeme musieť počkať do dvojky. Najväčšou chybou jednotky je divoká, neprehľadná a chaotická prvá polovica, kedy čitateľ nevie, koľká bije. Vyzerá to skôr ako odborná príručka do minulosti inkriminovanej postavy, než normálny komiks s dejom (odkazovanie na Babylonskú vežu, spomínanie na staré Arrowove zranenia). Našťastie, postupne dej dostáva spád a zmysel. Zázrak to ale stále nie je. A zázrak to (aspoň v mojich očiach) nie je ani po prečítaní dvojky. Ale to je iný príbeh. A iný komentár.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.5. 07:40Cesta kostí
    Žiadny Boh. Len hlad. Veľká pecka. Od Cesty kostí som nič nečakal, o to príjemnejšie ma prekvapila. Spadá do extrémne (logicky) temných „táborových“ (gulagy, koncentračné tábory) komiksov typu Vrána: Soumrak bohů alebo Čertův rypák/Tulipánek. Najhoršie na nej je, že najstrašnejšie veci sú inšpirované skutočnosťou (pochovávanie pod cestou, hladomor, kanibalizmus v podobe tzv. „chodiaceho obeda“). Takže ak chce niekto nadávať na tvorcov, ako neúctivo pristupujú k historickým udalostiam, nech si láskavo naštuduje, aké svine v 50. rokoch riadili Sovietsky zväz a to, čo robili. Ak vás odsúdili na 10 rokov a umiestnili vás do gulagu, v podstate sa to rovnalo trestu smrti, keďže priemerné dožitie v takýchto neopísateľných podmienkach bol cca jeden (!) rok. Môj otec, ročník 40, na Rusov nikdy nemal pekné slovo. Veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Cesta kostí je snežný gulagovsko-kanibalsko-domovojský survival, čo je síce divoká, ale perfektne fungujúca kombinácia. Scenáru Richarda Doueka nechýba nedoslovnosť, takže ani po druhom precitaní nebudete stopercentne vedieť, ako to bolo. Príbeh je sympaticky jednoduchý, priamočiary a nekomplikovaný. Avšak i na menšej ploche dokáže rozohrať zaujímavú a šialene tragickú hru. Vyhodí vás z pohodlných životných koľají skôr, než si uvedomíte, že to chce urobiť. Minimálne pár hodín vám táto extrémne strastiplná cesta mrazivou tundrou nedokáže odísť z hlavy (hoci by ste si to priali, vrátane strašného posledného panelu). Kresba Alexa Cormacka je fantastická. Alex nádherne nakreslil drastickú „ruskú zimu“ a majestátne, krásne, ale kruté a absolútne nič neodpúšťajúce hory s priepasťami, z ktorých hĺbky sa točí hlava. I najväčší drsňáci, zvyknutí doteraz riešiť svoje problémy hrubou silou, sú proti prírode bezmocní ako malé deti. Beštiálne poňal explicitné scény násilia, ktorých je len hŕstka, ale o to čvachtavejšie sú spracované. Je pravda, že postavy je od seba vcelku ťažké odlíšiť, ale neustále sa oslovujú menami a sú len tri a pri druhom čítaní som sa v nich orientoval bez problémov. Nové komiksové vydavateľstvo Mighty Boys tento skvelý hororový komiks vybavilo tvrdou väzbou, kvalitným papierom, 12. výtvarnými bonusmi a 2-stranovým záverečným slovom. Kto pácha najväčší teror? Fiktívne (?) nadprirodzené bytosti, alebo ľudia? Osobne odpoveď na túto otázku poznám, ale nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, lebo to, čo v Ceste kostí stvárajú niektoré postavy, tak sú k tomu de facto donútené. Kto je teda dobrý a kto zlý? Dá sa to vôbec povedať? Povedal by som: užite si. Ale toto si fakt neužijete.
