Manga Jókai - Děsivé pověsti z Japonska
Zoner Press (ZONER software, a.s.)1. vydánílistopad 2022
3.2
...
...
...
...
Tyto klasické japonské pověsti jsou založeny na příbězích, které napsal slavný autor Lafcadio Hearn mezi lety 1890 až 1904. Oceňovaný komiksový spisovatel Sean Michael, mimo jiné Hearnův velký obdivovatel, se rozhodl některé z nich převyprávět a výsledkem je Jókai Manga! V ní najdete hned sedm nejznámějších klasických pověstí, mezi nimi například:

Tajemství ze záhrobí: Mladá žena vyděsí svoji rodinu, když se vrátí jako duch. Nedokáže najít klid, dokud nebude pryč ono šokující tajemství, které po sobě zanechala.

Nuke-kubi: Samuraj bez pána se rozhodne přečkat noc v domě jednoho laskavého muže, aniž by tušil, že mu brzy půjde o život. Bude mít totiž co dočinění s bezhlavými skřety!

Dívka z obrazu: Mladý muž si pořídí obraz krásné dívky a jeho prvotní zalíbení dosáhne nezdravé posedlosti. Ale copak může dál vést obyčejný život?

Mrtvý jezdec: Mrtvá žena se rozhodne pomstít muži, který se s ní rozvedl. A on velice rychle zjistí, že cena, kterou musí zaplatit, aby se dostal z jejích spárů, je přinejmenším bláznivá!

Atmosféru jednotlivých příběhů dokreslují úžasné ilustrace od japonské umělkyně Inko Ai Takita z Velké Británie. Autentický zážitek umocňuje i tradiční japonský způsob čtení – odzadu dopředu.

Scénář
Sean Michael Wilson
Předloha
Lafcadio Hearn
Art
Inko Ai Takita
Obálka
Inko Ai Takita, Petr Bernát
Lettering
Petr Bernát
Překlad
Tereza Metyšová
Redakce
Petr Bernát, Eva Pospíšilová, Ivana Vrajová
CdbID
9759
Žánry
horor
ISBN/ISSN
978-80-7413-529-3
Vazba
šitá v měkkých deskách
Formát
190 x 248 x 8 mm
Hmotnost
309 g
Tisk
černobílý
Stran
128
Původní cena
220 Kč
Originál
Manga Yokai Stories: Ghostly Tales from Japan (Tuttle Publishing, 2020)
Spoiler! No... slabé. Ak je to jedna z vašich prvých hororových máng, zrejme si ju užijete, ale za mňa to po Balónkoch oběšenců, Spirálach, Skrýšach a šialených infernách Džundžiho Itóa bolo ako keby som dočítal Grófa Monte Christo a na druhý deň by ma nútili čítať Tri prasiatka. Nič proti Trom prasiatkam! Mám ale pocit, že ono to ani nikdy nebolo zamýšľané ako niečo, čo malo reálne čitateľa šokovať, nedajbože vystrašiť. Nemala to byť konkurencia pre spomenuté tituly. Skôr vzdanie poklony a úcty prastarým japonským mýtom, legendám, strašidelným príbehom a poverám, ktorými rodičia strašia malé deti, keď neposlúchajú. Do kreslenej podoby prevedený rozprávkový folklór, ktorý sa nechcel porovnávať s Itóom a spol. Výnimku tvorí azda len príbeh o lietajúcich hlavách (ktoré som mal aj vo svojej hororovej zbierke Obchádza nás temnota), ktorý je fakt skvelý a presne takým úžasným spôsobom trafený, ako čakáte od slovného spojenia „japonský horor“. No rušili ma v ňom hovadinky. Prečo sa ronin stále smial? Z akého dôvodu škratom naložil ako malým deťom na pieskovisku a trápneho zlodeja sa bál? A zlodej? Čo to malo znamenať? Najskôr chcel ronina lúpežne prepadnúť a obrať od veci, ale istú vec, ktorú uňho našiel, chcel odkúpiť? To čo je za blbosť? Zvláštne bolo i to, že hoc zahryznutú hlavu muž mohol bez problém schovať pod oblečenie, neurobil to a ešte sa s ňou premával medzi ľuďmi, aby na seba pritiahol pozornosť polície a súdu. A prečo dofrasa ronin schoval len jedno bezhlavé telo a nie všetky? Chápem, asi sa to v predlohe takto dedilo z generácie na generáciu. Vyčítať tomu tieto veci by bolo ako považovať za nelogické, že vlk zjedol Červenú čiapočku. No aj tak mi to vadilo. Detto strašne nenápadité zakončenia. Musel som zisťovať, či náhodou nemám zlepené strany a či mi tým pádom niečo neušlo. Odmietal som totiž uveriť tomu, že to tak naozaj zakončili. Ale zakončili. Čiže sa vracia duch ženy, kňaz odhalí, že kvôli výčitkám svedomia kvôli istému listu, list nájde, spáli a duch sa prestane vracať. Koniec. Mladík dokáže oživiť obraz ženy, žena sa zhmotní, je riziko, že ak ju prestane milovať, znova sa vráti do obrazu, on ju ale milovať neprestane a tak spolu prežijú šťastný život. Koniec. Chápem, že to takto Japonci asi majú stanovené vo folklóre a je to ako keby sme riešili, ale možno stálo za úvahu jemne to inovovať. Ostane, legendy sa postupne inovujú, ako všetko na svete. A Jezdec na mrtvole bol tiež úžasne wtf na japonský spôsob. Inak priemer, ba miestami vari azda až podpriemer.
Pokud čekáte příběhy o roztodivných japonských bubácích, tady je (kromě jednoho příběhu) nenajdete - jde spíš o duchařské příběhy a pověsti. Rád jsem si je přečetl, ale komiksové zpracování děsně drhne, autor nadužívá rámečky a vypráví se spíš textem než obrazem.
Manga prinášajúca prepis japonských mýtov - pomerne jednoduchých a priamočiarych, bez modernizovania a dodatočného dramatizovania. To môže byť plus, ale ak čítate komiks Usagi Yojimbo, väčšinu už poznáte a budú vám voči Usagimu pripadať nenápadité.
Tato manga sbírka mě zaujala spíše než formální stránkou - jedná se podle mě až o příliš konvenčně a popisně odvyprávěné příběhy - skvělými náměty a atmosférou z nich plynoucí. Nehledě na mírně poučné mikropointy adaptovaných legend.

Celkový dojem: 60%
Výborná záležitost! Mám rád strašidelné pověsti a oblíbil jsem si i ty japonské, napřed díky Jamambě, pak filmovému Kwaidanu a různým anime, a nakonec skrz čtení původního Kwaidanu od Lafcadia Hearna. Takže tahle sbírka byla "must have" a měl jsem ji přelouskanou během odpoledne. Příběhy jsou adaptovány velice citlivě a věrně se drží Hearnova textu. S některými jsme se u nás setkali v jiném zpracování (například v Hellboyovi v příběhu Hlavy), jiný byl zařazen přímo do filmu Kwaidan. Trošku jsem bojoval s výtvarnem, protože mi přišlo až moc mangově roztomilé, kdy například u povídky o létajících hlavách z tohoto srovnání rozhodně líp vychází Hellboy. Často ale využívá velmi dobře komponované záběry, které podtrhují atmosféru děsu, a v průběhu čtení jsem je vzal na milost. Kolem a kolem, je to velice příjemná sbírka děsivých japonských pověstí, ve které se autor scénáře i autorka výtvarna upozadili, aby dali vyniknout síle původního textu.