Komiksy zbožňujem od detstva. Autor hororových kníh Prasa (Artis Omnis, 2019) a Obchádza nás temnota (Hydra, 2016).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.2. 16:39Bitevní pole #01
    „Když už nic jiného, můžete si alespoň zachovat důstojnost! Teď na tom záleží víc, než kdy jindy.“ Zimomriavky na rukách, guča v hrdle, slzy v očiach a čudná prázdnota v srdci (o duši nehovoriac). Garth Ennis je múdry muž, ktorý má na vojnu správne názory. Vie, o čom hovorí a disponuje informáciami. Zarazilo ma, ako často v niekoľkostranovom záverečnom slove spomína niečo v zmysle „viem, že tomu niektorí ľudia neveria, ale toto a toto sa naozaj dialo“. Za vojny sa odohrali nepredstaviteľné zverstvá, aké by nevymysleli ani najlepší hororoví autori, ak by ste ich na mesiac zavreli do jedného domu, preto fakt nechápem, ako je možné, že existujú ľudia, ktorí tomu neveria. Čo si myslia, že sa vojaci ohadzovali gumovými medvedíkmi? Bitevní pole obsahuje tri príbehy, ktoré sú rozdielne nielen kresbou a typom postáv, ale tiež prístupom k ich životným osudom. Mňa najmenej bavil prvý, ale už ten bol silný. Druhý o čo je intímnejší, o to viac mrazí. A tretí do deja vnáša prekvapivo humor prostredníctvom nezabudnuteľnej postavy Geordieho (šťavnatý český preklad!). Ennis to poňal ambiciózne, takže sa pozrieme na oblohu i do stiesnených priestorov tankov a medzi radovú pechotu. Okúsime ťažkosti, s akými sa stretávali ženy v armáde a jeden príbeh je dokonca na preskačku rozprávaný z pohľadu raz nemeckých, potom sovietskych bojovníkov. Bez debaty je nielen scenár (určite jedna z najlepších Ennisových prác, ak by som to nevedel a niekto by mi povedal, že to písal boh Brubaker, verím mu), ale tiež fajnová kresba Russella Brauna (Mezi řádky), Carlosa Ezquerra (Sudca Dredd) a Petra Snejbjerga (Abe Sapien). Idú do detailov typu komáre otravujúce pri nočnom svetle alebo muchy vznášajúce sa nad telami vojakov. Keď počujem názory, že to nemuselo byť až také krvavé... To ako vážne? Ako si myslíte, že to vyzeralo, ak ste boli vo vojne a vyštartoval proti vám nepriateľský vojak a vy ste mu strelili do hlavy alebo ho prešiel tank a zmenil ho na krvavú, ešte z posledných síl dýchajúcu fašírku? Závidím niektorým ľuďom ich naivné predstavy o svete (a ľudstve). Moja rodina za Druhej svetovej temer zomrela v koncentračnom tábore. Pradedko s prababičkou pomáhali partizánom, ale žičlivý slovenský sused ich udal náckom, tí vtrhli na statok a odvliekli ich do „zberného“ tábora v Senici. Keď by sa nazberal dostatočný počet ľudí, deportovali by ich do koncentračného tábora, odkiaľ lístok naspäť nedávali. Našťastie to nejaký čas trvalo a za ten čas vojna skončila. Paradoxne, na gazdovstvo vtrhlo vojenské nemecké komando, ktorého veliteľ síce odviedol pradedka a prababičku, ale keď videl ich dcéru (moju babičku, snáď stíhate), ako na rukách drží môjho vtedy cca trojročného otca, tak kým chlapi ešte neboli v kuchyni, naznačil jej, aby sa schovala. Vďaka tomuto jeho hrdinskému činu (ktorý bol v ostrom rozpore s naopak zbabelým činom „pravého Slováka“ suseda) odviedli „len“ pradedka s prababičkou. A teraz mi povedzte: čo je vo vojne dobro? Čo zlo? Dá sa to jednoducho vysvetliť? Mnohí mladí vojaci v nemeckej armáde nevedeli, do čoho idú, boli zmanipulovaní fúzatým psychopatom a nakoniec umreli vo vlastných krvavých sračkách vedľa svojich priateľov, ktorým odtrhlo hlavu, pritom nechceli nič iné, než si užívať mladosti, školy, dievčatá. A na strane Spojencov sa nejeden raz nachádzali amorálne odpady; o jednom slávnom kapitánovi partizánskeho oddielu v našom kraji dodnes koluje legenda, že ho nezastrelili Nemci, ale vlastní, ktorým v dobrej viere požičal peniaze a tým následne pripadalo jednoduchšie zabiť ho v boji a hodiť to na Nemcov. Je to šialené, ale taká je vojna. Presne tieto ingrediencie sa Garthovi podarilo vmiešať do deja. Výborne zachytil hnev, smútok, rozčarovanie, byrokraciu, absurdity, zbytočné ľudské tragédie, z ktorých sa niektorí nikdy nespamätali a niekto za vojny zažil také obludnosti, že si prial, aby sa domov nikdy nevrátil. Znie to strašne, ale taká je vojna, je hnusná a každý, kto ju schvaľuje, nedajbože iniciuje, je chorý človek a mali by ho zastreliť, lebo by sa tým zabránilo stratám tisícok, miliónov nevinných životov a zničenie takéhoto jedného človeka by bolo nepochybne službou ľudstvu. Škoda, že sme sa nedočkali dvojky.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.1. 07:30Pohádka o zlobivé kryse (paperback)
    „Občas začne nějaký příběh skutečne žít vlastním životem.“ Silný komiks o inceste. Nejaký čas mi trvalo, kým som sa doňho začítal, ale to len z toho dôvodu, že Bryan Talbot tajomstvo hlavnej hrdinky odkrýva postupne, pomaly, v náznakoch. Akonáhle začneme prenikať do dôvodov, ktoré Helenu viedli k jej aktuálnemu spôsobu života, začne nám Bryan okolo krku sťahovať slučku. Trocha mi vadilo, že skoro všetci muži sú incestní zmrdi, pedofili, drogovo závislí, náboženskí fanatici, alebo v ženách vidia iba objekt na naplnenie svojich vlastných sexuálnych túžob. Dokonca aj dobrí chlapi, ktorí tu vystupujú (nie, že by ich bolo veľa), sú nakreslení nejak divne, odpudivo. Áno, na svete je veľa zla a najväčšie skutočne páchajú ľudia, ale predsa len toto nie je fér. Menej ma bavila prvá polovica, odohrávajúca sa v meste. Ale zas ak by nebola prítomná, logicky by nefungovala druhá polovica. Tú hrdinka strávi v lone čarokrásnej anglickej prírody. Po výtvarnej stránke to nie je žiadny zázrak. Lake District je úchvatné miesto v Anglicku, žiaľ Talbot ho nedokázal predať až tak geniálne, ako som čakal. Ale zas minimálne pohľad na zapadajúce slnko je fakt krásny a „trieštenie skla“ fascinujúce. Tak či onak predsa len vidno, že je to komiks z polovice 9O. rokov. Ale v tomto prípade je dôležitejší príbeh, než kresba. Dojemný, citlivý, ozdravujúci a odzbrojujúci. Najmä Helenino ťažké vyrovnávanie sa so situáciou, to fakt budú slzy v očiach u každého a u koho nie, tomu závidím, lebo žije dokonalý, ružový život plný poníkov, dúh a jednorožcov. Drž sa Helena. Držte sa, všetky „heleny“ tohto sveta. Viem, čo je správne, vychovali ma slušne, takže práve táto piata hviezda je určená vám. Viem, že vám to nepomôže, ale ide o princíp.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.1. 07:29Batman: Evropa
    To, čo tu predvádzajú ilustrátori, je tak neskutočné, že o Batman: Evropa nemám problém vravieť ako o jednom z najlepšie nakreslených Batmanov zo všetkých jeho stoviek príbehov, aké mi kedy prešli rukami. Prirovnal by som ho ku klasickému Arkhamu od nezabudnuteľného Davea McKeana a to už je fakt megapoklona. Žiaľ, po stránke scenára je to horšie. Scenáristi Matteo Casali a najmä Brian Azzarello (Joker, Lex Luthor: Muž z oceli) neodviedli zlú prácu, lež čakal som viac. Zápletka je nalejme si čistého vína skôr len zámienka pre to, aby Batman a Joker putovali po európskych metropolách... a asi aby sa teda Batman lepšie predával nielen v USA, ale aj na starom kontinente? Niektorí považujú za geniálne spojiť Batmana a Jokera, no toto sa samozrejme v minulosti stalo už viackrát. Ale áno, tentoraz je to úprimnejšie a silnejšie, lebo vieme, že to nie je rafinovaná hra, keďže ako Temný rytier, tak klaun gothamského zločinu sú reálne infikovaní smrteľným jedom a tak musia spolupracovať a nie hádzať jeden druhému polená pod nohy. Takže sa síce slovne doberajú, ale sme ušetrení únavných klišé, kedy Joker Batmana v najnevhodnejšej chvíli zradí, spustiac tým samoúčelnú 7-stranovú akčnú scénu. Vôbec, Batman: Evropa je značne neakčný, psychologický a temný komiks. To je ostatne poloha, ktorá nášmu netopierovi odjakživa sekla najlepšie. Obaja páni vytvorili výborne fungujúci tandem, keďže nezabúdajme, že áno, Joker je síce šialenec, ale geniálny šialenec. Takže toto spojenie určite nie je z rangu Einstein/Hloupý Honza. Naopak, niekedy dokonca Batman pôsobí ako ten pomalší, určený len na hrubú silu, kým Joker si všíma detaily. Jednotlivé mestá nevyzerajú ako keby šlo o americkú produkciu, ale ako keby DC oslovilo najtalentovanejších tvorcov z tých-ktorých krajín, ktorí rozumeli dušiam svojich miest. Ono je to vlastne sčasti pravda, keďže jeden ilustrátor je Francúz, druhý Španiel, tretí Talian... Scenár nie je zázrak, ale zas priepasť medzi slabým scenárom a úchvatnou kresbou nie je tentoraz až taká hlboká, ako pri Batman: Můj temný princ, od Mariniho. A keď som jemu dal 4*, tak tomuto ich musím dať tiež.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.1. 07:18NOE #03: Čtyřicet dní a čtyřicet nocí
    Ako jednotka a dvojka, aj trojka ma bavila. Páči sa mi fantastická vizuálna stránka, ktorú jej vtisol môj obľúbený Henrichon. Tentokrát berú dych hlavne boje pri arche a flashback o zrode sveta. Páči sa mi formát, ktorý komiksu vtisla Mladá fronta (A4, tvrdá väzba). A v neposlednom rade sa mi páči scenár, ktorý sa nebojí pristupovať k téme kontroverzne a prísť s hlavným hrdinom, ktorý je fanatik. Celé je to ale napísané tak, že mu držíte palce, keďže ľudstvo je tu prezentované ako banda krvilačných zmrdov, ktorí si zaslúžia (doslova) utopiť. Odvrátenou stranou scenára je, že ostatné postavy budia ľahostajnosť. Nezaujímajú nás, nebaví nás orientovať sa vo vzťahoch medzi nimi. Tretí diel je drsný, dostavila sa apokalypsa, nastáva boj pri arche a nasleduje samotná plavba. Je to atmosférické, silné, kruté, realistické, naturalistické a v neposlednom rade presvedčivé. Mladá fronta situáciu každopádne nezvládla a (údajne pre slabý predaj prvých dvoch dielov) záverečný štvrtý diel nikdy nevydala. Zvláštnosťou (nie v pozitívnom zmysle slova) je, že v trojke nemá žiadny priestor Matuzalem, ktorého príbeh tak zostáva neuzavretý (na rozdiel od filmu). Prvý raz sa mi páčila konečne už aj obálka, hoc treba dodať, že Noe na nej vyzerá ako Russell Crowe, čo je v rozpore so samotným komiksom, kde vyzerá skôr ako Thorgal.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.1. 06:41Vánoční říše
    3,5*. Kingovci majú zjavne obrovský problém s temnými automobilmi a motorkami (Z buicku 8, Dolanův cadillac, Christine, poviedku Jízda dokonca napísali spoločne). Na Vánoční říšu som sa najskôr tešil a potom som sa do nej začítal a žiaľ nebolo až také geniálne, ako som čakal. Pred čítaním som bol prevsedčený o tom, že tomu dám minimálne 4* (román som nečítal), ale nakoniec prevládlo skôr mierne sklamanie. Komiks je to veľký, o to pokoj. Fakt, fakt veľký. A to nielen rozmermi a pevnou väzbou, ale tiež výtvarnou stránkou a istými aspektami scenára Joea Hilla. Jeho vízia je drsná, groteskne brutálna a nepochybne poburujúca. Ilustrátor Charles Paul Wilson III (Legendy o Myší hlídce 2) mu následne šiel na ruku, obaja páni sa zjavne našli. Niektoré zábery sa mi páčili menej, ale vo všeobecnosti odviedol Wilson kus roboty. Na príbehu mi vadilo, že charizmatický Charlie Manx postupne ustúpil do úzadia a prenechal priestor postavám, ktoré až tak nestrhnú. Záporné ma nechávali ľahostajným a kladné ma pre zmenu nudili. Navyše, jedna záporná sa fyzicky podobá na Manxa, čo je divné. Epilóg ma nudil. Celkovo je komiks na niektorých miestach zbytočne ukecaný (po kom to asi Joe zdedil?) a celková úchylnosť mi pripadala povrchná. Áno, máme dočinenia s krvákom, ale nedokázal som sa zbaviť pocitu, že pripomína Tima Burtona, ktorý kedysi mal neskutočné vizuálne videnie sveta, lež k hororu mali ďaleko. Nevedel som si pomôcť, mňa proste rozkročenie medzi dak fantasy a dospeláckym hororom so sexuálnymi motívmi proste rušil, nevyhovoval mi. Rušili ma tiež chaotické strihy v deji: hrdina je zranený, bacharka ho musí niesť na chrbte s útočníkmi za sebou a s takýmto nákladom sa jej pred nimi podarí ujsť a ukryť sa do ruského kola? Ako? Komiks obsahuje viacero slovných a iných narážok na scenáristovho otca (Claiborneová, búrka storočia, talizman). Oceňujem farby Jaya Fotosa (Zámek a klíč).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš23.1. 06:39NOE #02: Vše, co se plazí po zemi
    Druhý diel sa nesie v znamení stavby archy a nezadržateľného príchodu konca sveta. Keďže od udalostí z prvej knihy ubehlo desaťročie, stavba jednak finišuje a jednak z detí sa stali puberťáci s rozbúrenými hormónmi, takže situácia je napätá. Na nálade nepridáva ani vodca záporákov Akkad, ktorý sa prirodzene chce zachrániť pred koncom sveta a tak s Noem uzavrie dohodu. To je mimochodom v rozpore s neskorším filmom, kde síce postava Akkada neexistovala, ale zjavne ňou bola tá, ktorú následne hral Ray Winstone, len sa proste z Akkada premenovala na držte sa Tubal-caina. S blížiacim sa príchodom apokalypsy sa stávame svedkami čoraz mrazivejších a epickejších výjavov. Pri pohľade na Akkadov tábor pochopíme, prečo je lepšie, aby ľudstvo vyhynulo a prenechalo priestor na planéte zvieratám. Ani teraz sa mi nepáčila obálka, tentoraz z dôvodu, že vzbudzuje dojem mangy (len vo mne?). Nebavili ma telenovelové vzťahy medzi puberťákmi: ona miluje jeho, on miluje ju, tretí tínedžer žiarli... Ale nebolo toho veľa, dalo sa to zvládnuť. Rušila ma občasná zlá nadväznosť jednotlivých scén, vinou čoho som miestami nevedel, či medzi jednotlivými okienkami ubehlo pár minút, hodín, dní alebo dokonca týždňov. Inak ale musím ísť na 4*, scenáristicky to má k dokonalosti ďaleko, ale páči sa mi, že to ukazuje svet ľudí v neprikrášlenej podobe so všetkým zlým, drsný a odsúdeniahodným, čo k tomu patrí. Plus samozrejme za úchvatnú vizuálnu stránku, hoc ani teraz sa mi nepáčili tváre postáv, ale ostatné výtvarné výjavy brali dych.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.1. 07:32NOE #01: Trest za krutost