  • Ivan Kucera
    Takto. Ono to nie je zlé. Kto si chce užiť temného Temného rytiera, príde si na svoje. Batman je nahnevaný, zlý, nekompromisný a drsný ako hladné šteňatá rotvajlera. Je taký temný, že keď stojí v tme, sú vidieť len zlovestne prižmúrené oči. Mláti každého, kto si to zaslúži, cerí zuby bolesťou, ponuro stojí v daždi a plášť mu avantgardne veje za svalnatým telom, aké by mal problém prebiť aj Schwarzenegger. A, samozrejme, má plán v pláne. V tomto nie je problém. Problém je v tom, že na pecky Soví tribunál alebo Gotham Central sa proste nechytá ani omylom. Ako ma to okamžite chytilo a vravel som si, že toto je jasná štvorhviezdičková záležitosť, tak ma to rýchlo prestalo baviť. Napriek hŕstke nadpriemerných momentov sú Tváře smrti len snaživý priemer s výbornou výtvarnou stránkou. Za tou stojí Tony S. Daniel (kreslil napr. Batman R.I.P.), ilustrátor a scenárista v jednej osobe. Tváře smrti je fajn vlastniť kvôli kresbe a inkerstvu. Scenár však budí rozpaky. Komiks sa síce dá čítať bez znalosti ostatných batmanoviek, ale aj tak budete mať neustále pocit, že vám niečo uniká, že niektoré zvraty súvisia s iným komiksom. Po skvelom rozjazde sa príbeh prepadne sám do seba. Joker mizne zo scény a nahradia ho záporáci, ktorí sa na gothamského klauna zločinu nechytajú. Dostaví sa tiež plno chaotických momentov. A zamilovaný Bruce, česť výnimkám, nie je moja šálka kávy. Ono sa to síce snaží pôsobiť ako detektívna batmanovka, ale v skutočnosti je to povrchný akčný komiks. Myslel som, že druhé prečítanie to zlepší, ale pravdupovediac to zhoršilo. Daniel si ako scenárista zaslúži (svojráznu, nepopieram) pochvalu za majstrovské odvedenie našej pozornosti. Ani si to poriadne nevšimnete a Joker mizne z deja (a už sa nevráti) a štafetu preberú postavy, ktoré počiatočnú zápletku odvlečú úplne opačným smerom, až si na konci uvedomíte (a možno nie), že ste sa vlastne vo finále dostali tak ďaleko od úvodu, že už to s ním nemá nič spoločné a vám neostane nič iné, než to vzdať alebo pátrať po tom, v ktorých iných komiksoch (a sériách) boli dokončené v Tvářích smrti začaté udalosti. Preto ma prekvapuje, že sú Tváře smrti v češtine také populárne: najskôr ich vydalo BB/art v r. 2013, 2017 nasledovala reedícia a v r. 2021 príbeh opätovne vychádza v Legende o Batmanovi. Ale nič proti ničomu a ako vravím: nakreslené je to parádne. Bonusy: 5 čierno-bielych skíc.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.5. 07:32Komiksový výběr Spider-Man #045: Hlad
    Venom, Eddie Brock a Rhino. To sú traja záporáci/antagonisti, okolo ktorých sa Hlad točí. Rhino sa však objavuje len v posledných dvoch bonusových číslach. Jeho príbeh patrí do série Pavučina a s hlavnou zápletkou Hladu (rozprestierajúcou sa na ploche piatich zošitov) nesúvisí. Z Pavučiny v češtine vyšli KVS: Pavučina, „kraťas“ Odstupné od Rucku (v CREW č. 29 r. 2011) a Džentlmenská dohoda z KVS: Smrt a osud. Koncept série (Spajdy tu vystupuje málo, až vôbec) ma baví. Mrzí ma, že hoci vyšlo len (ak sa nemýlim) 22 zošitov, nejak sa to u nás stále nedarí vydať kompletne a vychádza to na preskačku raz tu, raz tam. Rhino je ešte hlúpejší, než ako vyzerá a to už je vážne čo povedať. Naopak, Venom ma až tak nebaví. V Hlade je však poňatý skvele. Jednak je nakreslený úžasne avantgardne, jednak sa ukáže, že je to skôr parazit, než symbiont a jednak Eddie je tu líčený ako obeť a „drogovo“ závislý chudák, ktorý sa rúti do zničujúceho vzťahu s agresívnym hovadom (!), hoci vie, že to nemôže dopadnúť dobre. Po prvom prečítaní ma Hlad až