Tak ten výtvor dua Matějka-Novák bola riadna kravina...kresba fixkami katastrofálna a scenár som akosi vôbec nepostrehol...nedivím sa, že bol Kája nasraný, keď mal dostávať za svoj komiks toľko čo tvorcovia kvázipríbehu Robot II
Mám z toho zmiešané pocity...kresba slušná, niektoré sekvencie prehnané, ale to sa očakáva...pointa až príliš predvídateľná...Punisher tu hraje druhé husle, no je to aspoň zmena.
Kresba skvelá, scenár je už slabší...Hex nezdedil ani krásu ani rozum...niekoľkokrát sa zbytočne vystavil smrti a prežíva vďaka náhodným okolnostiam...v skutočnom divokom Západe by ho už dávno zozadu odbachli...percentá hlavne za vizuálnu stránku
to J.Connor: portréty sú niekde vyložene realistické a inde úplne plošné. Skús porovnať napríklad hlavu černocha a Munga Parka na poslednom obrázku zo strany 136...tých príkladov je množstvo...ruky sú odfláknuté snáď všade a nie vždy pasujú k telu...
Celkom slušné číslo hlavne vďaka príbehu Šťastná planeta...to porovnávanie Durynka Connorom je trefné...nedám dopustiť na Obrázky z českých dějin a pověstí...
Ra super si drží slušnú kvalitu, Pŕízrak je dobre nakreslený...treba povedať, že samotná obálka časopisu s tým hrozným písmom a šedým lemovaním sa veľmi nevydarila...
Trosečníci z Ra Super a Smrt cestovatele Ibarrety boli jediné komiksy, ktoré stáli za pozornosť... U arény mi dosť vadila kresba, u Mistra Loopinga scenár...Ďalšie veci si len matne spomínam takže nič moc...
Určite jedno z lepších čísiel. U mňa vedie komiks Zlaté slzy a potom Královská koruna. Popíkový vrah celkom ujde, ale nezvykol som si na Powerovu kresbu a Dredd tiež nie je moja šálka kávy. Mrkev fajn, no Sinister a Dexter nezaujal (hlavne kvôli kresbe a coloringu)...
vzhľadom na obrazovú naratívnosť komiksu sa ani nedá predpokladať veľká predstavivosť oproti literatúre...nečítal som knihu (verím, že je poetickejšia) a možno by sa na spracovanie hodil viac iný autor, ale jednoznačne toto dielko patrí k tomu lepšiemu z kvanta komiksov čo vznikli...
Komiks mi pripomenul iný skutočný príbeh, ktorý sa stal myslím v Kábule. Hladný lev z miestnej ZOO zožral Talibanca a brat mŕtveho levovi do cely hodil granát. Lev oslepol, ale prežil.
Tu vzniklo veľmi podarené dielko s dosť dobrými reáliami, čo sa týka Bagdadu. Zvieratá sa správajú skôr ako ľudia...jasné, chápem, že je to bájka. Niektoré veci mi pripadali trochu nelogické...napr. lev hovorí príslovie "Darovanému koni na zuby nehleď"...a pritom keď koňa stretne, nemá šajnu čo je to za zviera...a ten úprk koní čo majú väčší strach z malého levíčaťa ako z dospelého medveďa je tiež zábavný. Každopádne však veľmi emocionálny príbeh.
Future Shocks: tak to je podarené:) ,Foam: trochu som v kresbe strácal prehľad, ale tiež dosť dobré, Třída smrti: myslel som, že to bude lepšie, ale možno som len zaujatý, lebo som sa súťaže zúčastnil (na porovnanie www.andywart.net ). Telguuth má zaujímavú kresbu, ale príbeh je slabší priemer. Sinister a Dexter: paráda, na vlaku s matracmi som sa pobavil. Obrněný Gideon a Trojí smrt je mimo mňa...našťastie to vylepšuje Soudce Dredd
Kresba k príbehu sadne, snáď by mohla byť ešte o trocha ponurejšia, ale páčila sa mi. Solomona poznávam len cez tento komiks, takže porovnávať nemôžem, ale každopádne som spokojný...
Vymakaná kresba bestiária ukazuje v čom je Tanakova sila. Scenár sa stáva rýchlo predvídateľný vtom ako všetky zvieratá okolo malého parchanta ťahajú za kratší koniec. Vlastne ma prekvapuje, že nevyhynuly ony.
Semic-Slovart si toho vzal na bedrá príliš mnoho, keď veril,že všetky tie série sa budú predávať. Spidey vydržal celkom dlho, ale aj tomu sme nakoniec povedali Au revoir. Celkom slušné číslo
Vzhľadom k tomu, že mi niektoré diely tejto série chýbali, tak som uvítal celý book. Riešenie postupnosti je však veľmi divné a zostáva toho veľa nedo povedaného. Dobrá idea, ktorá nebola dotiahnutá do konca...
Jediné číslo z tejto série, ktoré som si zo zvedavosti zadovážil. Ako Choze spomína, jediné čo tam bolo ako tak zaujímavé bolo šrotovanie Megatron vs Shockwave. Kresba a farebnosť mi prišla mdlá, nehovoriac o kvalite papieru, ale taký bol vtedy štandard pre všetky komiksy od Semic-Slovartu.