    Kto by zabudol na rozporuplný (anti?)biblický apokalyptický historický (?) triler (?) Noe režiséra Aronofského? Keď som ho videl prvý raz, vôbec som si ho nepripustil k telu, ale v nasledujúcich rokoch ma začal čoraz viac fascinovať a dnes musím pripustiť, že je každým ďalším pozretím silnejší, úžasnejší, veľkolepejší. Zároveň ale stále platí, že (v dobrom) šialené scény striedajú scény banálne, nudné a predvídateľné, ktoré nedokážu spasiť (ehm) ani Jennifer Connely, Ray Winstone a Emma Watson. Diváci boli každopádne na film napriek jeho nedokonalosti zvedaví, takže inak strašne temný a svojský projekt pri rozpočte 125 miliónov na celom svete zarobil fajnových 362. OK, to už píšem recenziu filmu. Takže k veci. Film vznikol v r. 2014. To sa vie. Už menej sa vie, že tri roky predtým Aronofsky inicioval vznik 4-dielneho rovnomenného komiksu, ktorý spolunapísal s Arim Handelom, s ktorým následne spolunapísal scenár k samotnému filmu. Výsledok ich práce nakreslil Niko Henrichon (Smečka z Bagdádu, Doctor Strange). Komiks prekvapivo prvý raz vyšiel vo Francúzsku. K nám sa dostal v r. 2014, teda v dobe premiéry filmu. Behom jediného roka Mladá fronta vydala tri diely. Žiaľ, pre slabý predaj štvrtý vydať odmietla. Nechám to bez komentára. Prvý diel je každopádne skvelý. Ťažko ho opísať, ale je to čosi ako predloha k filmu, pričom však v samotnom filme niektoré veci vyzerajú úplne inak, než v komikse a iné sú také presné, až komiks v niektorých okamihoch pripomínal farebný storyboard. Niektoré momenty sú rovnaké i po obsahovej stránke, ďalšie sa vydávajú trochu inou cestou. Niektoré nápady sú monumentálnejšie v komikse, iné (prekvapivo?) vo filme. V prípade, že ste ateisti, nemusíte sa báť, že Noe nie je pre vás. Je. Dokonca si myslím, že Aronofsky ako pri filme, tak pri komikse urobil veci sympaticky kontroverzné, vďaka ktorým to viac, ako časť Biblie, pripomína skôr apokalyptický fantasy triler o tom, že najväčším problémom planéty je ľudstvo a bolo by super, ak by vyhynulo, lebo je plné násilníckych negramotných blbcov. Henrichonovo umenie mám rád, takže po výtvarnej stránke mi komiks sadol. Pochmúrny svet tesne pred pádom vystihol úžasne, Babylon je úchvatný. Jediné, čo mi vadilo, boli tváre postáv v čele s hlavnou, pri ktorej som neustále myslel na charizmatického Crowea, ktorý sa kvôli presvedčivejšiemu stvárneniu počas natáčania nesprchoval a pribral, čo sa odzrkadlilo na jeho presvedčivom výkone. Obálka vyzerá ako keby Thor čakal na Mad Maxa. Za mínus považujem postavy, ktoré mi boli ľahostajné. Dokonca by som ani nepovedal, že sú to normálne postavy so vzťahmi a charakterom, skôr len povinné figúrky na šachovnici. V neskorších dieloch sa to zlepšilo, ale stále žiadny zázrak (ehm).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.1. 06:55Scooby-Doo - Týmovka #01
    Keď som zistil, že tento komiks existuje, povedal som si, že takú koninu jednoznačne musím čítať. Predtým som mal skúsenosť s crossoverom Batmana a Ninja korytnačiek a oba boli skvelé (hovorím samozrejme o tých z pera Jamesa Tynionaa IV, nie o komikse od Matthewa K. Manninga), tak som smelo šiel aj do spojenia so Scooby-Doo. Nuž. Mala ma varovať už obálka, zjavne orientovaná na detského čitateľa. A to takého, že ozaj malého. Toto je určené hrubým odhadom tak pre deti okolo osem rokov. Presne takým štýlom je to nielen napísané, ale nanešťastie tiež nakreslené. Bavila ma sebareflexia (poukazovanie na Shaggyho a Scoobyho „inteligenciu“ a ustráchanosť, tanec batusi, Kríza nekonečných Scoobyov) a vtipná kapitola s Myronom Trošku Protivným, aspoň za to dávam 2*. Proste komiks pre deti s usmievajúcim sa Batmanom, čo hovorí za všetko. Samozrejme nesmie chýbať výchovný apel (nesúďte ľudí podľa pohlavia, ale podľa ich skutkov a povahy, najhorší je strach pre samotný strach atď.). Animovaný Scooby-Doo bol seriál môjho detstva, ale toto nezachránila ani nostalgia.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš18.1. 09:22Dracula
    Úchvatný, prekrásny kus komiksu. Už tá pevná väzba, papier, lacetka a formát A4, ktorým v komiksoch asi nikdy nič nepokazíte. A to som ešte nezačal básniť o dych vyrážajúcej čierno-bielej kresbe. Týmto komiksom je nepochybne radosť listovať. So scenárom je to horšie, keďže príbeh samozrejme notoricky poznáme z kultovej Stokerovej knihy. Treba ale dodať, že scenárista (a ilustrátor v jednej osobe) Georges Bess (Bílý láma) zápletku predsa len na pár miestach jemne, hoc neškodne (a teda zbytočne?) inovoval (napr. istá postava tu na rozdiel od románu prežije). Sledovať to, čo predvádza Bess ako ilustrátor, je pohlcujúce, fascinujúce a imaginatívne. Je tu však jedna maličká skupina ľudí, ktorí z toho nebudú až takí užasnutí a to z jedného dôvodu. Ten dôvod má meno. Dracula - skutečný deník Jonathana Harkera. V r. 2005 ho vydal Netopejr a to, čo v ňom predviedol génius Radim Končandrle, je neskutočné. Keď som ho pred temer dvoma desaťročiami čítal, absolútne ma odrovnal a dodnes ho považujem za to najlepšie z nesuperhrdinského komiksu, čo som kedy čítal. Jednak je to ešte o chlp úchvatnejšie nakreslené, než toto a jednak sa príbeh obmedzil na Harkerov pobyt v desivej Transylvánii, čo je moja najobľúbenejšia pasáž románu. Naopak, Bessov Dracula je (relatívne skratkovitou) adaptáciou slávneho románu, takže ma to jemne nudilo. Bess dokonca temer úplne vyhodil moju druhú najobľúbenejšiu pasáž z románu a to grófovu mrazivú plavbu škunerom Démétér. Komiks má v mojich očiach ešte viacero ďalších chýb. Jonathanova pasáž je ustrihnutá. To, ako sa mu podarilo utiecť z hradu, aspoň slovne vysvetlil, ale radšej to mali ukázať, stačilo na to predsa pár okienok. Občas tomu chýba základná logika (sprchovanie hadicou oblečeného pacienta, no neviem), nepochopil som, aký zmysel pre neskorší dej má niekoľkostranový úvod z (inak nádherného) cintorína. Tatko poňatý Renfield podľa mňa predstavoval slepú uličku. A kto schválil hnedé písmo na čiernom podklade (viď. zadná strana obálky)? Inak ale skvelá vec, akú asi nutne musí mať každý fanúšik komiksu, dvojnásobne hororového. Takmer každé okienko, každý panel sú malým umeleckým dielom. Okrem samotnej uchvacujúcej kresby rozhodne oceňujem ešte pekne vystihnutú dobovú atmosféru (slovník, správanie, oblečenie). Mignolaov Drákula ma bavil menej, ale zas Dracula - skutečný deník Jonathana Harkera viac.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.1. 07:08Ultimate Spider-Man - Venom
    Pozor, toto nie je „samostatné“ dielo, ale plnohodnotné pokračovanie Spajďákovej ultimate série. Ultimate Spider-Man – Venom totiž obsahuje čísla 33 až 38. Dobrou správou je, že v češtine vyšli všetky predchádzajúce časti: prvých 7 príbehov v UKK Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost a v 18-dielnej sérii Ultimate Spider-Man a spol. znova prvých 7 a následne sa pokračovalo až do čísla 32, na ktoré teda tým pádom nadväzuje dnešný komiks. Takže to u nás prekvapivo vyšlo komplet, čo nie je samozrejmosť. Len proste chcem povedať, že ak si chcete tento komiks prečítať bez znalosti predchádzajúcich dielov, nerobíte dobre. Ja celú ultimate sériu načítanú nemám a tak som si to príliš neužil. Až finálny pokec s Nickom Furym je TEN Spider-Man, akého X desaťročí zbožňujeme, hoc k nedostihnuteľnému (?) Straczynskému má ďaleko a netrvá to ani desať strán. Žiaľ, dovtedy nás čaká niečo, čo prioritne nie je zlé, len jednak treba fakt mať načítaných prvých 32 príbehov a jednak mne osobne tento projekt nesadol. Kresba Marka Bagleyho je dynamická a robustná, ale nebavila ma a miestami bola divná. Prečo Gwen vyzerá ako Joker? Nepáčilo sa mi ani omladenie postáv, vinou čoho Peter vyzerá ako 14-ročný chlapec po dvojmesačnej diéte, keď sa rozpráva s MJ, tá oproti nemu pôsobí ako pedofilka. Ilustrátor má problémy s výškou postáv. V jednej chvíli sa postava X rozpráva s postavou Y a postava X vyzerá nízka a postava Y vyššia a na nasledujúcom paneli naopak. Fušerina, alebo zámer? Obávam sa, že odpoveď poznám. Mňa celkovo nestrhol Bendisov plán reštartovať Spider-Mana. K projektu Ultimate Marvel pristúpil skrátka len preto, lebo sa istým ľuďom vo vedení nepáčilo, ako mladé postavy postupne zostarli, mali brady, deti a zdravotné problémy. Chceli ich vrátiť nazad do detských liet. Nie je to málo? Mne sa naopak práveže páči, že postavy zostarnú so svojimi fanúšikmi. Chápem, že každá slávna superhrdinská postava sa skôr alebo neskôr nutne musí dočkať rebootu, je to nevyhnutné ako smrť. Niektoré nové nakopnutia sú geniálne (Brubakerov Captain America, Smithov Daredevil), no u Bendisovho Spider-Mana si tým nie som istý. Napriek slovám tvorcov, že im nešlo o povrchnosť, sa mi zdá, že presne tú vytvorili. Dozvieme sa, že Peter a Eddie Brock boli v detstve priatelia, ale Peter na to zabudol (hlavne, že si pamätá na nejakého Traska). Na prvý pohľad šokujúca zmena oproti kánonu, ale keď sa nad ňou zamyslíte, možno si ako ja uvedomíte, že z nej nič nevyplýva. Detto Venom: už to nie je parazitická, večne nenažraná beštia z vesmíru, ale vedecký pozemský experiment. A znova sa pýtam: na čo je to dobré? Je to vôbec na niečo dobré? Alebo je to len zmena pre zmenu? Súboj bez kostýmu je ďalšia vec, ktorá pôsobí sviežo, ale zároveň s ňou nie je pracované tak, aby dostatočne zaujala. Nuž, na to si už asi bude musieť odpovedať každý z vás. Ja som si odpovedal. Bendis volí samé pohodlné spôsoby a skratky (rýchly prerod z priateľa na smrtiaceho soka neobháji ani ovplyvňovanie Venomom).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.1. 09:04Solomon Kane: Ďáblův hrad (paperback)
    Nepotěšil ste mně, ani já vás nepotěším. Ako u Jonaha Hexa, tak aj u Solomona Kanea som rád, že u nás vyšiel a ako u Jonaha, aj tu mi bohato stačil jeden diel a po druhom netúžim. Netúžil po ňom zrejme nikto, keďže je to prvý a zároveň posledný výskyt puritánskeho kňaza v našich končinách. Obálku kreslil Mignola, ale komiks samotný Mario Guevara (farby dodal mignolaovský Dave Stewart - Hellboy, Baltimore). Kresba ma nenadchla. Na niektorých miestach bola taká nezrozumiteľná, že som musel jednotlivé scenérie dlho študovať, aby som pochopil, na čo sa vlastne pozerám. Počas úvodného prepadu v spánku Solomon na jedného z útočníkov zaútočí tak, že to vyzerá ako keby ho Kane ovracal červenými zvratkami. Až pri bližšom skúmaní som si uvedomil, že ho presekol mečom. Hneď na nasledujúcej strane zvieratá dosahovali rozmery Godzilly. Začal som premýšľať, čo je to za čary. Ostatne, je to (dark) fantasy. Až následne mi docvaklo, že proste len stoja príliš vpredu a postavy za nimi veľmi vzadu a tak vznikol tento (zjavne nechcený) efekt. Na iných miestach je prítomný nezrozumiteľný „strih“. Ako keby zmizlo tu jedno, tam dve okienka. Takže konkrétne za mňa kresba sklamanie. Možno by som bol radšej, ak by komiks kreslil Mignola. Jeho výtvarný štýl síce až tak nemusím (odpustite rúhanie), ale aspoň je osobitý, čo sa o tomto povedať nedá. No stále lepšie ako scenár, ktorý je mdlý a nezáživný napriek tomu, že kysne pod ťažobou súbojov, hradov, temných lesov a príšer. Po atmosférickej stránke to nie je zlé. Ponurá tiesnivá doba, kedy ste šli ráno na hríby a nevedeli ste, či vás roztrhá zúrivý hladný medveď, prejdete okolo hnijúceho obesenca, ktorému budú vrany žrať oči alebo nazbierate plný košík čerstvých lahodných dubákov do praženice. Žiaľ, tempo je vražedne pomalé, zápletka nebaví, postavy nudia a dialógy jedným uchom dnu druhým von. Nikto netvrdí, že hlavný hrdina musí byť sympaťák roka. Veľakrát najlepšie fungujú antagonisti. No tento pán je fakt extra studený čumák. Solomonovi je prakticky nemožné dostať sa pod kožu, o srdci nehovoriac (zrejme žiadne nemá). Vedie divné reči a vyzerá ako „terorista“ z V jako vendeta, v jednej chvíli pištoľník, potom pomaly až samuraj. Strácal som sa v tom, nerozumel som tomu a ani som tomu porozumieť pravdupovediac nechcel, až do takej miery ma to nebavilo. Komiks je strnulý, statický, bez života a staromódny. Avšak nie sexi staromódny, ale proste len staromódny. Za najväčší plus tohto komiksu považujem to, že nám predsa len aspoň čiastočne rozšíril naše (komiksové) obzory už tým, že bol vydaný v češtine.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.1. 06:40Calvin a Hobbes #01
    „Horší by to už mohlo bejt, jedině kdyby nás plavat učila ta sadistická holka, co mně chodila hlídat!!!“ Skvelá komiksová kniha s kúzelnými okamihmi, ktoré, nebojím sa to napísať otvorene, dosahujú temer až filozofický rozmer. Rieši sa tu život, Boh, otázky, na ktoré niet odpovedí, hovadiny v televízii, zastaranosť vojenskej technológie, osud a samozrejme to, kam pôjdeme po smrti (do Pittsburghu?). To je veľmi nečakané, ak uvážime, že hlavným hrdinom je nukleárna bomba pardon šesťročné hyperaktívne dieťa a jeho plyšový, teda živý, teda ako sa to vezme, proste tiger. Netradičné spojenectvo je neskutočne rozkošné, pôvabné a magické. Je v ňom obsiahnutá detská hravosť a pritom dospelácka vážnosť. Detská jednoduchosť, hraničiaca s naivitou, vie (ne)paradoxne najlepšie vystihnúť útrapy života, zamyslenia a slepé uličky našej pozemskej existencie. Billovi Wattersonovi sa podaril husársky kúsok: krásne zachytil zvláštny, ako keby až snový detský čas, kedy okolo nás zúri reálny život, ale my si ho absolútne nevšímame a utekáme von, aby sme páchali veci, na ktoré keď spomíname s odstupom desaťročí, premýšľame, ako je možné, že sme ich vôbec prežili. Pri tejto katastrofe zhmotnenej v tele malého dieťaťa sa treba najviac mať na pozore vo chvíľach, keď je dlho zavretý vo svojej izbe a nevychádzajú z nej žiadne podozrivé zvuky. Calvinovi (rezignovaní) rodičia by si zaslúžili Nobelovu cenu za mier. Hoc treba objektívne dodať, že mama chcela dievčatko a otec jazvečíka a to, že to bude fakt zlé, pochopil už keď v pôrodnici prvý raz zbadal „tú scvrknutú opicu“, ktorá je očividne fyzickým zhmotnením desiatich rán egyptských. Ani neviem, čo by som na tom skritizoval. Možno ma trochu nudili Calvinove (pardon, medziplanetárneho nebojácneho prieskumníka Sekáča) vesmírne dobrodružstvá, nepozdávalo sa mi zľahčovanie šikany a 128 strán je „len“ na stripy predsa len asi trochu priveľa. Ale zas sťažovať si na to je ako sťažovať si, že ste nedostali dvojposchodovú čokoládovo-marcipánovú tortu, ale trojposchodovú. Pointy sú úžasné, rovnako tak hlášky, dialógy a monológy. Do komentárov na knihy a komiksy zvyknem dávať hlášku, ktorá ma zaujala najviac, ale tu ich bolo tak veľa, že vybrať jednu bolo prakticky nemožné. Čas na tigrie objatie!