tak nechytil, ale po repríze mu nedokážem s čistým svedomím dať 3* a menej. Bonusový príbeh s Rhinom vychádza z pravdepodobne pravdivej teórie, že najšťastnejšími ľuďmi pod slnkom sú hlupáci, kým tí, ktorí príliš premýšľajú, majú spravidla nešťastný život. V oboch prípadoch sa mi páčila skvelá kresba. Za venomovskou stojí Mexičan Humberto Ramos (Spider-Man: Pavoučí ostrov) a za rhinovskou Angličan Duncan Fegredo (Hellboy). Odviedli kus špecifickej práce. Ramosova je inšpirovaná viacerými štýlmi, zrejme vrátane mangy? Všetky postavy sú nakreslené ako puberťáci, vrátane dôchodcov. To je v zaujímavom kontraste s pomerne temnou zápletkou. Ramosova práca je robustná, plná, výživná, mäsitá a plná atraktívnych nápadov (Eddie na spovedi a spoza neho vykúka psychopaticky vyškerený Venom, Spajdy sediaci na chrličovi zaliaty nočným dažďom). Občas je kresba príliš monštruózne detailná a prehustená, až pomaly neviete, na čo sa pozeráte. Kým u iných autorov mi to nejeden raz vadí, u Ramosa som si to naopak užil. A tie zvýraznené oči na Spajdyho kostýme boli super! Naopak, Fegeredova práca mi pripomenula detstvo strávené v spoločnosti Záhadného Spider-Mana od Semic-Slovartu. Spoľahlivo ma vrátila do detstva. Scenáristi Paul Jenkins (Wolverine: Zrození) a Peter Milligan (Batman: Temný rytíř, temné město) do toho išli naplno. Celá táto komiksová kniha vyniká tým, že hoci má more príležitostí na epickú akciu, až na pár výnimiek sa tomu vyhýba ako upír cesnaku a naopak siaha po komornosti dialógoch a postavách (finále sa paradoxne nenesie ani tak v duchu kto komu dá mohutnejšie po papuli, ale v silnom pokání muža umierajúceho na rakovinu).Bonusy: dva čierno-biele náčrty a 3-stranové záverečné slovo scenáristu Jenkinsa. Občas by ale neuškodila prísnejšia redakcia (alebo čo), lebo v úvodníku spomínaná úvodná záhadná vražda nie je vražda, ale „len“ kóma.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.5. 08:25Conquistador, kniha 1 a 2
    Ďalší skvelý európsky komiks z pera belgického scenáristu Jeana Dufauxa (Murena, Barakuda, Sága Valty). Keď som pred 4. rokmi čítal Dlouhého Johna Silvera, nadchla ma najmä jeho druhá polovica. V nej sa dej z oceánu presunul do hustej džungle plnej vražedných Indiánov a ešte vražednejšej mystiky. Ľutoval som jediné: že to nevyšlo vo väčšom formáte a v tvrdej väzbe. To mi splnil až Josef Vybíral, keď sa v r. 2022 pustil do vydávania francúzskej komiksovej série z r. 2012 Conquistador. Tu sa ale síce pre zmenu dej odohrával v džungli od začiatku (a vo veľkom formáte a v tvrdej väzbe), ale zas to bola trochu iná džungľa, než som čakal. Možno som rozmaznaný, ale nepripadala mi až taká smrteľne nebezpečná, ako u dvojice Dorison/Lauffray (alebo v Zarovovi). Bola to síce nádhera, ale postavy conquistadorov (pre mňa geniálna téma odkedy som videl nezabudnuteľný filmový kolos Aquirre, hnev Boží z r. 1972) sa správali natoľko sebavedomo, ako keby sa nepohybovali v dusnom pralese, ale na španielskom námestí a premýšľali, či si dajú čokoládovú zmrzlinu, alebo radšej šmolkovú. Vzhľadom na to, aké peklo to v roku 1520 (!) muselo byť, mi tam fakt chýbalo také to klasické džungľové šialenstvo. Inak som si to síce perfektne užil a kresba (u nás doteraz neznámeho) Francúza Philippea Xaviera je úžasná. No mám pocit, že ešte nadšenejšie pocity sa dostavia v druhej polovici (dokončení) príbehu. Inak je to taký klasický (samozrejme v dobrom) Vybíral: úžasne nakreslený, slušne napísaný, troška erotiky, veľa násilia a k tomu tona histórie (či skôr tona mystifikačnej histórie).