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš12.1. 06:32Skřet
    Krásne nakreslený a vyfarbený (do zelených, tlmených, zlatistých farieb) komiks. Škřet je predchnutý mystikou, poverami a legendami. Ilustrátor Will Perkins odviedol kus práce, ktorou nás od prvých strán spoľahlivo vráti nazad do detstva. Všetky tie lesné malebné, ale i nebezpečné zákutia, rieky, močiare, jaskynné komplexy a hlboké noci, kedy je obloha posiata miliónmi hviezd, to všetko je pastva pre oči. A do toho jeden mladý skřet a vlčica, ktorá nemá žiadne superschopnosti, je „iba“ verná a statočná, ale ako sa tak pozerám okolo seba, zisťujem, že aj to sú superschopnosti (a aké!). Komiks je plný mágie, čarov a rozprávkových bytostí, nie je to však zameniteľná, spotrebiteľská fantasy na jedno použitie. Je to skôr rozprávka z našich zemepisných kútov (hoc oficiálne americká) plných morálne skazených kráľov a čarodejníc žijúcich v ústraní temných hôr. Zaujímavá na scenári Erica Grissoma je jeho skratkovitosť. Riktove strety s tu viac, tu menej dobrými obyvateľmi rozprávkovej ríše sú poňaté z rýchlika, buď sa ešte ani poriadne nezačnú a už končia, alebo je to celé trochu inak a Rikt z nich vykorčuľuje bez efektnej akcie, zato realistickejšie a teda uveriteľnejšie. Lebo v živote to tak predsa veľakrát býva, že to, čoho sa bojíme, dopadne úplne inak, než čakáme, ten, koho považujeme za zlo, je nudný úbožiak a ľudia, ktorých sme sa báli, sú dobrí a múdri a pamätáme si na nich až do svojej vlastnej smrti. Ale bude si niekto pamätať na nás? A v živote to chodí aj tak, že sa dáme na cestu z dôvodu X a až v cieli strastiplnej cesty zistíme, že na tom, kvôli čomu sme podnikli prvý krok, na konci už len pramálo záleží a my sme našli sami seba a už nám na veciach, na ktorých nám záležalo kedysi, vôbec nezáleží a naopak nám záleží na veciach hodnotnejších, silnejších, azda dôležitejších, o ktorých sa nám kedysi ani nesnívalo. S búraním mýtov pracuje scenárista ostatne už skrz ústrednú postavu, ktorá má negatívnu povesť a pritom je to čestný mladý muž vážiaci si priateľstva a záväzkov. Bál som sa, že príbeh bude otvorený, koniec je však plnohodnotne a dojemne (a vlastne smutne) uzatvorený. Som rád, že sa z toho nevyvinul ďalší Šninkl, mám toho malého darebáka rád, ale na Skřetovi si vážim práve to, že odložil nabok akékoľvek (nedajbože kresťanské) ambície a vyrozprával nám „len“ dobrý príbeh. Trocha mi atmosférou pripomínal Thorgala, Legendu Ridleyho Scotta a dokonca Šamana s Connerym, kde tiež ide o neľútostivé, bezprecedentné ľudské plienenie čistého prírodného raja, v ktorom človek po sebe zanechá len spúšť nevyčísliteľnej hodnoty. Pôvodní obyvatelia, dovtedy potichu a jemne žijúci v súlade s prírodou, pred ním ustupujú. Až jedného dňa nebude kam. Aby som len nechválil, mám rád všetko psovité a akonáhle sa niečo na ten spôsob objaví v knihe, filme, seriáli, či komikse, som nadšený. Tu ale bol dôraz na vlčicu kladený predsa len príliš infantilne napriek tomu, že je stvárnená fakt rozkošne (kňučanie, plieskanie chvostom). Nebola to slepá ulička? Na konci totiž z toho, že v deji vystupuje zviera, nič nevyplýva a istým spôsobom si takto nastavený dej viem predstaviť bez zvieracieho elementu. Ale to je skutočne len detail. Plus ma trochu nudil pobyt u žabiakov. Najlepšie Skřeta charakterizovali samotní tvorcovia v záverečnom poďakovaní: je to malé dobrodružstvo. Ale viete, ako sa hovorí. Dobrého málo býva. Tento komiks disponuje siným ekologickým, (proti)rasistickým (resp. protixenofóbnym) a etickým posolstvom. Čo je v dnešnej hlúpej dobe plnej ľudí s vyštudovanou vysokou školou života obzvlášt dôležité.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš10.1. 16:49Terminátor Omnibus 2
    „A tak dnes zemřeli jedině ti, kteří byli zabyti lidmi.“ Po sklamaní z prvého omnibusu príjemné prekvapenie, až je pri takto stúpajúcej kvalite škoda, že sme sa tretieho omnibusu nikdy nedočkali (minimálne crossover s Votrelcami by som si určite zohnal). Druhý omnibus nie je najlepší komiks na svete, tie 4* sú s privretým červeným okom, ale bavil som sa oveľa viac, ako pri jednotke. Kniha obsahuje päť komiksov a na rozdiel od tých z jednotky na seba nadväzujú minimálne, vôbec alebo temer nepostrehnuteľne (napr. hrdinom finálneho je vedľajšia postava z predchádzajúceho, ale o X rokov neskôr). Proti Terminátorom tentokrát nestoja muži a ženy takí svalnatí a ozbrojení, že by ich mal problém prebiť aj Arnold Schwarzenegger v dobách, keď bol majstrom sveta v kulturistike, ale obyčajní ľudia z mäsa a kostí. Súkromní detektívi, radoví policajti, personál nemocnice, motorkári vyznávajúci Satana, sérioví vrahovia, starí hľadači zlata a konečne už aj legendárna Sára Connorová. Takýmto postavám sa logicky držia palce ľahšie práve vďaka tomu, že sú uveriteľní. Je nám jasné, že stret s Terminátorom nemajú šancu prežiť a tak musia utekať a voliť tu viac, tu menej vynaliezavé spôsoby, ako nezastaviteľné monštrá z budúcnosti spomaliť, keď už nie je v ich silách svojich prenasledovateľov ukončiť. Aj filmy Terminátor predsa najlepšie fungovali v momentoch, keď proti kyborgom stáli ničnetušiaci policajti, ošetrovatelia z ústavu pre psychiatrických pacientov alebo bežní civili, ktorí chodia normálne do práce. Oproti jednotke, ktorej dej bol umiestnený do nudne stvárneného veľkomesta, sa tentokrát značne zlepšila aj výprava (nemocnica, Údolie smrti, Rusko, silvestrovské námestie). Minule scenáristi univerzum posúvali dopredu zaujímavými nápadmi, ktoré následne prebrali filmári (Terminátorka, napoly robot napoly človek) a ani tentokrát nestoja bokom. Prichádzajú s dianím v Európe, s učiacimi sa Terminátormi (to ale ostatne mal už Cameron v T2) a robotickými zvieratami (toto prekvapivo dodnes žiadny režisér nevykradol). V mojich očiach sa rapídne zlepšili nielen scenáre, ale tiež kresba. Najviac sa mi po výtvarnej stránke páčila Sebevražedná mise nakreslená Frankom Teranom (Vetřelci Omnibus 5 + 6). V tomto omnibuse sa vystriedalo veľké množstvo ilustrátorov, čo je na jednej strane super práve kvôli pestrosti, na druhej to vytvára vizuálnu nekonzistenciu, takže jednu a tú istú postavu dvaja ilustrátori vidia úplne inak. Vinou toho napr. súkromné očko raz vyzerá ako tučný tatko a následne ako bratranec Dolpha Lundgrena. Čo sa týka scenárov, ak aj nie sú geniálne, nepochybne disponujú originálnymi nápadmi (napr. v poslednom sa prelínajú dve časové línie a príbeh z Ruska je síce najmenej zaujímavý, ale svoje robí už samotné umiestnenie do tohto prostredia, takže vojaci nadávajú „suka“ a pijú vodku, čo je wtf sranda). Občas je to v rozpore s filmami (John Connor puberťák nikdy v živote nedržal v rukách zbraň?) a práca s náhodami (skúšobný robot ponúkaný armáde, zhoda mien s rodinou z prívesu) je ťažko akceptovateľná, ale rozhodol som sa nad tým nepremýšľať.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1. 08:12Barbar Conan #01: Conan přichází
    Návrat do detstva, keď mi rodičia v 90. rokoch kupovali veľa komiksov, keďže ich však u nás vtedy vychádzalo na kilá, nedalo sa finančne zvládnuť kupovať všetky. Najviac si to odniesol asi práve Conan, ktorého som zbožňoval samozrejme aj vďaka filmom s Arnoldom Schwarzeneggerom, hoc jeho poňatie nemá s literárnym barbarom veľa spoločného. Musel vtedy každopádne ustúpiť osobnostiam, ktoré pre mňa znamenali predsa len viac (nazdar Záhadný Spider-Man). Keďže sa toho vinou ku mne dostala len jedna conanovská zošitovka, nezostávalo mi nič iné, než ticho závidieť spolužiakom, ktorým to rodičia kupovali a oni to nosili do školy. Až s odstupom desaťročí som načítal celú (18-dielnu) sériu od Semic-Slovart. Archivní kolekce Barbar Conan 1: Conan přichází neobsahuje síce inkriminované kusy od Semic-Slovartu, ale istým spôsobom je to to isté. Séria od Semic-Slovart totiž pozostávala prevažne z rokov 1976 – 1979, kedy ich kreslil John Buscema (s minimálnou pomocou Howarda Chayikina a Tonyho DeZunigu) a písal Roy Thomas. V omnibuse sa nachádzajú komiksy z rokov 1970 – 1971 a tiež ich písal Thomas, síce kresličom bol Barry Windsor-Smith, no vyzerajú akoby ich jedna mater mala. Takže áno, trvám si na tom: hrejivý, nostalgický návrat do detstva. Conan prekvapivo začínal v Marvele, ten si s bronzovým Cimerčanom ale nebol istý a tak pár mesiacov pred jeho debutom uviedol skúšobne na trh betaConana: krátky komiks s hrdinom menom Star the Slayer, ktorý je Conan, len sa inak volá a vyšiel v zošite Chamber of Darkness. Čitatelia zareagovali pozitívne a tak už nič nebránilo tomu, aby Conan mohutne, tak, ako to vie ostatne len on, vtrhol na trh. A zúri na ňom dodnes. V CC sa tieto retro veci rozhodli postupne skompletizovať, pričom na ničom nešetrili: tvrdá väzba, komiks na prvý pohľad budí rešpekt a pocit vyšperkovanej exkluzívnej edície, prebal, lacetka, 368 strán a okrem štrnástich komiksov (vrátane raritného Chamber of Darkness!) obsahuje more exkluzívnych bonusov. Chápem, že to niekomu bude pripadať zastarané, ale mňa okamžite zahalil hrejivý plášť nostalgie. Na každom kroku na spanilého Cimerčana striehne zlo. Černokňažníci, príšery, smrteľne nebezpečné kulty, kráľovstvá plné drsných tajomstiev, okrídlení démoni, cthulhuovské obludy zákerne číhajúce v obludnom podzemí, nemilosrdné beštie, lietajúce opachy, armády dobyvateľov a opulentné ríše, ale tiež umierajúce svetadiely. Vadilo mi azda len to, že na rozdiel od neskorších dielov tieto idú nečasto do hororu a odohrávajú sa skôr v mestách, než v džungliach. Sympatické je, že príbehy na seba voľne nadväzujú, hoc každý je (relatívne) uzavretý. Vidno, že postava sa ešte len hľadala (Conan v jednej chvíli „stuhne strachom“, to svet nevidel, možno ho však ospravedlňuje nízky vek) a poplatný dobe (ženy sú buď neschopné krásavice, alebo manipulatívne mrchy).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1. 07:11Terminátor Omnibus 1
    Na toto som sa tešil roky, ale nakoniec ma to sklamalo. Katastrofa to síce nebola, ale na 4* to fakt nemá. Zarazila ma už veta na prebale „v tomhle obsažném terminátorském souboru nepůjde jen o monstrum s tváří Arnolda Schwarzeneggera“. Čože? Veď tu žiadny Terminátor s podobou slávneho rakúskeho herca nebol! V rozpakoch ma nechávalo i to, že po šťavnatú nadávku a krvavé úmrtia sa nejde ďaleko, ale to, ako sa ilustrátori stoj čo stoj snažia vyhýbať inkriminovaným častiam nahých ľudských tiel, tak to bolo smiešne. Kniha obsahuje štyri komiksy. Ich hlavný problém tkvie v scenároch, ktoré sú priemerné (postavy nemajú šancu prirásť k srdcu + nezaujímavé dialógy) a v kresbe, ktorá je štandardne deväťdesiatovo veľkolepo-prázdna resp. povrchno-pekná. Príbeh Jedna rána je po výtvarnej stránke úžasný experiment. Prvých pár strán. Potom už je to len ohavné. Ale niekomu to možno bude pripadať úchvatné, neviem. Zvláštne je, že od Matta Wagnera, ktorý to nakreslil, som čítal aj Triumvirát a v ňom kresba vyzerala diametrálne odlišne. Zápletka scenáristu Jamesa Robinsona (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik) je v Jedné ráně geniálna, hoc menej prekvapivá, než by sa mohlo zdať (s motívom viacerých Sarah Connororých predsa pracoval už film Terminátor 1). Žiaľ, výtvarné prevedenie to sťahuje ku dnu. Presne tento typ tiesnivej, hororovej kresby sa pritom k drsným Terminátorom hodí, ale proste toto bolo na môj vkus naozaj už až priveľmi svojské. Jedna rána je v poradí druhý príbeh. Na rozdiel od prvého, tretieho a štvrtého (ktoré na seba dejovo nadväzujú), sa dej Jedné rány odohráva súbežne s dejom filmu Terminátor 1. Prvý, tretí a štvrtý sú na striedačku nakreslené Vinceom Giarranom (Lobo: Incident na pánských záchodcích a další příběhy), Paulom Gulacym (Legenda o Batmanovi: Oběť) a Chrisom Warnerom (Predátor Omnibus 1 - 2), napriek tomu paradoxne vyzerajú ako od jedného ilustrátora. Najviac sa mi pozdával prvý o komande z budúcnosti, kde máme dočinenia s prevrátenou terminátorovskou zápletkou (zlí roboti chránia zlého človeka pred zlikvidovaním zo strany dobrých ľudí), ale to je asi jediné osvieženie (+ ešte to, že tentokrát je hlavnou záchrankyňou žena). Terminátor Omnibus 1 vyšiel v pevnej väzbe s prebalom a lacetkou. Papier je kvalitný a príjemný na dotyk, farby dynamické a možno živšie, než samotná kresba, poteší na informácie bohatý text na prebale a štedrý počet strán 352. Váha jedno kilo. V rozpore s touto veľkoleposťou je nula bonusov, ale pravdupovediac na konci som si uvedomil, že k čomusi tak scenáristicky a vlastne aj vizuálne priemernému ani žiadne nepotrebujem. V prvých dvoch filmoch bola prítomná hrôza a šok ľudí, ktorí sa ocitli zoči-voči čomusi monštruóznemu, beštiálnemu a chladne nemilosrdnému. Čomusi, čo zničilo ich istoty a nemalo problém vytvoriť vojnovú zónu uprostred veľkomesta plného civilov a policajtov, teda na mieste, kde by sa človek mal cítiť bezpečne. Tu nič také nebolo, bola to len akčná hopsanda. Aby som ale tvorcom len nekrivdil: do univerza zakomponovali viacero sviežich nápadov, ktoré od nich neskôr odkukali filmári (Salvation, Temný osud) a tvárili sa, že o ničom nevedia (žena Terminátorka, napoly človek napoly robot). Motív Terminátorov a ľudí odohrávajúci sa mimo hlavnej (filmovej) línie je geniálny, ale nie takto poňatý.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1. 06:58Druuna 3 (paperback)
    Vracia sa žena s telom pornohviezdy, sexapetítom nadržaného mladého králika, slovníkom cestára, ktorý sa práve dozvedel, že mu za minulý mesiac nedali príplatky za prácu počas štátneho sviatku, expertka na tangonohavičky a extrémna nudistka a otužilka, oproti ktorej sú ostatní otužilci a nudisti pocukrované bábovky. Druuna je miláčik, ale treba objektívne a s pietou dodať, že nezjedla všetku múdrosť vesmíru. Mne sa ale v prvých dvoch dieloch práveže paradoxne páčil divný mix humusáckeho votreleckého sci-fi hororu, povedzme že ehm jednoduchšej hlavnej hrdinky a filozofickej post-apokalyptickej sci-fi. Áno, občas ma more dialógov nudilo, ale ako celok to boli úchvatné hardcore jazdy, kde ste nevedeli, či máte byť vzrušení alebo ísť vracať. Trojka je najslabší diel. Oceánov dialógov zostal, žiaľ nezostalo porno. Keďže jednotka bola odvážna a dvojka ešte viac, logicky som čakal, že v súlade s nepísanými pravidlami pokračovaní (t.j. „všetkého viac“) ich trojka prekoná. Ale šteklivo poburujúcich momentov obsahuje tak málo, až premýšľam, či sa mi do rúk (ehm) nedostala cenzurovaná verzia. Chémia medzi Druunou a prckom vtipná, ale pachuť z minima sexakcie potlačiť nedokáže. Samotný príbeh ma nudil, Druuna ide odnikiaľ nikam a ide jej o neviem čo. Ak sa ja dostane do nebezpečenstva, to má tentokrát slabšiu príchuť: viete, že to Druuna prežije alebo ju nebezpečie de facto ani neohrozuje na živote, iba si s ňou chce užiť a potom ju prepustiť, aby pokračovala vo svojej ceste odnikiaľ nikam. Pri druhom prečítaní som trochu začal mať pocit, že viem, o čo ide, ale naozaj len trochu. Tentoraz, keďže sex sa koná v minimálnom množstve, zostal priestor naozaj už len pre dialógy. Oceán, oceán, oceán dialógov. A monológov. Pri relatívnej absencii erotiky, ktorá doteraz nalejme si čistého vína mala tendenciu odvádzať našu pozornosť neželaným (?) smerom, do tretice o to viac vynikne, že Serpieri sa veľmi snažil napísať niečo omračujúce, ale nemá ťah na bránku. Možno si uvedomil, že to s textom preháňa a tak je posledný príbeh nemý. Okrem minima sexu je v Druune 3 tentokrát i oveľa menej psychedelických slizovitých príšer, hoc niečo by sa samozrejme našlo (vodní obyvatelia sú fakt krásavci). Pobavilo ma Druunino úprimné prekvapenie prameniace z informácie, že je MOŽNO tehotná po tom, čo v prvých dvoch dieloch natvrdo pretiahla všetkých samcov v kozme. Serpieri v trojke v mojich očiach vyhráva ako ilustrátor nad scenáristom. Niektoré post-apokalyptické zábery sú intenzívne a krásne (knižnica). Ale scenár priemer a za absenciu šteklivejších okamihov jednoznačne palec dole. Toto je predsa Druuna!
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.1. 16:21Chlad
    „Každej má svoje vlastní šílenství.“ Sám zo seba som trochu prekvapený, že dávam plný počet, ale ono je to v rámci svojho žánru v podstate fakt dokonalé, takže si ich to zaslúži. Páčilo sa mi, že to má len dve hlavné postavy. Iní autori si myslia, že kvantita je viac ako kvalita a svoje príbehy zahustia desiatkami hrdinov, záporákov a antagonistov, v ktorých sa čitateľ stratí po prvých stranách (a do konca sa nenájde). Nie tak v Chlade. V ňom sa nachádzajú len dve hlavné kladné postavy a obe sú super a sympatické, čo nie je samozrejmosť. Akonáhle začne tempo mierne stagnovať, vyšle (zjavne totálne šialený) scenárista Paul Tobin na scénu dve ultimátne záporné: jokerovského Čiperu Jacka a nenapodobiteľného Obrtlíka. S pomocou fenomenálneho argentínskeho výtvarníka Juana Ferreyra (Temné noci - Metal) sa Tobinovi podarilo stvoriť čertovsky originálny Hladný svet. Vyzerá ako Silent Hill + Počiatok od Nolana + svety Dr. Strangea, avšak s dodatkom, že sa v ňom dejú veci, na ktoré rezignoval aj renomovaný Stephen Strange. Áno, niektoré zábery sú povedzme obyčajnejšie, ale Juan to okamžite vynahradí opulentnými scenériami, ktoré sú také úchvatné, že ak by som nesedel, určite by som padol. Jedna dvojstrana je extra unikátna: pozostáva z veľkolepých obrazov, z nich niektoré „ležia“, iné „stoja“ a ďalšie sú pre zmenu postavené na hlavu. Myslel som, že už som videl všetko, ale prstových psov alebo šialenstvo zhmotnené do cukríkov ešte nie. Z Chladu ucítite príjemne mrazivý závan Stephena Kinga, Joea Hilla, Carpenterovej Veci a Clivea Barkera. Nie je to však žiadne lacné (tobôž neschopné) napodobňovanie, vykrádanie, ani citovanie, dvojnásobne nie kopírovanie. Naopak, Chlad stojí suverénne na svojich vlastných nohách a tie končatiny sa ani na sekundu nezatrasú. Pôvodne som chcel povedať, že neverím, že tento človek písal detské komiksy Angry Birds alebo Spider-Man: Velká moc, velká zodpovědnost, ale ono práveže práve takýto autori napíšu pecku á la Chlad a všetci sa čudujú, kde sa to v nich vzalo, ja ale veľmi dobre viem, kde. Chlad nie je samozrejme úplne dokonalý. Jemne ma zaskočilo, že po tom všetkom, čo sa stalo, sa hlavné problémy vyriešia tak jednoducho (hoc treba dodať, že záver ukazuje, že možno nie). Ale to sú ozaj detaily. Monštruózny je nielen scenár (a pochopiteľne kresba s farbami), ale tiež samotný omnibus. S rozmermi 220x325 mm, počtom strán 416 a s váhou dve a pol kila (!) je to jeden z najurastenejších komiksov na našom trhu. K tomu masívne bonusy a hravý, zábavný a „živý“ preklad. Ono je to vlastne príbeh o láske, však? Proste delikátna pochúťka. Mľask.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.1. 10:05Ostrov Dr. Moreaua
    „Je to ostrov plný zvířat, ale myslíte snad, že tam venku je to lepší?“ Značne kontroverzný komiks. Dokonca do takej miery, že som nad jeho hodnotením musel premýšľať niekoľko týždňov. Začnem tým lepším. Comics Centrum sa s tým (zase raz) vyhralo, zahralo a pohralo. Veľké rozmery, kvalitný papier, tvrdá väzba, samozrejme lacetka a nápaditá, pazúrmi roztrhaná (!) tiráž. Toto je vec, ktorú musíte mať. Kresba čilského ilustrátora Gabriela Rodrígueza (samozrejme Zámek a klíč) úchvatná. Komiks má zaujímavú, v tomto médiu vo všeobecnosti nečasto používanú štruktúru dvojstrán. Príbeh je sci-fi klasika. Wells predbehol svoju dobu. V dnešných časoch vedeckých experimentov, pohybujúcich sa vari až na hranici etiky, je jeho slávny príbeh oveľa aktuálnejší, než v dobe svojho vzniku. Takto koncipovaný príbeh ponúka dokonalé hororové ingrediencie (ostrov, džungľa, nechutné experimenty), ale prvoplánový horor je to len v niektorých konkrétnych scénach. Scenárista Ted Adams (u nás týmto debutujúci) si pravdupovediac nedal veľa roboty. Ponúkol pohodlnú adaptáciu a neexperimentuje, čo je možno zle a možno dobre, ťažko povedať. Príbeh v jeho podaní pôsobí skratkovito a uponáhľane. X rokov sa na ostrove zjavne neodohral žiadny konflikt (nič tomu nenapovedá a nikto o žiadnom nehovorí), ale po príchode hrdinky naberú udalosti katastrofálny spád, avšak bez toho, aby ona k tomu explicitne prispela. Predsa len ale napokon Adams podnikol dve zmeny: z hlavého hrdinu spravil ženu a koniec je presným opakom toho literárneho. To druhé sa mi páčilo, dávalo to logiku, často to tak v živote chodí, že to, pred čím utekáme, sa napokon stane naším osudom. To prvé mi naopak zmysel nedávalo. Mnohí čitatelia (a tvorcovia) tvrdia, že vďaka zmene pohlavia dostal príbeh inú perspektívu, ale mimo toho, že Montgomery robí hrdinke vzťahovo-sexuálne návrhy, z toho pre dej nič nevyplýva. Nanešťastie, CC sa rozhodlo pre v mojich očiach kontroverzný, v podstate až nepochopiteľný krok. Dielo má 12O strán, ale samotný komiks sa nachádza len na 50 stranách (!) a zvyšok tvoria bonusy (!!). To by až tak nevadilo (hoci...). Problém vidím v tom, že ich podstatná časť je tvorená, a teraz sa držte, ZNOVA celým (!!!) komiksom, akurát bez farieb a bublín, proste len kresba. Okrem tohto je tu niekoľkostranový rozhovor s tvorcami (škoda, že detailnejšie nerozobrali film s Brandom), ale to v mojich očiach nedokáže napraviť istú formu rozčarovania. Možno ak by bolo na obale explicitne uvedené, že kniha obsahuje krátky komiks a zvyšok tvoria bonusy (navyše „takéto“), vzal by som to na milosť. Lež, nič také sa nestalo. Za kresbu a farby 4*, za scenár 3* a za bonusy 2*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.12.2022 18:06Akta X #1
    Ťažko povedať. Istým spôsobom kontroverzné, hlavne v dobe uvedenia na slovenský a český trh, teda v r. 1997. V tom období aj u nás vrcholil celosvetový boom o tento výnimočný, kultový seriál a tak si niekto potreboval (pomerne logicky) prihriať polievočku a začal vydávať komiks Akty X. Behom jediného roka stihol vydať päť dielov a nasledoval nekompromisný koniec. Jednotka sa mi vtedy dostala do rúk a pamätám si pomerne živo, ako ma sklamala. Bol som obrovský fanúšik seriálu, ale toto mi pripadalo proste nudné, mdlé, nezáživné a, to asi najmä (mal som ostatne šestnásť...) málo zábavné. S odstupom desaťročí práveže naopak oceňujem, že scenáre neboli podlízavé, že tvorcovia siahli po vážnej tónine, pochmúrnych výtvarných víziách a príjemne pomalom tempe, z ktorého sa odvíja sympaticky tiesnivá atmosféra. Ale faktom je, že i v r. 2022 je to naozaj trochu nudné.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš28.12.2022 18:53Místo činu
    „Ta tragédie nebyla vlastně nijak výjimečná, ale pořád to byla tragédie.“ Brubaker. Phillips. Lark. Čo dodať. Miesto činu je nielen názov galérie, ktorú vedie hrdinov strýko, ale je to tiež strýkova špecializácia: už X desaťročí sa pohybuje po krvavých miestach činu a zachytáva ich na fotografie svojou špecifickou optikou, čím je široko-ďaleko preslávený. No a miesto činu je samozrejme miesto, kde sa stal zločin, v našom prípade vražda a keďže je to dielo Eda Brubakera (Fatale, Criminal), môžete si byť istí tým, že pri jednej to neskončí. Je pozoruhodné, že hoci je komiks Místo činu jedným z Brubakerových prvých diel (vtedy mal kúsok nad sladkých a nevinných tridsať), už vtedy to bol vyzretý muž chápajúci podstatu zla, ľudskej psychiky a to nielen psychicky zločinca a detektíva, ale tiež obete. To z Místa činu robí fakt skvelú detektívku s jednoduchým, ale možno práve o to údernejším (v zmysle reálnejším) záverom. Bonusov sú desiatky strán (úvodné slovo tvorcu Alias Blendisa alebo Brubakerovo spomínanie na svoje začiatky). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-misto-cinu-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.12.2022 06:56Lucky Luke: Bratranci Daltonovi
    „Nejspíš spadnul. To se mu stává, když nasadí ostřejší tempo.“ Joe, William, Jack a Avarell Daltonovci nie sú nikto iní/menší, než bratranci (prekvapivo) bratov Daltonovcov, ktorí sa v sérii objavili na začiatku, žiaľ nemali to šťastie prežiť ju. Tvorcovia série neskoro pochopili ich potenciál, napokon sa im dané postavy ale predsa len podarilo vrátiť späť do hry a to spôsobom, ktorý je taký jednoduchý, až je geniálny: na scénu priviedli proste ich rodinných príbuzných, ktorí vyzerajú rovnako, len sa inak volajú! Na začiatku zošitu sú strašne nešikovní, čo je veľmi vtipné a následne podstúpia výcvik a stanú sa rovnocennými (!) súpermi pre muža, ktorý strieľa rýchlejšie, ako jeho tieň a to je taktiež veľmi vtipné. Do toho slovné hračky a pôvabné vizuálne vtipy, nejeden raz na hranici povšimnutia. Určite z toho dôvodu odporúčam čítať minimálne dvakrát. Skvelý (hravý) český preklad. Fakt ma to baví a podotýkam, že zo mňa nehovorí nostalgia, keďže v r. 1958, kedy tento komiks vznikol, som nielenže nebol na svete, ale zostávalo ešte pekných zopár desaťročí do môjho narodenia. Ani mnohé súčasné komiksy nefungujú tak dobre, ako tento pamätník. Som rád, že sa CREW do série pustila, ale mrzí ma, že sa v každom zošite neobjaví aspoň krátky informačný text o zákulisí toho-ktorého príbehu. Lucky Luke je nepochybne totálna legenda európskeho komiksu, ale nalejme si čistého vína, občas vie svojou miernou arogantnosťou (prameniacou z jeho talentu riešiť problémy a strieľať skôr, než súperi) mierne štvať. Musím sa priznať, že som si naopak okamžite obľúbil Daltonovcov. Istým spôsobom sú v tomto dobrodružstve sympatickejší, než ústredný hrdina. Všetko si musia vydobyť, tvrdo na sebe makajú a viditeľne sa zlepšujú. Ich problém je „len“ v tom, že tieto svoje ušľachtilé vlastnosti následne zneužívajú na páchanie zla. A vtedy na scénu prichádza Lucky ako správňak nad správňákov. No možno kdesi v kútiku duše budete tušiť, že tu niečo nie je správne, že pravými hrdinami sú oni štyria, aj keď nahlas sa to budete hanbiť skonštatovať. V druhej polovici zošitu získal rovnocenných súperov, z ktorých mu nie je všetko jedno, čo je príjemné osvieženie.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš22.12.2022 06:25Rahan #01
    Ak by som to chcel odľahčiť, tak napíšem, že Rahan je síce strašne nemtavý (neustále mu padá nôž), napriek tomu je to absolútna frankofónna klasika a legenda európskeho dobrodružného komiksu. Na trh prvý raz zavítal koncom 60. rokov 20. storočia, kedy sa to len tak hemžilo podobnými svalovcami. Počiatkom 70. rokov sa zjavili na scéne nielen marvelácki svalovci Conan a Killraven, ale tiež Kubertov Tarzan a osobne nemám problém radiť sem Kruana pána Tomana. Rahan zažil vo svojej domovskej vlasti premiéru v časopise Pif Gadget (pôvodne Vaillant, ale bol premenovaný práve na Pifa) a napriek komunizmu sa prekvapivo dostal v 70. rokoch aj k nám; zopár príbehov mu vyšlo v časopise Sedmička pionýrů. Poriadny boom však zaznamenal až v 90. rokoch, keď jeho praveké akcie vychádzali na pokračovanie v obľúbenom magazíne Pif, ktorý v tom období vychádzal v slovenskej, aj českej mutácii. Jeho súčasťou boli tiež prílohy, vrátane Rahanovho náhrdelníka a dokonca noža (hoc tentokrát nie slonovinového, ale gumového, no garantujem vám, že ani tým by ste nechceli dostať do oka). Samozrejme by to neboli statoční Slováci, aby Rahana v 90. rokoch neopajcovali a neprišli s komiksom o Conanovom synovi (!) Hoganovi (!!), ktorý vychádzal v časopise Comics Flex. V r. 2022 sa Josef Vybíral odhodlal ku chvályhodnému kroku: postupne skompletizovať celú sériu. Dúfam, že mu to vyjde, mohla by to byť fakt krásna zbierka. V prvom zväzku sa objavujú historicky prvé tri čísla slávneho dua Lécureux/Chéret: Tajemství slunce, Bláznivá tlupa a Past na ryby. Medzi prvé dva dodatočne pribudol krátky jednostranový dejový mostík spájajúci prvé s druhým Rahanovým dobrodružstvom; toto tam pôvodne nebolo, do univerza to bolo umelo pridané spätne práve z dôvodu lepšej nadväznosti. Rahan u nás po r. 2000 vyšiel v r. 2003 v temer 200-stranovom zväzku obsahujúcom 8 čísel a následne v r. 2012 vyšli tri samostatné zošitovky, Rahan a Sluneční doupě, Rahan a Rozpolcená hora a Rahan a jeho synové (dnes všetko nekompromisne vypredané). Prečo to spomínam? Lebo je to zvláštne, ale keď som tieto zošitovky pred rokmi čítal, až tak ma Rahan nenadchol, ale asi naozaj záleží aj od formy, pretože akonáhle synovi zaviatych časov Josef Vybíral doprial tvrdú väzbu, kriedový papier a textové bonusy, užil som si to bez toho, aby ma rušil prehnane džentlmenský svet, ktorý Rahan obýva a logické chaosy (Rahan dlhodobo používa nôž a nikdy mu nenapadlo ho hodiť?). Dokonca mi neprekážal ani úsmevný výchovno-morálny aspekt, takže sa tu odsudzuje alkoholizmus (ožratí praľudia, to chcete vidieť), nechuť učiť sa nové veci a vinou toho zotrvávať v starých a pohodlných, ale k postupnej degenerácii vedúcich šľapajach. Úsmevne (ale rozkošným spôsobom) pôsobí tiež to, ako hrdina neustále čosi objavuje: tu sa naučí plávať, tamto potápať, inokedy zas chytať ryby. Takýmto tempom by o 20 rokov objavil lietadlo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš22.12.2022 05:57Chci sníst tvoji slinivku