  • Ivan Kucera
    Pre mňa klasický Dan Slott: aj by som sa naňho hneval, ale nemôžem. On tvorí tak, že sa občas zdá, že je strašne povrchný, v podstate až, ehm, hlúpy. A jednoduchý. Ale keď sa nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že to v skutočnosti má hlavu a pätu. Napr. sa tu objavuje Anti-Venom. Na prvé vypočutie je to neskutočná blbosť. Ale ono vytvoriť „čističa zlej krvi“ vlastne vôbec nie je zlý nápad. Dokonca naopak. No a taká je celá Smrt na sto způsobů: je plná ako keby až detských nápadov, ale napokon si uvedomíte, že to prekvapivo celkom funguje a že i psychológia klaďasov, záporákov a antagonistov je plus-mínus uveriteľná a akceptovateľná. Nejeden raz Slottova práca pôsobí len ako pohodlný remake starších udalostí (Green Goblin nabratý vlastným klzákom), no keď to čakáte najmenej, s prekvapením zistíte, že to rafinovane smerovalo k niečomu inému, novému. A hoci Spidey za desaťročia povedal tisíce hlášok, Slottovi sa nejakým zázrakom skoro vždy podarí vymyslieť nejakú novú a úprimne vtipnú. Najlepší je pre mňa z tohto albumu každopádne krátky príbeh z pera hosťujúceho Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, Království tvé) nazvaný Pátá fáze. Disponuje fantasticky špecifickou, „digitálnou“ kresbou rodáka z Bosny a Hercegoviny (!) Adiho Granova (viď. podobne nezameniteľne nakreslený Iron Man: Extremis). Bonusy tvorí tradične nezáživný rozhovor „Spotlight“ a 6 strán obálok (vrátane Alexa Rossa).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.9. 08:34Tomie
    Premýšľal som, odkiaľ je mi "poviedka" Malíř povedomá. Až potom som si spomenul, že bola už v Balónky oběšenců a další hororové příběhy.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.8. 20:20Batman: Můj temný princ
    Spoiler. Vzhľadom na to, ako to celé dopadlo a ako šokovane sa Bruce (a Alfred) tvári, keď vidí výsledky DNA, tak je to myslím jasné, že otcom dievčatka je Joker.
  • Ivan Kucera
    SPOILER. Bublinky na konci znamenajú, že Stark prežil?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.6. 05:57Gorazdův posel
    Naštudoval som si následne tiráž a podľa tej to vyzerá, že to vyšlo najskôr v SR v martinskom vydavateľstve Osveta a následne v českom preklade v Profile. Lebo inak prečo by sa tam spomínalo Sk vydavateľstvo, ak by to v slovenčine nikdy nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.6. 08:59Gorazdův posel
    Ahojte, neviete o tomto niekto nejaké podrobnosti? Fero Mráz je SK komiksová legenda, ale v češtine mu nevyšlo skoro nič. Preto som prekvapený, že mu vyšiel práve tento komiks. Mierne som po tom pátral, ale nejak sa zdá, že to v slovenčine vôbec nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5. 16:14Shi, kniha 3 a 4
    Mňa zarazilo, že v dvojke žiadna linka zo súčasnosti nie je. Počas čítania jednotky som myslel, že sa to bude navzájom prelínať aj v dvojke. A ono nič. Pomyslel som si: hmmm, tak nič no. A potom som sa dozvedel (ak som to správne pochopil), že existuje niečo ako pokračovanie... ktoré ale zrejme pokračovanie tak úplne nie je, keďže vlastne príbeh sa uzavrel tu. Nechápem tomu, tak ak náhodou niekto vie podrobnosti, rád si ich prečítam.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5. 07:37Shi, kniha 3 a 4
    Mne toto nejak extra nevadilo. Všimol som si to, ale nevadilo mi to. Skôr ma zarazilo, ako TOTO môže pokračovať. Mne osobne sa koniec síce príliš nepáčil, ale bol pomerne plnohodnotne uzatvorený.