    „17 let jsem čekala, až mně budeš potřebovat. Jako když sakura čeká na jaro.“ Ach bože. Ach bože. Ach bože. Toto vám roztrhne srdce. Tvorcovia si vás okamžite zaháčkujú silným príbehom a sympatickými postavami v čele s rozkošnou a statočnou, žiaľ predčasne múdrou Sakurou. Nechcete to čítať, lebo viete, ako to dopadne. Napriek tomu je to celé trochu inak, než budete čakať. Niekedy môže ale mať happyend rôzne podoby, čo poviete? Vravel som si, že koniec je jedným slovom strašný, ale zároveň vo mne čoraz viac ožívalo presvedčenie, že nie je strašný, že je prekrásny. A každým ďalším dňom vo mne toto sprvoti pochybné presvedčenie viac a viac rástlo, stupňovalo sa. Dnes som si istý, že áno, je to nádherný záver, lebo niekedy to takto v živote proste chodí. Aby som aj skritizoval, občas tempo stagnuje, viď. scény z hotela, žiarlivým rovesníkom alebo s drsnou spolužiačkou, ale ako sa ukáže na konci, všetko malo svoj zmysel, takže vlastne naozaj niet čo kritizovať. Jedna z najsilnejších vecí, aké som v živote čítal a to čítam od konca 80. rokov. Toto je proste perla, škoda o tom čokoľvek písať, okamžite kupujte, už včera bolo neskoro. „Chci sníst tvoji slinivku.“
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2022 07:55Podivné nebe nad východním Berlínem
    Relatívne náročný komiks, ale pravdupovediac čakal som ho ešte „ťažší“. Užil som si zvláštnu jazdu na zvláštnom koni. Som nadšený, že sa český komiksový trh dostal na úroveň, že bez problémov zvláda takéto kusy, teda kusy, ktoré by ešte pár rokov dozadu boli označené za nepredajné a teda „nevydateľné“. Comics Centrum je odvážne vydavateľstvo, ale toto je odvážne aj na nich. Scenár Jeffa Lovenessa je skvelý, originálny, živý a nepredvídateľný. Je to niečo iné (po príbehovej stránke), než sme bežne zvyknutí. Výborné sú i farby Patricia Delpechea a samozrejme vskutku úchvatná, nezameniteľná kresba jedinečného Lisandra Estherrea (pre všetkých troch pánov ide v našich končinách o debut). Tento komiks je skôr o pocitoch, než o zápletke. Ponúka vskutku širokú paletu podmanivých emócií a námetov na myšlienky. Bonusy sa rozprestierajú na cca desiatich stranách a sú pomerne chudobné (galéria obálok, medailóniky autorov), ale lepšie ako nič a k tomu tvrdá väzba, prebal, skvelý papier a fajnová (fialová!) lacetka.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.12.2022 17:26Růžový a černý
    Reč Tonyho Sandovala je uhrančivá (Vodní had) a hoc mi nie vždy sadne stopercentne (Doomboy), nakoniec musím dať 4*, pretože je to naozaj špecifické, iné, proste unikátne. A dám ich aj teraz. Jeho práca má srdce, aj keď tej reči sem-tam nerozumiem a strácam sa v nej. Ale je to krásne strácanie. Nalejme si čistého vína: mnohých z nás pri čítaní jeho starších komiksov napadlo, že by Sandovalove unikátnym vzhľadom vybavené postavičky radi videli v porne. Nuž, sen sa splnil. Naštudujte si niektorí základné slová, erotika je erotika a porno je porno a toto fakt erotika nie je. Výsledok napokon nie je až taký poburujúci, ako by sa mohlo zdať v zmysle, že napr. ja osobne (a mám pocit, že nie som sám) som čakal v podstate nonstop porno a ono tu nejaké porno samozrejme je, ale komiks vážne nie je len o nahých telách a o tom, čo spolu stvárajú, keď sa nikto nepozerá. Opäť sa tak dostávame k tomu, že Tony tvorí originálne veci a je úžasné, že ich vydáva Comics Centrum, pretože do tohto by veru len tak hocijaké vydavateľstvo určite nešlo. Explicitné a pritom poetické a istým spôsobom krásne, nežné, jemné a úprimné, čo asi znie ako divoká a nereálna kombinácia, lež je to tak, funguje to, drží to pokope. Páči sa mi atmosféra, ktorá sa stáva Tonyho podpisom: atmosféra horúceho leta, kedy unudení puberťáci bez zmyslu života (a nejeden raz sa nachádzajúci na okraji spoločnosti, či už vinou chudoby alebo rodičov, ktorí sú alebo rozvedení, alebo sú im ich potomkovia v podstate ukradnutí, čo je smutné) zažívajú na tichej mestskej periférii (alebo rovno na vyľudnenom vidieku) bizarné príhody a všade naokolo sa povaľuje neznesiteľne dusné, sparné ovzdušie, vzduch sa lenivo vlní a nikomu sa nič nechce. Napriek tomu sa dejú veci, ktoré navždy ovplyvnia životy daných postáv. Ani po druhom prečítaní som niektoré momenty nepochopil (napr. to s otcom), ale tak nejak mi to nevadilo, bavilo ma nechať sa voľne unášať, ako list vo vetre. Skvelý je aj „zvyšok“ tvrdá väzba s lacetkou, krásne veľké rozmery a bonusy (úvodné slovo vydavateľky, galéria atď.).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš13.12.2022 15:37Sledgehammer 44
    Mne skrátka Hellboy univerzum sedí, takže som si po Abe Sapienovi užil aj komiks so šialeným názvom Sledgehammer 44. Už to dokazuje, že univerzum je natoľko atraktívne, sebestačné a obľúbené, že fanúšikovia si kúpia nový diel aj keby sa volal Zemiaková kaša 58:23. Dej Sledgehammera 44 je zasadený do obdobia zúriacej druhej svetovej. Zápletka tomu plne odpovedá. Takže sa dočkáte obľúbených ingrediencií Mikea Mignoly ako šialení náckovia, Hitlerova posadnutosť okultizmom, démonizovanie vojnovej histórie ľudstva, pokusy, roboty, špióni a príšery. Zasadeniu do vojnových zákopov odpovedajú tlmené farby dvorného Mignolaovho Davea Stewarta (Baltimore). Výborná je i kresba ako Laurencea Campbella (Temná věž – Pistolník 4), tak Jasona LaToura (Skalpy 8). Súboj na nočných nebesiach je čosi neskutočné. „Želvička“ si ma skrátka získala a nevadilo by mi, ak by som sa s ňou ešte raz stretol, skôr naopak. Na prvé prečítanie je to možno chaotické a menej zrozumiteľné, ale pri repríze už fajnovo prehľadné a vlastne veľmi jednoduché a priamočiare (česť výnimkám). Kniha obsahuje dve kapitoly Sledgehammera 44 a tri diely Blitzkriega, pričom to prvé je v podstate origin a Blitzkriger sequel. Prebal je na informácie skromný, ako keby CC nevedelo uchopiť anotáciu. Určite by bolo fajn lepšie opísať, ako komiks zapadá do Hellboyovho univerza. U Abea Sapiena je vám jasné, že je to spin-off, ale tu je situácia predsa len komplikovanejšia. Plus obálka súťaží o prvé miesto v súťaži o obálku najmenej lákajúcu čitateľov ku kúpe. V rozpakoch ma nechala tiež úvodná tiráž, kde sú uvedení autori námetu, ale už nie scenára. Inak je to našťastie skvelá, parádna jazda, ktorú som si užil. Bonusy pozostávajú zo skicára s poznámkami redaktora Scotta Allieho rozprestierajúce sa na temer dvoch desiatkach stranách. Samozrejmosťou je prebal a lacetka. Oproti Hellboyovi a spol. je to menej paranormálno-hororové a kvázi realistickejšie, hoc je pravdou, že toto slovo by som u Mikea používal obozretne.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš9.12.2022 14:21Punisher: Četa
    „A nikdy nekladl pitomé otázky.“ Drsné, priamočiare, explozívne. Do Vietnamu koncom 60. rokov prilieta Frank Castle a všetci okamžite pochopia, že urastený mĺkvy pán nie je anonymné mäso do mlynčeka. Tradične skvele napísané Grantom Ennisom, ktorý sa nebojí jemne kritizovať a pichať palicou do stromového hniezda divokých lesných včiel a rozhodne sa nebojí ani násilia, aj keď napokon ho nie je zas až tak veľa, ako by ste možno čakali (dvojnásobne po tom, čo Ennis predviedol v komikse Bitevní pole). Punisher je výborná postava, prequel odohrávajúci sa počas vietnamskej vojny ho ukázal v predsa len jemne inej tónine, než na akú sme zvyknutí a svoje robí aj zaujímavé scenáristovo úvodné 2-stranové slovo venujúce sa vojne, obetiam a preživším. Výborná je samozrejme kresba atmosférického Chorváta Gorana Parlova (NHM: Black Widow) a farby drsnej Írky Jordie Bellaireovej (Batman: Dvojník). Punisher sa v ČR dočkal už temer troch desiatok kníh a treba veriť, že krvavá krasojazda bude pokračovať. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-punisher-ceta-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.12.2022 17:04BRZRKR #01
    Keď mi z Black Friday 2022 prišiel od CC viac ako 5-kilový (!) balík a vytiahol som z neho cca 10 komiksov, neodolal som a nielenže som sa okamžite pustil práve do BRZRKR (nechcel som si predstaviť, čo by so mnou urobil John Wick, ak by som ho neuprednostnil), ale (a to je oveľa dôležitejšie) zhltol som ho ako malinu. Zabralo to v podstate len pár desiatok minút. Jasné, nie je to práve najnáročnejší príbeh, ale máte plno komiksov, ktoré ponúkajú podobne nenáročný príbeh a pritom čítať ich je peklo. Proste stvoriť jednoduchú vec je v skutočnosti veľmi ťažké a nie každý to dokáže. Páni to ale dokázali. Je to zábavne nakombinované (John Wick + Highlander + Conan + Hellboy). Pre Keanu Reevesa sa jednalo o srdcový projekt, okrem námetu je i (spolu)autorom scenára a ústredný antagonista (starý 80 000 rokov!!!) pochopiteľne vyzerá ako slávny Neo z Matrixov. So scenárom mu pomáhal Matt Kindt (Americká liga spravedlnosti 1 + 2). Keanu si na zhmotnenie svojho (komiksového) sna len ťažko mohol vybrať vhodnejšiu osobu, než drsňáka nad drsňákov Rona Garneyho, ktorého ostrú prácu sme u nás mohli obdivovať v Conan – Příběhy psané krví 1: Poklad kešatský alebo v Mužoch hněvu od kultového Južana Jasona Aarona. BRZRKR je jednoduchá, nenáročná, ale chytľavá pecková jednohubka. Za mňa absolútna spokojnosť. Vyzdvihnúť musím nielen skvelú žánrovú pestrosť a parádnu kresbu, ale tiež farby u nás doteraz nevydávaného Billa Crabtrreeho. Zaskočilo ma, aký brutálny komiks je. Niekto možno povie, že to paradoxne má ubíjajúce, monotónne tempo práve vinou toho, že hlavná postava každému druhému utrhne ruku a tou ho rozmláti na kašu (!), ale na mňa to fungovalo. Fakt nechápem, prečo sa jeden z najmilších, najpokornejších a „najľudskejších“ hercov Hollywoodu neustále primotáva k drastickým bitúnkom, ako je tento komiks alebo spomínaná filmová séria Wick. Každý, kto rodáka z Libanonu pozná, sa tomu úprimne čuduje, ale nech už je dôvod akýkoľvek, BRZRKR je skvelá jazda. Nezostáva nič iné, lež sa tešiť na pokračovanie. Ktoré bude predpokladám dejovo predsa len už komplikovanejšie (snáď v dobrom, nejednému sequelu v dejinách komiksu, literatúry a kinematografie zlomilo väz práve komplikovanie univerza). Výrazná obálka, prebal, tvrdá väzba, lacetka, medailóniky autorov + viac ako 20 strán bonusov pozostávajúcich z propagačných kresieb a obálok, čo je dosť pohodlný spôsob riešenia bonusového materiálu, ale zas jednotlivé kresby sú krásne a (anti?)hrdina na nich už fakt vyzerá presne ako Keanu Reeves, takže aspoň je sranda.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.12.2022 07:20Ragemoor
    Mne to zahralo na strunu a to tak, že poriadne. Chápem, že (a prečo) mnohým tvorba Richarda Corbena nesedí. Občas tak úplne nesedí ani mne. Ale nadšenie a pozitívne pocity zakaždým prevládnu. Tvorba tohto pána ma hlboko zasiahla (nechcem povedať traumatizovala) už ako dieťa, keď sa ku mne dostal šokujúci poľský KOMIKS a zo stránok na bezbranné malé dieťa vyskočili nezabudnuteľné Richardove explicitné obrazy zo Sveta mutantov. Odvtedy sa zakaždým poteším každému novému balíčku s komiksami, z ktorého si vytiahnem práve dielo tohto výnimočné komiksového tvorcu. Tentoraz došla rada na Ragemoor a som príjemne prekvapený. Neviem prečo, ale čakal som zbierku na spôsob Duchové mrtvých. Tí bol super, ale predsa len mi o štipku viac sedel Bůh krys. Teda kniha pozostávajúca z celistvého príbehu. Taký je i Ragemoor. Ponúka úchvatnú, typicky corbenovskú kresbu a poburujúci, kontroverzný, na správnych miestach nechutný scenár Jana Strnada (Nezastavitelný Juggernaut), ktorý má české korene, ale on sám sa už na rozdiel od svojich predkov narodil v USA (napriek tomu mu rodičia dali typický české meno, nie jeho americkú podobu). Ťažko zabudnuteľné, nezmieriteľné dielo. Vyzerá ako niečo od Lovecrafta a Poea, až som bol prekvapený, že som ich nenašiel uvedených v tiráži. Chýbali mi medailóniky autorov, zákulisné textové info o vzniku tohto konkrétneho diela a keďže som od CC zvyknutý na prebaly, chýbal mi i prebal. Z bonusov je tu len 3-stranový skicár, ale lepšie ako nič. Rád by som to videl tiež vo farbe (a nestavil by som sa, že sa dodatočnej kolorizácie časom nedočkáme), ale už takto čierno-biele je to úchvatná hororová žranica.
  • Ivan Kucera
    Špinil by som si pred vlastným prahom, ak by som päťke dal menej, ako 4*, pretože presne absenciu toho, čo ona obsahuje, som vyčítal prvým štyrom zošitom a preto som im udelil „len“ 3*. Síce boli fajn, ale chýbala im riadna dávka temnoty, ktorá sa k Prašine hodila, lebo temnota sa hodí k Foglarovi a nalejme si čistého vína, Prašina je jeho pokračovateľom. Do päťky sa však hororová tiesnivosť (konečne, bolo načase) prebojovala a hneď to pridalo na krásne ponurej atmosfére. Navyše sa podstatná časť deja odohráva v pochmúrnom podzemí, kde sa genius loci tvorí takpovediac samo resp. nie samo, ale vďaka perfektnej kresbe (a tienistým farbám) Karla Osohu. A ak sa aj nejakým zázrakom drobná časť deja odohráva nad zemou, tak sa zmráka, prší hustý dážď a jesenno-zimné stromy sú ponuro zbavené lístia, takže opäť temná atmosféra. Akože hej, je pravda, že už len dve časti a bude koniec a v tomto momente sa už dá azda povedať, že séria nedisponuje práve najnáročnejšími scenármi v dejinách českého komiksu, ale inak som spokojný (poteší aj ten detail, že od začiatku sme vhodení doprostred akcie a až postupne sa dozvieme, čo tomu predchádzalo). Aj keď nie nadšený.
  • Ivan Kucera
    Štvrtá hviezda je skôr za zásluhy a za to, že sa aj konkrétne táto časť tvorby legendárneho Marka Čermáka naveky zapísala do análov českej komiksovej školy. Inak sú scenáre síce príjemne komorné a v dobrom obyčajné (konečne žiadni zlí motorkári ani zákerní fajčiari, len jeden závistlivý rybár, fuj), ale na druhej strane im chýba práve údernosť. Áno, v prvom komikse sa pohybujú náckovia, ale sú poňatí skôr komicky. Zas na tretej strane (uff), šokujúce twisty a akčné deje nikdy neboli typickým poznávacím znamením českej trampskej/skautskej komiksovej tvorby, takže je to ako vyčítať Batmanovi, že je ponurý. Tradične na sérii Klasické komiksy Marko Čermáka oceňujem zasväcujúce úvodné slovo, ktoré sa podrobne venuje každému zo (štyroch) tunajších komiksov. Teda tomu, kde boli uverejnené, v akých rokoch, za akých podmienok atď. Páči sa mi tiež tvrdá väzba a zo samotnej kresby dýcha príjemne starosvetská nostalgická atmosféra dôb, ktoré sa už nikdy nevrátia a raz sa za nimi poberieme aj my sami. Škoda tlačiarenského (?) škriatka, ktorý sa prepašoval do spomínané úvodníka, pohrajúc sa s množstvom slov (napr. namiesto „k obnově“ je tu „k ob nově“). A ešte mi nedá nepodpichnúť Psáno na březové kůre: toľko pomlčiek v dialógoch som v komikse nečítal snáď nikdy a to ich čítam od konca 80. rokov.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.11.2022 09:23Modrá Crew #24 - Universal War One #3, 4
    Skvelé pokračovanie výbornej jednotky. Temné (už vizuálom, ale samozrejme aj scenárom, najmä ku koncu) a dospelé európske sci-fi. Fantasticky nakreslené, ale tiež napísané. Prvý diel disponoval pomalším tempom, aby sme sa stihli postavám dostať pod kožu, takže v dvojke sa už môže prejsť do epicentra akcie. Nečakajte však akčnú bombu, v tomto prípade slovo akcia znamená skôr zvraty, twisty, nečakane momenty a šokujúce omračujúce posledné strany (ktoré však vydavateľstvo „šikovne“ vykecalo na zadnom obale v rámci reklamy na trojku alias záver série). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-universal-war-one-3-4-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.11.2022 09:00Mickey Mouse 1996/02
    Historicky posledné číslo Mickey Mousea, aj keď pravda je trochu iná: časopis dá sa povedať (istým spôsobom) následne vychádzal naďalej, ale bol premenovaný na Káčera Donalda.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.11.2022 06:49Morčata v akci
    Pôvabný komiks pre deti od šesť rokov, ale ja mám 4O a tiež som si to (samozrejme v rámci možností) užil, pretože autorky detského čitateľa nepoučujú a hlavne nepodceňujú, samozrejme stále je to dieťa, ale príbeh a štýl rozprávania (ako i kresba, samozrejme) sú tomu prispôsobené a mal som z toho rozkošné, sympatické, pozitívne dojmy. Čo mi nesedelo, to je pasáž s Noem (nabudúce budeme deťom od útleho veku do hlavičiek tlačiť Ježišovo ukrižovanie?) a trocha ma rušilo romantizovanie (alebo ako by som to nazval) niektorých momentov; napr. že škrtič sa môže kamarátiť s hlodavcami (viem si živo predstaviť, ako to dopadne, ak dieťa bude samé doma a pokúsi sa spriateliť hada, ktorého chová otec v teráriu v obývačke s morčaťom, ktorého chová staršia sestra vo svojej izbe). Striaslo ma pri predstave, že idem do záhrady a tam narazím na stočeného meter a pol metra dlhého pytóna. Ale inak sú Morčata v akci super a ak neviete, čo kúpiť deťom pod stromček, tak by práve toto mohol byť pekný a hravý darček. Príbehy pôvodne vychádzali v časopise Tečka na pokračovanie, do tejto komiksovej knihy sa dostali práve tie príbehy + boli doplnené o nové materiály, takže oproti časopiseckej verzii je to dvojnásobná dĺžka. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-morcata-v-akci-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.11.2022 08:26Dobyvačné armády
    Kresba predčasne zosnulého (zomrel v r. 1994 ako 52-ročný) Francúza Jeana-Claudea Gala je rovnaká, ako v Diosamante: veľkolepá, úchvatná, kapitola sama osebe, precízna, svojím spôsobom geniálna, nezameniteľná, nezabudnuteľná, „barokně rafinovaná“, nádherne orientálna, epicky pompézna, ohromujúca. Gal sa vyhral s každým (aj fakt kvázi najnepodstatnejším) detailom tak mocne, až je to pomaly až rušivé. To všetko s fantastickými farbami (pôvodne bol komiks čierno-biely a už to akiste bola krása, ale po dodatočnej kolorizácii je to ozaj perla). Scenár od Jeana-Pierrea Dionneta (u nás týmto debutujúceho, „troška“ oneskorene) fantastickú kresbu nemal šancu tromfnúť. V komiksoch je samozrejme „fajn“ mať kvalitný scenár, ale sú výnimky, kedy je príbeh podružný a ide o výtvarné orgie. Toto vždy platilo u Gala. Niektoré panely sú omračujúce, ale príbeh ma až tak nebavil a o postavách si trúfam tvrdiť, že sú neviditeľné. Tak obludne detailná a pritom gigantická kresba má tendenciu pohlcovať príbeh, nech by bol akokoľvek výnimočný, čo tento nie je. Oceňujem historicko-fantazijný nádych a magicky drsnú atmosféru; temer som čakal, kedy spoza skaly vyskočí Thorgal alebo aspoň Conan. Bonusy tvorí 4-stranové Dionnetove úvodné slovo a 11-stranový čierno-biely komiks Katedrála, ktorý vyšiel v r. 1986 vo francúzskom časopise Pilote a kuriózne je, že ho napísal Bill Mantlo, marvelácka legenda majúca pero v X-Menoch, Hulkovi, Fantastická štvorka alebo v Spider-Manovi, teda človek, ktorý sa ku Galovi očividne vôbec nehodí. Po dočítaní finálnej „šokujúcej“ pointy som si povedal (ironicky) : „No jasné, už v tom Billa cítim“. Tá pointa je totiž naozaj naivná a úsmevná, o logike nehovoriac a hlavne som ju čakal od chvíle, ako architekt kráľovi povedal, že mu „to“ povie až po dostavaní. Situáciu tak zachránila Galova skvelá kresba (v realite mám pre podobné gigantické stavby, katedrály atď. slabosť). Dobyvačné armády sú krásna komiksová kniha, viac ako dvesto strán komiksu na kvalitnom „tvrdom“ papieri, k tomu pevná väzba, červená lacetka...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2022 08:09Rorschach (paperback)
    Vydarený sequel (nie prequel!) legendárnych Mooreových Watchmenov resp. sequelový spin-offový rip-off, aby som bol presný. Áno, zápletka ohľadom prezidentského atentátu nie je príliš pútavá, svet vysokej americkej politiky je tuzemskému čitateľovi zrejme na míle vzdialený. Ale zas druhou stranou mince je, že Watchmeni boli vždy politicky a spoločensky zafarbení a komiks Rorschach logicky kráča v ich stopách. Scenáristu Toma Kinga mám rád, páči sa mi, akým spôsobom uchopil Batmana (napr. v Já jsem zhouba alebo Batman / Flash: Odznak) a jeho prítomnosť vo Watchmenoch je možno prekvapivá, ale napokon tento bývalý protiteroristický dôstojník CIA (!) obstál. Tempo je príjemne pomalé, nesúc sa v noirovom znamení a v duchu postupného odhaľovania a vyšetrovania. Ak ste čítali Watchmenov, tak vás asi prekvapuje, že existuje sequel s práve Rorschachom, ale ako to s týmto temným hrdinom bolo, si už budete po dočítaní musieť odpovedať sami. Parádna je ako kresba Španiela Jorge Fornésa (Batman 11: Pád a padlí), tak farby legendárneho spolupracovníka Mikea Mignoly, Davea Stewarta (Abe Sapien, Hellboy atď.). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-rorschach-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš4.11.2022 06:44Druuna 2 (paperback)
    Druuna 2 obsahuje zošity z rokov 1992 – 1997, ale pravdupovediac pôsobia skôr dojmom prvej polovice 80. rokov, tesne po premiére Carpenterovej Veci, viď. podobná zápletka o „klonoch“ a nechutných mutantoch, ktorých telá sú v tu extrémnom, tu ešte extrémnejšom stave deformity. Áno, odporná bola samozrejme už jednotka, ale dvojka ide fakt na doraz. Scenár je klasický druunovský „bordel“: po prvom prečítaní som vonkoncom netušil, o čo šlo a bol som z toho ešte viac vymletejší, ako Druuna a to už je vážne čo povedať, keďže je to fakt trubka. Pri repríze už som sa orientoval lepšie, ale stále mi veľa vecí jednak ušlo a jednak som mal dojem, že to ani nevadí (ak som to správne pochopil, tak jedna časť sa Druune sníva a uprostred dotyčného snu si uvedomí, že sa v rámci neho ocitla v sne inej bytosti). Serpieri zachádza v zobrazovaní úchylností, krvavostí a sexu tak ďaleko, že i po toľkých desaťročiach o sérii Druuna nemám problém hovoriť ako o tom najškandalóznejšom, čo bolo v európskom komikse kedy stvorené. Nakreslené je to úžasne, hlavná hrdinka je výstavný kus, zmutované beštie sú vskutku hnusné a bavilo ma, aké lacné, nízke, miestami až detinské zámienky hľadá Serpieri pre rozpútanie divokých sexuálnych orgií. Nemá zmysel trápne to nazývať erotikou, toto je proste regulárne porno. Druuna od minula prekonala zásadný charakterový vývoj: okrem tangonohavičiek a bielych tenisiek začala nosiť už aj nadkolienky. Inak je to stále „naša“ Druuna: neustále stretáva odporných mutantov a aj tak je z ich prítomnosti šokovaná, zaskočená, prekvapená, udivená a zhnusená, čo jej samozrejme nebráni v tom, aby s nimi vykonala súlož, lebo má „neustálou chuť“, „touží po orgasmu“ a „jejda, nějak jsem nadržená“. Vlastne sa mi istým spôsobom páčil aj nezrozumiteľný scenár resp. nie ani tak on, ako skôr kombinácia jeho filozofických motívov, ktoré sú v zaujímavom, vábnom, neodolateľnom kontraste so všadeprítomným post-apokalyptickým humusom a telesnými tekutinami. Ale hej, textu bolo miestami fakt strašne veľa (hoc... i to je predsa Serpieriho poznávací znak, tak čo). Kým jednotke som „musel“ dať 5*, tu už žiaľ až také nadšenie prítomné nie je. Ale za neustály príval oplzlostí a za skvelú kresbu nemôžem ísť pod 4*.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.11.2022 08:07Velvet
    Schválne som si pozrel, čo všetko som od Brubakera čítal. Okolo 15 vecí. A z toho... chvíľa napínavého ticha... ani jednu zlú! Skvelá Velvet túto tradíciu našťastie neporušila. Uznávam síce, že ide zrejme o Edovo najkomplikovanejšie dielo, ale to predsa nič nevypovedá o jeho nekvalite, skôr naopak. Keďže sa dej odohráva medzi špiónmi a organizáciami takými tajnými, že o nich nevedia ani konkurenčné tajné organizácie, je pochopiteľné, že musíte mať neustále oči ako na stopkách a všímať si detaily. Ono celkovo ide o dielo určené dospelému, zrelému čitateľovi. Napriek tomu je dej vcelku v pohode prehľadný a priamočiary, skoky v čase samozrejme robia svoje, ale osobne každý komiks čítam minimálne dvakrát v rýchlom tempe po sebe a musím povedať, že pri repríze som fakt mal v podstate vo všetkom jasno. Velvet je rozvážne, komplexné dielo. Obsahuje síce tonu (priam veľkolepej) akcie a nakreslené Steveom Eptingom (Captain America: Zimní voják) je to skutočne neskutočne, ale proste akcia nie je na programe dňa, to by sme scenáru krivdili a to si nezaslúži. Spomenúť musím nielen famóznu prácu koloristky Elizabeth Breitweiserovej (Zatmívačka), ale aj tvrdú väzbu, prebal, lacetku a plno parádnych bonusov (alternatívne obálky, eseje, skice, komiksový trailer...). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-velvet-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš29.10.2022 21:11Lucky Luke: Lucky Luke versus Joss Jamon
    Ja neviem, mne proste stačí vidieť tie farby, kresbu a sympatický A4 formát a už sa mi podstatným spôsobom zlepší nálada. Lucky Luke je skvelá postava, ktorá právom patrí do análov európskeho komiksu. Jasné, nie je to Moore, Corben a ani Serpieri, ale to snáď ani nikto normálny nečaká. Je to proste „len“ dobrá, čertovsky vynaliezavá zábava s hravými dialógmi a zamilovaniahodnými slovnými hračkami. Westernová groteska určená na dokonalé, ideálne odreagovanie, ktorá ani zďaleka nie je taká hlúpa a detská, ako by sa mohlo javiť. Tentokrát Lucky rieši problémy s “trošku“ zmanipulovanými voľbami, na čom mi jemne vadilo, že sa k problému nepostaví ako neohrozený pištoľník, ale ide na to trochu zbabelo, vo forme masiek, kostýmov a útokov spoza chrbta, čo sa mi k danej postave nehodí. Ale zas chápem, že nemohol nabehnúť na štvrtú stranu a všetko to tam postrieľať, že?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš27.10.2022 06:23Doctor Strange - Nejvyšší čaroděj #02: Úhrada
    „Nemůžeš pochopit cenu za dosažení nadřazenosti.“ – „Získal jsem lékařský titul. Nějakou představu mám.“ Hoc som dal jednotke 4*, bol som z nej trochu v rozpakoch. Mark Waid nedokázal naplniť očakávania a i keď pripochodoval s pár novými nápadmi (Strange vo vesmíre), napokon s nimi ani zďaleka nepracoval tak detailne, ako mohol. Ale i vďaka šokujúcemu koncu som sa na pokračovanie tešil. Paradoxom je, že v dvojke je twist vysvetlený už krátko po začiatku a navyše strašne banálne, lenže to prekvapivo temer vôbec nevadí, lebo Waid sa do toho konečne oprel a prichádza s prekvapivo veľkým počtom sviežich nápadov a zábavných momentov. Áno, opäť opakuje motív nutnosti platiť za používanie mágie (dokedy ešte?), tentokrát ale (konečne!) pridáva aj niečo vlastné (napr. postavu hlavného účtovníka). Nakreslené je to parádne. Niektoré scenáristické motívy trochu nudné, mnohé iné naopak skvelé. Paradoxne sa mi asi najviac páčili Strangeove „nedôležité“ peripetie s realitnou firmou, ktoré nesúvisia s hlavným dejom, ale krásne dokazujú, že superhrdinovia sú nejeden raz najzaujímavejší nie v nudných akčných oráciách, ale v komorných polohách, ktoré by ste na nich na prvý pohľad nepovedali. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-doctor-strange-nejvyssi-carodej-2-uhrada-komiks
  • Ivan Kucera
    Son of the Demon a Bride of the Demon u nás vyšli v Batman: Zrození démona, kniha první a síce nie sú najgeniálnejšie batmanovky na svete, ale každý, kto to s netopierom myslí aspoň trochu vážne, by si ich rozhodne mal naštudovať, keďže napriek nedokonalosti patria medzi kánon. Skutočnou peckou je však prekvapivo (?) až záver „démonovskej“ trilógie: Birth of the Demon. Aj keď... nie som si istý, či je o tomto diele správne hovoriť ako o závere, keďže v podstate sa v ňom nič neuzavrie, kľúčovému nápadu s netopierovým potomkom sa tu nikto nevenuje, samotný Batman má len väčšie cameo a 90% celého komiksu tvorí historický (!) prequel o jeho úhlavnom protivníkovi. Kvalitou to prekonáva ako Son of The Demon, tak najmä slabšiu Bride of the Demon. Síce nám komiks odpovie na otázku, čo sa dialo po predchádzajúcom strete Batmana, Talie a Ra´s al Ghula, ale predovšetkým máme dočinenia s originom veľmi zaujímavej postavy, ktorá sa vyníma i vo výnimočnom Batmanovom panteóne silných a charizmatických záporákov. Ra ´s al Ghul je zvrátený, ale vlastne to myslí dobre, akurát s tou „drobnosťou“, že ako zaprisahaný ekoterorista nemá problém vyhubiť ľudskú populáciu „len“ preto, aby sa planéta mala dobre. Čím som starší a čím viac vidím, akého svinstva sa naša populácia dopúšťa, tým viac som na jeho strane a som za to, aby sa všetok život na planéte zlikvidoval a aby sa tým pádom planéte prenechala niečomu inteligentnejšiemu, než je človek, napríklad planktónu. S Batmanom by za istých okolností mohli byť spojenci (a v pár komiksoch i boli), ale z väčšej podstaty sú to súperi, keďže Ghulove metódy pripadajú brutálne už i Batmanovi (a to už je vážne čo povedať). V tejto knihe sa dočkáme originu, síce som chcel podvedome napísať „klasického“, ale práveže nie. Ra´s je totiž všetko možné, len nie klasický (v zmysle obyčajný, banálny, fádny, predvídateľný). Scenárista Dennis O´Neil si to celé zjavne užil, vrátane rôznych chuťoviek typu Alfred priložením ruky merajúci teplotu Batmana (Batmana!). Samozrejme musíme spomenúť výnimočnú maľbu jedinečného Norma Breyfoglea, ktorá je natoľko špecifická, krásna, neprehliadnuteľná a výnimočná, že nemám problém povedať, že to, čo tu Norm odviedol, patrí k tomu najlepšiemu, čo Batmana stretlo od jeho zrodu až do konca 9O. rokov (!). To proste musíte vidieť na vlastné oči; je obrovskou škodu, že prácu tohto umelca v našich končinách temer nepoznáme. Palec hore i za výnimočné farby, za ktorými tiež stojí Breyfogle.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš25.10.2022 09:11Immortal Hulk #02: Zelené dveře
    Nemám z toho až také pozitívne pocity, ako z jednotky, ale i tak príjemné a sympatické 4*. Nakreslené je to super, nie nejak výnimočne, ale veľmi slušný mainstreamový (nad)štandard nepochybne. Scenárista Al Ewing opäť potvrdil, že bolo skvelým ťahom najať ho na reštart legendárnej hráškovozelenej postavy. Pod jeho vedením je Immortal Hulk dravá, vcelku originálna, svieža, miestami prekvapivo temná séria v dvojke miestami pripomínajúca dokonca až horory Johna Carpentera a Clivea Barkera. Jasné, stále je to „len“ Hulk, ale zopár výtvarných výjavov som fakt pár dní nedokázal dostať z hlavy. Bavil ma ponor do psychiky Hulka (áno, má ju); konečne sa našiel niekto, pre koho to nie je len tupý akčný svalovec. Účasť Avengers je naplnením povinných (?) akčných kvót, inak je komiks príjemne neakčný a v rámci možností komorný. Ak si myslíte, že mu to ubližuje, tak presne opak je pravdou. Trochu mi vadil zavádzajúci názov, keďže síce neviem, či sa „zeleným dverám“ naplno bude venovať trojka, ale viem, že dvojka sa im nevenuje temer vôbec (dej sa k nim poriadne nasmeruje až na samom konci). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-immortal-hulk-2-zelene-dvere-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš24.10.2022 08:03Klece
    Čaute kočičáci. Všetci máme klietku, v ktorej sme uväznení napriek tomu, že dvere sú odomknuté. Začnem tým jednoduchším. Klece (množné číslo) s rozmermi 244 x 325 mm, počtom strán 5O4, tvrdou väzbou a váhou cez tri kilá (!) nepochybne môžeme radiť medzi to fyzicky najveľkolepejšie, čo u nás na komiksovom poli kedy vyšlo. Toto je proste obor, ktorý ak by ste niekomu hodili do hlavy, v sekunde vyfasujete doživotie za brutálnu vraždu. Prácu anglického ilustrátora Davea McKeana som doteraz poznal „len“ vďaka neskutočnému komiksu Granta Morrisona Batman: Arkham – Pochmurný dům v pochmurném světě, takže očakávania boli gigantické. Preto ma zarazilo, že keď som Klece otvoril, vyskočilo na mňa niečo, čo som nečakal. Ak by som nevedel o čo ide a niekto by predo mňa postavil obidva komiksy, nikdy v živote by mi nenapadlo, že môže ísť o dielo toho istého človeka. McKean rýchlo a zbesilo strieda štýly, ktoré sa k sebe nehodia, ale i v tom drieme čaro komiksu pôvodne vychádzajúceho v rokoch 1990 – 1996. McKean vedľa seba stavia omračujúce fantazmagórie, ktoré otáčate dole hlavou, hore hlavou, doprava i doľava a napriek tomu si nie ste istí tým, na čo presne sa pozeráte. Stavia ich do ostrého kontrastu s jednoduchou (nechcem tvrdiť banálnou) čierno-bielou kresbou a keď to čakáte najmenej, vytasí na vás experiment vyrážajúci dych svojimi expresívnymi farbami, ktoré akoby ani neboli z tohto sveta. Poviete si, že už vás neprekvapí ničím. A on tam kydne fotky. Toto je po výtvarnej stránke niečo tak zvláštne a osobitné, že už som teda čítal všelijaké komiksy, ale takúto „koláž“ asi fakt ešte nie. No a teraz k tomu ťažšiemu. K scenáru. Teoreticky je zápletka nesmierne jednouchá: do bytovky sa sťahuje maliar a dostáva sa do kontaktu s tu viac, tu menej čudnými obyvateľmi. Problém je, že sa postupne začne vyskytovať čoraz väčší počet strán, ktorými nám scenárista (tiež McKean) zjavne chce niečo povedať, ide to do absolútnej filozofie, snovej atmosféry, existenčnej surreálnosti a experimentálnej mystiky. Niekto povie, že je to prázdne a (pseudo)múdre tliachanie o nesmrteľnosti chrústa, ďalší znudene pokrčí plecami a niekto fascinovane prehrnie na ďalšiu stranu, aby sa ešte hlbšie ponoril do Daveovho sveta. Premýšľate, čo je metafora, čo sen, čo je možno áno možno nie predstava, čo je pritiahnuté za vlasy, či sa to reálne deje. Postavy vám nepomáhajú, skôr naopak: niekedy vidia niečo strašne divné a čudujú sa tomu a inokedy nie. Chcel by som podotknúť, že ono to de facto nie je objektívny problém. To, že niečomu nerozumieme (alebo skôr nechceme rozumieť) naozaj JE problém, ale náš problém. Možno si pri niektorých nápadoch (12-stranový rozhovor s nahluchlou domovníčkou) poviete, aký to má zmysel. Ale aký má zmysel toto všetko? Toto naše zúfalo upotené plahočenie sa naprieč svetom? Určite by som vyzdvihol skvelé (nejeden raz drasticky zábavné) dialógy, prostredníctvom ktorých vidíme, že Dave pozná ľudskú dušu i osobnosť so všetkým krásnym, ale aj zlým a chybujúcim, čo k nej patrí. Hoc sú Klece náročným čítaním, ubehnú svižne, keďže niekedy vás čaká 2O strán s minimom textu. Potom vás ale pre zmenu čaká dvojstrana, pri ktorej prehnane povedané strávite tri dni a dve noci. Na konci sa dostavili príjemné, sympatické, ako keby azda až očisťujúce, oslobodzujúce pocity.