  • Ivan Kucera
    Comicsmaniaczone Podľa toho, v akom zmysle. Daný obrázok je priamo v komikse, takže podraz to nie je. Nikde na obálke nie je napísané, že je to o piatich Jokeroch. Áno, ak by to tam bolo napísané, bolo by to klamstvo. Ale nie je to tam napísané. Na obálke je len vyobrazený výjav z komiksu. Ale hej, ak si to niekto kúpi kvôli tomu, asi bude sklamaný, lebo je to len jedna krátka scéna. U komiksov sú podobné "klamlivé" (alebo aj bez úvodzoviek) obálky bežnou vecou azda odnepamäti (dokonca som čiastočne aj o tom napísal kedysi článok https://www.fandom.sk/clanok/14-dovodov-preco-niektori-ludia-nemaju-radi-superhrdinske-komiksy).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5. 15:41Život a doba Skrblíka McKváka
    Nejak záhadne im z deja vypadol strýko Jake...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.4. 09:00Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Toe - Ďakujem za vysvetlenie. Nedávno som si vydanie z r. 2013 objednal a včera dočítal, tak som si v tom chcel urobiť jasno.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.4. 13:51Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Ľudia, ja tomu nerozumiem. Vie ma niekto prosím zasvätiť do situácie? Viem, že to najskôr vychádzalo v Kometě na pokračovanie. No a v r. 1995 samostatne v sérii Bobří stopou. Ako vidím na obrázku, bolo to č. 10. Predchádzajúcich 9 čísel tu ale nie je. Ako tomu mám rozumieť?
  • Ivan Kucera
    SomeOne Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Neviete niekto, aké je ďalšie smerovanie? Zostáva sa vo vesmíre, alebo sa vraciame na Zem?
  • Ivan Kucera
    Ďakujem za reakcie. Nekritizujem, len sa v tom snažím zorientovať. Toto (reedícia a pokračovanie vydať samostatne) je jedno riešenie. Ja si viem pokojne predstaviť aj riešenie č. 2 (nevydávať reedíciu, ale všetko spojiť do jednej knihy, teda starý Kruan, pokračovanie + textové „dodatky“ Vlastislava Tomana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.4. 07:11Barakuda, kniha 1 a 2
    louza: Mojím zámerom nebolo vymenovať komplet všetky existujúce pirátske romány, seriály, filmy, komiksy. Uviedol som len špičku ľadovca. Od Crichtona som čítal skoro všetko, ale práve tebou zmieňovaný kus nie (myslím, že to v češtine ani nevyšlo...?). Inak, ja si napr. spomínam na bizarnú seriálovú adaptáciu Ostrova pokladov z r. 1987. Bola ladená ako sci-fi a Johna Silvera hral legendárny Anthony Quinn.
  • Ivan Kucera
    Ja tomu nechápem. Čiže Nové příběhy Malého boha a Kruana: život s Ábíčkem obsahuje LEN nový komiks? Neobsahuje nový AJ starý (tento: https://comicsdb.cz/comics/9204/zlata-kniha-komiksu-vlastislava-tomana-2-vydani) komiks o Kruanovi?
  • Ivan Kucera
    Je to dobré. Kvalitnejšie, než som čakal. Autor zjavne vie, o čom hovorí. Ale končí sa pred Benom Affleckom (čo je asi škoda) a dôraz kladený na homosexualitu je na môj vkus priveľký (nie som žiadny homofób, ale proste mi to pripadalo zbytočné, to je ako keby to písal expert na autá a dal tam 20 strán o batmobile... načo?).
  • Ivan Kucera
    To fakt? Ale to ubehlo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2021 07:53Skalpy #09: Zatni pěsti
    To je zaujímavá debata, myšlienka. Vlastne si tiež myslím, že Aaron Skalpy už neprebije (hoci... ktovie, všetko je možné). Na rozdiel od vás si ale myslím, že je mu to možno tak trochu fuk. Má za sebou úžasnú ságu, ktorá vstúpila do komiksových dejín. To sa vážne len tak niekomu nepodarí. Niektorým sa to nepodarí nikdy, za celý život. Jemu sa to podarilo. Teraz je z neho kultový autor, ktorý má veľkú fanúšikovskú obec. Tej je asi zrejmé, že ďalšie Skalpy sa už neobjavia (hoci by sa teoreticky dalo pokračovať aj v samotných Skalpoch, keďže sú ukončené tak, ako sú ukončené), ale aj tak ho má rada a ak Aaron vyložene neupadne (čo azda neupadne, dúfajme), tak jeho nové veci budú fanúšikovia stále vyhľadávať. Mne sa od neho napríklad páči Doctor Strange, nie je to taká klasika, ako Skalpy, ale je to veľmi fajn a rozkošné. Naopak, trocha ma od neho sklamal Conan. Keď sa povedalo "Aaron ide písať Conana", tak si každý myslel, že k tomu celý život podvedome smeroval. Aaron je drsný. Conan tiež. Ale výsledok je napokon taký nejaký, čo ja viem, nevýrazný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.10.2021 07:21Batman: Země jedna
    Scarface - No tak zatiaľ teda tá dvojka nič, čo? :-)
  • Ivan Kucera
    trudoš: V Roku nula 2 síce naozaj je pár drobností, ale nič veľké (scéna, v ktorej je Bruce zavretý v "guli"). Tak preto sa pýtam, či niekto nevie, či Snyder urobil aj niečo, kde by sa toto riešilo v celom jednom komikse. Príde mi totiž dosť divné vyhlásiť, že Bruce podstúpil výcvik u nejakých kočovníkov... a vidíme to tak na cca jednej stránke.