  • Ivan Kucera
    Z prvej polovice som bol nadšený. Batman cestovateľ je predsa len stále pomerne menej známa vec. Keď sa povie Batman, každý si automaticky predstaví Gotham. Ono to tak ale paradoxne vlastne nikdy nebolo; náš obľúbený netopier bol vždy veľký cestovateľ, aj keď Gotham je samozrejme Gotham. V tomto komikse sa Bruce Wayne predstavuje jednak ako cestovateľ a jednak sa čelne zráža s Ra´s al Ghulom. Pri tomto ekoteroristovi platí to isté, čo pri Batmanovi cestovateľovi: mnohých čitateľov doteraz obchádza a je to škoda. Tento drsný pán je totiž skvelou, charizmatickou postavou. Je zaujímavý najmä vzťahom k Batmanovi: navzájom sa vážia a za normálnych okolností by boli spojencami, problém je v tom, že Ra ´s je extrémista, s čím Batman nemôže súhlasiť napriek tomu, že i jeho metódy sú pravdupovediac tiež nejeden raz partizánske, drsné a špinavé. Ra´s je však horší. Jeho dcéra Talia do univerza pre zmenu prináša tiež zaujímavé veci (zaláskovaný Batman, Batmanov potomok). Síce ma trochu nudí (musím v každej piatej vete čítať „môj milovaný“?), ale práve pre motív otcovstva je Talia určite prínosom. Aj keď treba rýchlo dodať, že konkrétne v tomto komikse načatá linka s biologickým potomkom bola slepou uličkou, v ktorej sa plus-mínus nepokračovalo a keď na ňu o cca dve desaťročia neskôr prekvapivo a nečakane nadviazal kontroverzný Grant Morrison, tak začal dá sa povedať od nuly (viď. Batman a syn). Aj keď teda pravdaže u Morrisona, ktorý má batmanovskú históriu detailne našprtanú do 30. rokov 20. storočia, je otázne, či píše „od nuly“, ale to je iný príbeh. Páčilo sa mi politické zafarbenie (USA vs. ZSSR) a prekvapivo drsné úmrtia, ktoré u Batmana predsa len nie sú bežné. Žiaľ, druhá polovica je o poznanie slabšia a nudnejšia, aj keď ju ako-tak z posledných síl zachraňuje kresba Jerryho Binghama a Toma Grindberga, ktorých práca u nás žiaľ nie je veľmi známa. Niektoré momenty sú divné (Ra´s v slipoch, usmiaty Batman), ale inak to nie je žiadna katastrofa. Len scenárista Mike W. Barr (Batman a Outsideři) skrátka po skvelom rozjazde nedokázal naplniť očakávania. Motív s dieťaťom je tu v podstate len v náznakoch (pár záberov na bábätko), i tak ale chápem, ak niektorí nikdy neprehryzli nápad spraviť Batmana otcom. Je to podobné pritiahnuté za vlasy, ako spraviť z Jamesa Bonda manžela a otca, aj keď na druhej strane je to príjemne provokatívny nápad. Zmiešané dojmy som mal z výskytu Lazarovej studne, čo je pôsobivý nápad, ale zároveň sa o nikoho nebojíte, keďže má dar oživiť. Nesedeli mi ani nelogické hovadiny typu chlapík je otrávený, vie to o sebe, dokonca pozná meno svojho vraha, ale hoc je v laboratóriu resp. v kancelárii, nemá nikde pero (!) a tak sa meno svojho vraha rozhodne odhaliť tým, že vytrhne z knihy o hviezdnej oblohe (!!!) indíciu vedúcu k odhaleniu páchateľovej identity. Tak ak na TOTO mal dosť času, pokojne mohol zavolať políciu, alebo proste vyjsť z miestnosti do inej časti budovy, v ktorej sa zjavne nachádzali ďalší ľudia. Komiks v druhej polovici hlúpne nielen po stránke príbehu, ale i znázornením postáv (nezmyselne polonahé ženy, záporák s gigantickým plášťom). Ale je prítomné ekologické posolstvo, čo je pekné. Retro komiksy je síce postaršieho dáta (1971), ale je to zásadný príbeh, keďže predstavuje Ra´sov debut. I vďaka kresbe Neala Adamsa (Killraven, X-Men: Soumrak mutantů) pôsobí nadčasovo resp. moderne. DKK na zadnej obálke obsahuje chybné údaje o rokoch; v skutočnosti komiks nie je z rokov 1977 a 1979, ale 1987 a 1990.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.10.2022 06:22Žoldnéř #08: Rok 1000: Konec světa
    „Uvědomíš si, co všechno máš, až když to ztratíš.“ Mám pre túto sériu slabosť. Žiadnej časti som nedal menej ako 4*. Mnohí štvorku kritizujú za scenár. Prekvapuje ma to, Žoldniera totiž jeho najnovšie dobrodružstvo zavádza do radikálne odlišného prostredia, než na aké sme zvyknutí. Bez spoilerov sa o tom nedá baviť, ale je to fakt niečo úplne iné. Miestami som sa cítil pomaly až ako keď som kedysi hlboko do noci ako mariňák prehľadával spustošené priestory v AvP. Séria v osmičke vyráža do vyložene sci-fi motívov, ale vôbec to nevadí, sci-fi a fantasy sa k sebe hodia. Dve nové postavy sa zarážajúco podobajú na dve zo Žoldnierovho „starého“ sveta, ale Segrelles to šikovne vysvetlí, nebojte sa. K tomu tvrdá väzba, samozrejme dych vyrážajúca maľba plná úžasných nápadov, skvelá atmosféra a plno bonusov. Dominuje im 8-stranový komiks o konci sveta odohrávajúci sa v našom reálnom svete (čiže vlastne dostanete dva komiksy v jednom). Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-zoldner-8-rok-1000-konec-sveta-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.10.2022 08:49Prašina: Křídový panáček #4: Poprava
    Ja by som nepovedal, že problém tejto komiksovej série je v riedkom deji. Ono si treba uvedomiť, že dlho dopredu detailne naplánované ságy samozrejme nemôžu vystrieľať celý svoj zásobník behom prvého dielu. O čom by to bolo následne? Musí to byť beh na dlhú alebo aspoň dlhšiu trať. Áno, je pravda, že to scenárista mohol mať predsa len robustnejšie premyslené; s trochou snahy sa určite dalo dupnúť viac na plyn už od prvých častí bez toho, aby sa povedalo všetko. Na štvorke sa mi veľmi páčila atmosféra, ktorá je asi najhustejšia zo zatiaľ všetkých vydaných. Obloha je neustále zatiahnutá, počasie pochmúrne, zamračené nebo visí nízko nad zemou, dotýkajúc sa stromov s holými, od lístia opadanými korunami a k večeru, ako sa tiene začnú predlžovať, sa z výšky definitíve začne valiť nepríjemný, hustý dážď, ktorý konzervuje a izoluje štvrť od zvyšku mesta. Niektoré zábery sú vďaka ilustrátorovi Karlovi Osohovi vskutku úžasné; či už Vašek v okne X desiatok metrov nad zemou alebo úchvatná dvojstrana poňatá z vtáčej perspektívy a pojednávajúca o výrube prastarej lipy. Akurát jeden detail, vyzerá to síce geniálne, ale bezpečný odstup občanov tu skutočne nikto nerieši, žiadne zábrany, ani polícia, zrejme aby staršiemu obyvateľovi na hlavu padol dvadsaťkilový hrubý konár a na mieste ho zabil a mesto potom malo súdne opletačky s jeho rodinou a médiami. Mohlo by sa zdať, že štvorková zápletka ohľadom stromu je blbosť, ale opak je pravdou: je to symbol. Dôkaz toho, že niektorí si nič nevážia, všetko staré považujú za zlé a ide im len o peniaze, za ktoré si myslia, že si kúpia všetko. Majú pravdu? P.S. – Oceňujem šikovný spôsob, akým scenárista Vojtěch Matocha do textu zakomponoval „Široko“ (viď. Stínadla).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.10.2022 07:27Zlatá kniha komiksů Vlastislava Tomana (2. vydání)
    Príbehy Kruana z kmeňa Gron-c-chov a robota Malého boha patria spolu s Galaxiou k tomu najlegendárnejšiemu, čo sa v ABC urodilo. Dodnes, i po štyridsiatke, si pamätám na ten krásny, vzrušujúci pocit, keď som listoval týmto kultovým časopisom, ponoriac sa do dobrodružstiev odvážneho domorodého mladíka zo Žltej planéty a jeho verného priateľa. Žiaľ, ako išiel čas, časopisy sa z našej domácnosti „nejako“ vytratili. Po desaťročiach som vycítil akútnu potrebu pripomenúť si staré dobré časy. Vypátral som, že najrozumnejšie bude investovať do impozantnej, tvrdou väzbou vybavenej Zlaté knihy komiksů Vlastislava Tomana, ktorú v r. 2013 vydalo XYZ. Keď som zistil, že je beznádejne vypredaná, nezostalo mi nič iné, než zúfalo vyť na mesiac ako pes trpiaci insomniou a čakať na reedíciu. Stalo sa v r. 2022. Prekvapilo ma, že i po takom čase je Kruan plný (miestami až preplnený) dokonalými chlapčenskými atrakciami. Príšery, nepriateľské domorodé klany, roboty, vzdušné súboje, nebezpečná divočina, súboje, štvorrukí opoľudia, hojne zastúpená špecifická živočíšna ríša a samozrejme lietajúce taniere. Spomenul som si, že mnohé pasáže sa vtedy (plným právom) stali krásne traumatizujúcimi, čo je asi divné, ale je to tak (gigantická podvodná stonožka, fuj!). Za to sa nepochybne môžeme poďakovať fantastickej práci ilustrátora Františka Kobíka, ktorého neskôr nahradili Kocián a Škoda. Na tejto 6-dielnej sérii je skvelé, že sa neopakovala, ale vyvíjala. Takže Příhody Malého boha sú úvodom do témy, kedy medzi domorodý kmeň zavíta robot, v Příchodé bohů sa dozvieme viac o jeho stvoriteľoch, v Kruanových dobrodružstvích sa zoznámime so samotným Kruanom, čo nie je nikto menší, než potomok postáv z predchádzajúcich dielov a nasledujú ešte Kruanova cesta, Kruan a bohyně a Kruan a služebníci Zla, kde už sú hlavnými postavami dvojčatá, ktoré sú potomkami prvých „Žiariacich“, ktorí na Žltú planétu pred dávnymi rokmi zavítali. Trocha ma sklamalo, že postupne bolo zjavne čoraz komplikovanejšie Malého boha zmysluplne zakomponovať do deja a tak prešiel do camea. Trocha ma rušil schválne kostrbatý dialekt postáv a únavné bolo aj priveľa okienok na jednej strane, takže kresba bola miestami riadne „drobná“. Okrem Kruana 344-stranová zbierka obsahuje aj ďalšie skvelé veci: úvodné slovo od pána Tomana, dve poviedky zo 6O. rokov slúžiace ako základ pre komiksy, zaujímavosti o pozadí vzniku jednotlivých komiksov a okrem samotnej kruanovskej ságy ešte ďalších 6 (!) komiksov a to vrátane trojice výprav do Strateného sveta. Tie majú základ v klasickom románe A.C. Doylea (aj keď mne sa vždy viac páčilo spracovanie z Komety od Matějku a Žiláka) a vyšli aj v r. 2020 v komiksovej knihe Výpravy do ztracených světů. Rušili ma časté zmienky o chystanom veľkolepom sfilmovaní Kruana, o ktorom dnes už vieme, ako žalostne dopadlo (právoplatné podmienečné odsúdenie). Za to pán Toman pochopiteľne nemohol, stal sa nevinnou obeťou. Ešte mi vadili medailóniky Petráčka a Kobíka skopírované zo Zlaté knihy komiksů: Václav Šorel a okolo strany 158 zrejme došlo k prehádzaniu strán, inak si neviem vysvetliť, že na výpravu útočia pľujúci plazivci, hneď na ďalšej strane rovnakí ľudia splavujú rieku a na nasledujúcej strane pokračuje súboj s príšerami. Mimochodom, Kruanove akcie v minulosti vyšli rozkúskovane, na pokračovanie, nedokončene alebo hrozne dávno (okrem samotných časákov ABC napr. v ABC mladých techniků a přírodovědců – Speciál 85, ale ten jednak už vzhľadom na rok vydania nezoženiete a jednak obsahuje len tri Kruanove príbehy), takže máte dokonalú príležitosť mať to konečne pokope.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.10.2022 07:13Batman Detective Comics #09: Ztráta tváře
    Jim Gordon, Harvey Dent a Batman boli kedysi skvelou, vášnivou trojicou, ktorá majstrovským (a najmä radikálne úderným) spôsobom dávala po tlame gothamskému podsvetiu. Tak vehementne, že sa nestačilo čudovať. Harvey Dent na to ako geniálny okresný prokurátor rafinovane šiel cez právo, Gordon so svojím policajným zborom cez silu a ak oboje zlyhávalo, bol nasadený Batman so svojimi partizánskymi metódami, počas ktorých vykonávania nemusel brať ohľad na zákony a siahal po metódach, po akých bežne siahali kriminálnici. Tie krásne a „bezstarostné“ časy sa nenávratne skončili v momente, keď sa z Harveyho po sprostom mafiánskom atentáte stal šialený, nepredvídateľný Two-Face. Už „len“ z toho dôvodu je Ztráta tváře skvelým komiksom, keďže túto trojku opäť dáva dokopy, hoc asi každému je jasné, že to takto nevydrží večne a Harvey sa znova prikloní na stranu zla. Komiks je príjemne komorný a skutočne sa nesie v pochmúrnom, detektívnom duchu. Nie je to práve Sherlock Holmes, ale je fajn, že sa po dlhšom čase neriešia paralelné vesmírny, ani členstvo netopiera v JLA, ale proste „len“ ako nahrbená silueta v neprirodzene dlhom plášti navštevuje miesta činu a analyzuje daktyloskopiu, trasológiu, motívy, teórie. Nakreslené je to adekvátne a pekne, nič šokujúce, ani revolučné, ale ľahký a príjemný nadštandard určite áno. Najmä panoramatické zábery na nočný Gotham sú úchvatné. Samotný scenár nevyráža dych. Očakával som väčší ponor do Harveyho psychiky. I tak si tento komiks ale v mojich očiach zaslúži 4*. Viac v mojej recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-detective-comics-9-ztrata-tvare-komiks
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.9.2022 07:42Conquistador, kniha 3 a 4