  • Ivan Kucera
    Ľudia, prosím vás, čo s tou Nigériou? Čo mali znamenať dvere v púšti? A čo Bruceov výcvik u "kočovníkov"? Sú tieto veci niekde dokončené, rozpracované? Čítal som väčšinu Snyderovho angažovania sa u Batmana v rámci New52 a nepamätám si, že by to v niektorom diele bolo dokončené.
  • Ivan Kucera
    lantan1: Ďakujem, priznám sa, že o tej zľave som nevedel. Budem na to v budúcnosti myslieť. Prezrel som to a niektoré komiksy, o ktoré by som mal záujem, tam majú v priemere o 3 - 4 eurá lacnejšie, než na Megaknihy.sk (kde posledných 5 rokov nakupujem, keďže je to tam najlacnejšie). Otázne je, koľko stojí poštovné, no to je teraz vedľajšie. Ale proste aj tak ma udivuje, že tento Conan stojí cca toľko, čo (oveľa objemnejší) Conan z Cimmerie (ten francúzsky).
  • Ivan Kucera
    Nechcem, aby to znelo ako od škroba, ale len tak pre zaujímavosť: nepríde vám cena premrštená? Objednal som si to, čakal som niečo obrovské a nakoniec som z balíka vytiahol malú a relatívne tenkú knižku. A pritom sa to predáva za cca rovnakú cenu, ako napr. Conan z Cimmerie, ktorý má jednak viac strán a jednak oveľa masívnejšie rozmery. Ale rád sa nechám poučiť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.7.2021 07:52Batman v černé a bílé
    Ďakujem. Áno, to viem, že je v Batmanovi Mikea Mignoly, práve ho čítam. Myslel som, že sa objavila aj v Batman v černé a bílé. Dávalo by to logiku, keďže ak sa nemýlim, Plynárna vznikla v origináli práve pre projekt Batman: Black and White.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.7.2021 06:40Batman v černé a bílé
    Ahojte, je tu nejaký svätec ochotný dobrovoľne a nezištne mi dodať informáciu o tom, či je tu zastúpená aj Plynárna (vyšla už napr. v Zkáze, jež postihla Gotham)? Potrebujem to do recenzie. Vopred ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.3.2021 07:39Marvel 1602
    SPOILERY. Ja tomu nechápem, asi som blbý alebo čo, čítal som to dvakrát a toto som nepochopil: čiže napr. Peter Parker existoval nielen v roku 1602, ale aj v "súčasnosti", z ktorej cestoval časom Steve Rogers?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš2.8. 18:36* Připomínky a návrhy
    Odvolávam čo som povedal a rád by som vrátil čas. Pomýlil som si to s Uff-om https://www.comicsdb.cz/serie/155/uff-magazin
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš2.8. 17:36* Připomínky a návrhy
    Ľudia, drahí spoluobčania. Odprisahal by som, že pred časom som tu videl vložených 6 komiksov K.O. Mix (https://www.detske-casopisy.cz/k-o-mix-01-rocnik-1990-k/ ). Teraz to však neviem nájsť. Je možné, že to tu bolo, ale následne sa to vymazalo, lebo to vychádzalo len na Slovensku? Alebo halucinujem?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.5. 08:57* Připomínky a návrhy
    V obsahu poprosím Eddieho Broooka opraviť na Eddieho Brocka, ďakujem. https://comicsdb.cz/comics/8735/komiksovy-vyber-spider-man-045-hlad
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5. 08:58* Připomínky a návrhy
    Ahojte, čítal som Život a dobu Skrblíka McKváka dvakrát (druhý raz som to dorazil práve včera) a dosť dobre nerozumiem tomu, prečo je tu medzi scenáristami uvedený aj Carl Barks. Akože jasné, Don Rosa vychádzal z Barksovej starej tvorby, ale všetkých 12 kapitol napísal Rosa, takže...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 10:59* Připomínky a návrhy
    A ešte tu https://comicsdb.cz/comics/9243/krize-identity treba uviesť, že to má aj prebal. Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.4. 09:43* Připomínky a návrhy