    „To je ten nevděk mocných. Jakmile jim už nemůžeme posloužit, zbaví se nás.“ Záver perfektného štvordielneho komiksu, ktorý Josef Vybíral stihol vydať v dvoch knihách. Mne sa na takomto kuse krásneho komiksu nechce za každú cenu hľadať chyby. Kebyže sa ku mne čosi takéto dostalo ako k štrnásťročnému, tak by som sa z toho posr... a dal by som 5* z 10. Načo kritizovať? Prečo? Pripadá mi to tak, ako keby som bol v lese a počas magického skorého rána by som na lúke, vlhkej od rannej rosy, zahliadol dvanástoráka. Naše pohľady by sa stretli a on by mi svojimi majestátnymi očami prezradil pravdu o živote, vesmíre a tak vôbec. Následne by sa mlčanlivo, filozoficky stratil v hustnúcej hmle a ja by som namiesto úžasu kritizoval, že mal pravé ucho o tri milimetre kratšie ako ľavé. OK, dávno nemám štrnásť, ale stále je to Philippeom Xavierom (ktorý je v našich končinách žiaľ neznámy autor, rozhodne to treba napraviť) krásne nakreslené dielo s luxusnou tvrdou väzbou a s tomu odpovedajúcim kvalitným papierom, ktorého je radosť dotýkať sa, láskať sa s ním. Absencia bonusov zamrzí, ale to je detail dostatočne kompenzovaný mäsitou výtvarnou stránkou a dynamickým scenárom Jeana Dufauxa (Barakuda, Murena), ktorý proti sebe stavia kvázi civilizované kresťanstvo a „barbarský“ život pôvodných obyvateľov v súlade s prírodou a matkou zemou. Áno, uznávam, príbeh enormne nestrhne. Občas som sa jemne strácal v postavách, vzťahoch a ich motiváciách. Situáciu komplikuje fakt, že to vrie aj medzi jednotlivými skupinami španielskych conquistadorov, keďže ako to už chodí, každý správny beloch je posadnutý mocou a majetkami, pre ktorých získanie je schopný ísť (doslova) cez mŕtvoly. Conquistador je asi naozaj „ten“ prípad komiksu, kde vizuál víťazí nad obsahom (už len na obálku som sa nevedel vynadívať). Ale ani scenáru nechcem krivdiť. Zápletka je trochu mdlá a postavy mi neprirástli k srdcu, avšak je to plné úžasných atrakcií, ktoré vo mne spoľahlivo prebudili dieťa so zatajeným dychom listujúce krásnym komiksom. Temná mexická džungľa, priepasti a nad nimi podozrivé mosty, prastaré povesti, krvavé rituály, nahé krásne ženy, švárni bojovníci oháňajúci sa mečmi, smrteľne nebezpeční Indiáni, bájne poklady, šialenstvo, opice, pyramídy. Určite palec hore i za to, ako festovne si zamakal (taktiež u nás neznámy) báječný kolorista Jean-Jacques Chagnaud. Istý nekonzens vytvára fakt, že kým minule bol kladený vcelku veľký dôraz na mystické prvky (miestami idúce až vyložene do fantasy), tu temer úplne ustupujú do úzadia.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1. 07:03Ostrov Dr. Moreaua
    Ja mám na rozdiel od niektorých z vás CC rád, ale toto sa nepáčilo ani mne. Za seba môžem povedať, že nemám pocit, že by som bol zo strany vydavateľstva dostatočne upozornený na to, že v 120 stranovej knihe je samotného komiksu iba cca 50 strán a zvyšok tvoria bonusy. Je to nádherne nakreslené, ale je toho fakt málo a hoc obecne mám bonusy v komiksoch rád, tak takéto (resp. takého a v takom ohromujúcom množstve) som ešte nevidel. A obávam sa, že to nemyslím pozitívne.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.12.2022 18:18Chci sníst tvoji slinivku
    Spoiler! Ten záver na cintoríne... ten smiech a ich spoločné "jauvajs"... to bola Sakura?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2022 08:09Rorschach (paperback)
    Je to Black Label, takže to asi hovorí za všetko. Ale určite treba mať prečítaných Watchmenov. Chvíľu som sa zamyslel nad tým, že možno ani tých nie, že by stačilo brať to proste ako detektívku s divným chlapíkom v čudnej maske, ale to je asi určite blbosť, rozhodne aspoň originál Watchmen od Moorea.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.9.2022 08:34Tomie
    Premýšľal som, odkiaľ je mi "poviedka" Malíř povedomá. Až potom som si spomenul, že bola už v Balónky oběšenců a další hororové příběhy.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš20.8.2022 20:20Batman: Můj temný princ
    Spoiler. Vzhľadom na to, ako to celé dopadlo a ako šokovane sa Bruce (a Alfred) tvári, keď vidí výsledky DNA, tak je to myslím jasné, že otcom dievčatka je Joker.
  • Ivan Kucera
    SPOILER. Bublinky na konci znamenajú, že Stark prežil?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš15.6.2022 05:57Gorazdův posel
    Naštudoval som si následne tiráž a podľa tej to vyzerá, že to vyšlo najskôr v SR v martinskom vydavateľstve Osveta a následne v českom preklade v Profile. Lebo inak prečo by sa tam spomínalo Sk vydavateľstvo, ak by to v slovenčine nikdy nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš14.6.2022 08:59Gorazdův posel
    Ahojte, neviete o tomto niekto nejaké podrobnosti? Fero Mráz je SK komiksová legenda, ale v češtine mu nevyšlo skoro nič. Preto som prekvapený, že mu vyšiel práve tento komiks. Mierne som po tom pátral, ale nejak sa zdá, že to v slovenčine vôbec nevyšlo...?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5.2022 16:14Shi, kniha 3 a 4
    Mňa zarazilo, že v dvojke žiadna linka zo súčasnosti nie je. Počas čítania jednotky som myslel, že sa to bude navzájom prelínať aj v dvojke. A ono nič. Pomyslel som si: hmmm, tak nič no. A potom som sa dozvedel (ak som to správne pochopil), že existuje niečo ako pokračovanie... ktoré ale zrejme pokračovanie tak úplne nie je, keďže vlastne príbeh sa uzavrel tu. Nechápem tomu, tak ak náhodou niekto vie podrobnosti, rád si ich prečítam.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.5.2022 07:37Shi, kniha 3 a 4
    Mne toto nejak extra nevadilo. Všimol som si to, ale nevadilo mi to. Skôr ma zarazilo, ako TOTO môže pokračovať. Mne osobne sa koniec síce príliš nepáčil, ale bol pomerne plnohodnotne uzatvorený.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš21.5.2022 10:15DC Comics - Legenda o Batmanovi #004: Tváře smrti
    Comicsmaniaczone Podľa toho, v akom zmysle. Daný obrázok je priamo v komikse, takže podraz to nie je. Nikde na obálke nie je napísané, že je to o piatich Jokeroch. Áno, ak by to tam bolo napísané, bolo by to klamstvo. Ale nie je to tam napísané. Na obálke je len vyobrazený výjav z komiksu. Ale hej, ak si to niekto kúpi kvôli tomu, asi bude sklamaný, lebo je to len jedna krátka scéna. U komiksov sú podobné "klamlivé" (alebo aj bez úvodzoviek) obálky bežnou vecou azda odnepamäti (dokonca som čiastočne aj o tom napísal kedysi článok https://www.fandom.sk/clanok/14-dovodov-preco-niektori-ludia-nemaju-radi-superhrdinske-komiksy).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš1.5.2022 15:41Život a doba Skrblíka McKváka
    Nejak záhadne im z deja vypadol strýko Jake...
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš19.4.2022 09:00Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Toe - Ďakujem za vysvetlenie. Nedávno som si vydanie z r. 2013 objednal a včera dočítal, tak som si v tom chcel urobiť jasno.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.4.2022 13:51Walitaka (Bobří stopou speciál)
    Ľudia, ja tomu nerozumiem. Vie ma niekto prosím zasvätiť do situácie? Viem, že to najskôr vychádzalo v Kometě na pokračovanie. No a v r. 1995 samostatne v sérii Bobří stopou. Ako vidím na obrázku, bolo to č. 10. Predchádzajúcich 9 čísel tu ale nie je. Ako tomu mám rozumieť?
  • Ivan Kucera
    SomeOne Ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Neviete niekto, aké je ďalšie smerovanie? Zostáva sa vo vesmíre, alebo sa vraciame na Zem?
  • Ivan Kucera
    Ďakujem za reakcie. Nekritizujem, len sa v tom snažím zorientovať. Toto (reedícia a pokračovanie vydať samostatne) je jedno riešenie. Ja si viem pokojne predstaviť aj riešenie č. 2 (nevydávať reedíciu, ale všetko spojiť do jednej knihy, teda starý Kruan, pokračovanie + textové „dodatky“ Vlastislava Tomana).
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš5.4.2022 07:11Barakuda, kniha 1 a 2
    louza: Mojím zámerom nebolo vymenovať komplet všetky existujúce pirátske romány, seriály, filmy, komiksy. Uviedol som len špičku ľadovca. Od Crichtona som čítal skoro všetko, ale práve tebou zmieňovaný kus nie (myslím, že to v češtine ani nevyšlo...?). Inak, ja si napr. spomínam na bizarnú seriálovú adaptáciu Ostrova pokladov z r. 1987. Bola ladená ako sci-fi a Johna Silvera hral legendárny Anthony Quinn.
  • Ivan Kucera
    Ja tomu nechápem. Čiže Nové příběhy Malého boha a Kruana: život s Ábíčkem obsahuje LEN nový komiks? Neobsahuje nový AJ starý (tento: https://comicsdb.cz/comics/9204/zlata-kniha-komiksu-vlastislava-tomana-2-vydani) komiks o Kruanovi?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.1.2022 10:02Temný rytíř - Historie Batmana a zrod nerdů
    Je to dobré. Kvalitnejšie, než som čakal. Autor zjavne vie, o čom hovorí. Ale končí sa pred Benom Affleckom (čo je asi škoda) a dôraz kladený na homosexualitu je na môj vkus priveľký (nie som žiadny homofób, ale proste mi to pripadalo zbytočné, to je ako keby to písal expert na autá a dal tam 20 strán o batmobile... načo?).
  • Ivan Kucera
    To fakt? Ale to ubehlo.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš16.11.2021 07:53Skalpy #09: Zatni pěsti
    To je zaujímavá debata, myšlienka. Vlastne si tiež myslím, že Aaron Skalpy už neprebije (hoci... ktovie, všetko je možné). Na rozdiel od vás si ale myslím, že je mu to možno tak trochu fuk. Má za sebou úžasnú ságu, ktorá vstúpila do komiksových dejín. To sa vážne len tak niekomu nepodarí. Niektorým sa to nepodarí nikdy, za celý život. Jemu sa to podarilo. Teraz je z neho kultový autor, ktorý má veľkú fanúšikovskú obec. Tej je asi zrejmé, že ďalšie Skalpy sa už neobjavia (hoci by sa teoreticky dalo pokračovať aj v samotných Skalpoch, keďže sú ukončené tak, ako sú ukončené), ale aj tak ho má rada a ak Aaron vyložene neupadne (čo azda neupadne, dúfajme), tak jeho nové veci budú fanúšikovia stále vyhľadávať. Mne sa od neho napríklad páči Doctor Strange, nie je to taká klasika, ako Skalpy, ale je to veľmi fajn a rozkošné. Naopak, trocha ma od neho sklamal Conan. Keď sa povedalo "Aaron ide písať Conana", tak si každý myslel, že k tomu celý život podvedome smeroval. Aaron je drsný. Conan tiež. Ale výsledok je napokon taký nejaký, čo ja viem, nevýrazný.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš30.10.2021 07:21Batman: Země jedna
    Scarface - No tak zatiaľ teda tá dvojka nič, čo? :-)
  • Ivan Kucera
    trudoš: V Roku nula 2 síce naozaj je pár drobností, ale nič veľké (scéna, v ktorej je Bruce zavretý v "guli"). Tak preto sa pýtam, či niekto nevie, či Snyder urobil aj niečo, kde by sa toto riešilo v celom jednom komikse. Príde mi totiž dosť divné vyhlásiť, že Bruce podstúpil výcvik u nejakých kočovníkov... a vidíme to tak na cca jednej stránke.
  • Ivan Kucera
    Ľudia, prosím vás, čo s tou Nigériou? Čo mali znamenať dvere v púšti? A čo Bruceov výcvik u "kočovníkov"? Sú tieto veci niekde dokončené, rozpracované? Čítal som väčšinu Snyderovho angažovania sa u Batmana v rámci New52 a nepamätám si, že by to v niektorom diele bolo dokončené.
  • Ivan Kucera
    lantan1: Ďakujem, priznám sa, že o tej zľave som nevedel. Budem na to v budúcnosti myslieť. Prezrel som to a niektoré komiksy, o ktoré by som mal záujem, tam majú v priemere o 3 - 4 eurá lacnejšie, než na Megaknihy.sk (kde posledných 5 rokov nakupujem, keďže je to tam najlacnejšie). Otázne je, koľko stojí poštovné, no to je teraz vedľajšie. Ale proste aj tak ma udivuje, že tento Conan stojí cca toľko, čo (oveľa objemnejší) Conan z Cimmerie (ten francúzsky).
  • Ivan Kucera
    Nechcem, aby to znelo ako od škroba, ale len tak pre zaujímavosť: nepríde vám cena premrštená? Objednal som si to, čakal som niečo obrovské a nakoniec som z balíka vytiahol malú a relatívne tenkú knižku. A pritom sa to predáva za cca rovnakú cenu, ako napr. Conan z Cimmerie, ktorý má jednak viac strán a jednak oveľa masívnejšie rozmery. Ale rád sa nechám poučiť.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš6.7.2021 07:52Batman v černé a bílé
    Ďakujem. Áno, to viem, že je v Batmanovi Mikea Mignoly, práve ho čítam. Myslel som, že sa objavila aj v Batman v černé a bílé. Dávalo by to logiku, keďže ak sa nemýlim, Plynárna vznikla v origináli práve pre projekt Batman: Black and White.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš3.7.2021 06:40Batman v černé a bílé
    Ahojte, je tu nejaký svätec ochotný dobrovoľne a nezištne mi dodať informáciu o tom, či je tu zastúpená aj Plynárna (vyšla už napr. v Zkáze, jež postihla Gotham)? Potrebujem to do recenzie. Vopred ďakujem.
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš17.3.2021 07:39Marvel 1602
    SPOILERY. Ja tomu nechápem, asi som blbý alebo čo, čítal som to dvakrát a toto som nepochopil: čiže napr. Peter Parker existoval nielen v roku 1602, ale aj v "súčasnosti", z ktorej cestoval časom Steve Rogers?
  • Ivan Kucera
    Ivan Kucera mecenáš26.12.2020 07:54Batman: Bílý rytíř
    Niečo mi ušlo, alebo to tam proste nie je? Alfred v koncovom liste Bruceovi píše, aby sa pozrel v jeho komnate pod parkety, že tam niečo je. O čo ide?
Sbírka z comicsů na CDB
Četl/a: 879 (cca 173708 Kč)
Mám: 370 (cca 108089 Kč)
Chci: 1 (cca 399 Kč)
Sháním: 20 (cca 1975 Kč)
Nabízím: 153 (cca 43787 Kč)
Osobní: 0
Sbírka mimo CDB
Četl/a: 0
Mám: 0
Chci: 0
Sháním: 0
Nabízím: 0
Osobní: 0