    Len tak pre zaujímavosť. Pozerám komiks Nils Holgersson. Je tu uvedený len do č. 14. V češtine nevyšiel "extra" diel? Nikdy som ho nemal, ani neviem, čo obsahuje. Mám len veľmi nekvalitný sken, kde je podobný (rovnaký?) obrázok, ako pri č. 1, ale s iným textom.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš8.3. 14:56* Připomínky a návrhy
    Sem prosím doplniť, že to má aj prebal, ďakujem: https://comicsdb.cz/comics/9177/vision-o-trochu-horsi-nez-clovek-o-trochu-lepsi-nez-zvire
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.3. 07:54* Připomínky a návrhy
    V profile Goro a další příběhy (https://comicsdb.cz/comics/7373/goro-ochrance-makaku-a-dalsi-komiksy) sa vyskytla menšia chyba. Uvádza sa tam, že komiks má prebal. Ale nemá (teda aspoň mne prišiel bez prebalu...).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.1. 09:11* Připomínky a návrhy
    Ahojte, píšete, že séria Klasické komiksy Marko Čermáka je kompletná, ale aktuálne pribudol ešte tento komiks: https://www.databazeknih.cz/knihy/klasicke-komiksy-marko-cermaka-modra-petka-pripad-letajici-znamky-a-dalsi-pribehy-487133
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.1.2021 07:48* Připomínky a návrhy
    Ahojte, snažil som sa to tu nájsť a nenašiel som, tak asi to tu nie je. Neuvažujete nad možnosťou, že by si užívateľ u konkrétneho profilu nejakého komiksu mohol zafajknúť možnosť upozornenia na nový komentár? Ak niekto k zaškrtnutému komiksu napíše koment, upozornilo by ma to napr. v mojom profile.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.12.2020 17:31Pindárna
    Ahojte, nejak sa mi moja otázka nehodí do žiadneho fóra, tak ju dám sem, tak sa vopred ospravedlňujem, ak tým niekoho naštvem. Ako vnímate Black Label? Je to vlastne Elseworlds (napr. Zkáza, jež postihla Gotham), len sa to inak volá alebo je to niečo iné? Mne z toho vychádza, že je to vlastne to isté - ako v Elseworlds, tak v Black Label vychádzajú DC komiksy, ktoré si môžu robiť svojím spôsobom čo chcú a nemusia brať na zreteľ kánon.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 09:32Poznej comics nebo postavu
    Ďakujem, podľa všetkého to naozaj bol Mutant World (http://stuartngbooks.com/mutant-world-and-son-of-mutant-world.html). Viem, že v češtine (dvojnásobne v slovenčine) to nevyšlo, ale nevyšlo to aspoň vo forme nejakej kratšej "ukážky" svojho času v Crew?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 08:11Poznej comics nebo postavu
    Hm, to nie. Marí sa mi, že to bolo dosť realistické a drsné a možno aj čierno-biele, ale tým už si nie som istý, predsa len to bola cca polovica 90. rokov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.12.2020 07:27Poznej comics nebo postavu
    Ahojte, mohli by sme charakteristiku tohto fóra obrátiť naopak? Teda že vy mne pomôžete uhádnuť postavu? Ako malému mi rodičia netuším kde kúpili komiks, podľa všetkého poľský (ale možno americký, len vydaný v Poľsku, fakt neviem) a vystupoval v ňom "mutant", svalnatý a plešatý, ale inak vyzeral (aspoň čo si pamätám) ako normálny človek. Veľa si z toho už nepamätám, ale viem, že tam bola myslím nejaká nočná scéna zo stodoly, v ktorej spal alebo ukrýval a napadla ho nejaká skupina, vyzeralo to na poriadnu nakladačku. Teoreticky sa mi to hodí na niečo od Richarda Corbena. Mohlo (ale nemuselo) sa jednať o postapokalyptickú budúcnosť. Hovorí vám to niečo?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 804 (cca 148566 Kč)
Mám: 352 (cca 94980 Kč)
Chci: 1 (cca 399 Kč)
Sháním: 22 (cca 2025 Kč)
Nabízím: 137 (cca 35669 Kč)
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0