Pokiaľ sa snáď niekomu zdalo, že jednička je málo akčná, ulahodí sa na dvojke, ktorej scenár predstavuje len jednu masakroidnú zábavu. Silná kresba, či skôr maľba by podľa mňa silnejšie vyznela na väčšom formáte, pričom obidve čísla mohli byť kľudne spojené. Divák sa tak miestami v nahustených obrázkoch stráca, čo je škoda
Myslím, že Bubblegun urobil veľký skok dopredu. Ide každopádne o veľmi slušný profesionálny počin. V publicistike ma potešila téma o slovenskom fanzine a samozrejme rozhovory. Možno je škoda, že chýba info o autoroch komiksov, no na druhej strane je to lepšie, než keby sa tým mala obmedziť obrazová časť. Scenáristicky mi konvenovali najviac príbehy od autorov ako BeeSee, Tomáš Putna, Daniel Binko, Adam Kasalý a Pavel Keníž. Kresebne ma zaujali hlavne Tom Bleier a dvojica Azevedo a d Salete. Pokiaľ sa nemýlim, tak Kenížov príbeh mal vyjsť pôvodne v Adamantiu 2, ktorý už naisto nevyjde. Trochu by som Kenížovi vytkol, že z časti je lettering v bublinách písaný klasickým perom, čo nie je najšťastnejšie riešenie.
Zaujímavá deformácia tvarov v podaní De La Fuenteho, ale platí to isté, čo som spomínal u Ostrova pokladov. Škoda, že jednotlivé diela svetovej literatúry nekreslili rôzni autori.
Kvitoval som komiksovú formu príbehu, ale štýl kresby sa ma nechytal. Myslím, že ma najviac iritovali chodidlá pripomínajúce bagety a až príliš veľký kontrast farieb.
hej...spomínam si, že som túto srandu mal. Niečo bolo v príbehoch farebné, no väčšina nie, tak mi to pripadalo trochu ako omalovávanka. Celkom dobré fórky na jedno použitie
mal som dvanásť, keď som to čítal a pripadalo mi to strašne infantilné. Kupoval som vtedy snáď každý komiks...tá gýčovitá kresba a snaha o akési mravné ponaučenia z príbehov mi to sprotivili
Ako malý som ho získal výmenou za nejaké rakúske disneyovky...Komiks je snahou o vernú autobiografiu Williama Codyho. Na to je však príliš stručný napriek tomu, že cirkusová kariéra Buffala Billa je faktograficky lepšie zaznamenaná ako jeho legendárne činy na divokom Západe . Človek sa toho veľa nedozvie o jeho stretku s Jesse Jamesom či ochrane Pony expresu a dej je len miestami akčný, aby následne zabŕdol do opisov. Kresba fajn. Dobré pre tých, ktorí tohto cowboja ešte nepoznajú
Ochutnávky sú príma. Miesto činu - jednoznačne sa mi páči, už preto, že dôraz na čiernobiely kontrast je mi blízky. Sláine je klasika, akorát sa chvíľami strácam v predimenzovaných muskulatúrach, ale to k tomu patrí. Sudca Dredd - takto to asi za pár rokov bude vyzerať aj u nás. Kresba ma ale sklamala. Sekáči - tu ma zaujal hlavne coloring, ako dobre môžu spolu ladiť teplé a studené farby. Sinister a Dexter - hmm, dobré, len ma trochu nebavilo sledovať panely stále s tým istým oknom. Nakoniec pochmúrny Telguuth - možno za mak temnejší ako obvykle...celkovo veľmi dobré číslo.
Zo začiatku som mal z kresby zmiešané pocity, ale keď som videl obsah, tak ma to celkom nadchlo. Karikatúrny prejav s nedopovedaným či neistým rukopisom je zámerný a dodáva príbehu snovú atmosféru. Farby sú tiež veľmi dobre a citlivo vybrané. Prirovnávať to k prejavu decka s obrnou je prehnané , jedine ak by to decko bolo génius...
hmm...ja som komiks chvalil, to bola len reakcia na komentar, ze by sa hodil na vyuku dejepisu. Inak, kazdy Spartan musel zabit nejakeho heilota, aby zlozil skusku dospelosti, takze opis tychto zabijakov ako nejakych dobrakov mi pride zaujimavy
Príbeh je vykreslený fantasticky expresívne, ale o históriu sa opiera len matne. Panovník Xerxes z iránskeho rodu Achajmenovcov rozhodne nebol žiadnym černochom s bohatým piercingom. Bitka medzi perzskými vojskami gen. Mardonia (pod dohľadom Xerxesa) a Leonidasovým vojskom, ktorý mal mimochodom u Thermopýl okrem telesnej stráže k dispozícii aj 7000 hoplitov a menšie oddiely lučištníkov ( ktoré nie sú vôbec spomínané) sa konala roku 480 a nie 500 ako je v hornom popise o komixe uvedené (v samotnom komixe je to správne). Grécke báje skutočne spomínajú akéhosi zradcu Efialta ktorý našiel spôsob ako priesmyk na najviac bránenom mieste obísť. Efialtes je však skôr akési alibi pre grécku porážku. Peržania po neúspešných priamych útokoch hľadali spôosob ako sa dostať do tyla nepriateľa, čo sa im po rekognoskácii terénu podarilo. Všetci Sparťania padli, dokonca aj posol, ktorý doniesol správu do Sparty, bol pobodaný ihlicami od manželiek mŕtvych bojovníkov. Leonidas sa sotva stretol s Xerxesom, nieto aby ho ešte zranil. Perzský kráľ neponechal nič náhode a do tyla nepriateľa poslal cisársku osobnú gardu, ktorú tvorilo desaťtisíc nesmrteľných. Nesmrteľní sa nazývali preto, že ak nejaký padol, bol hneď nový doplnený do spomínaného počtu. Ako komiks je to vydarené dielko s výbornou kresbou a farbou, ale film sa mohol držať trochu viac historickej reality a nie len slepo kopírovať
Pripájam sa k hodnoteniu. Fajn reálie. Akorát mi pripadali obyvatelia Manhattanu stále príliš priateľskí na to, že ide o vojnovú zónu. Autori v príbehu dali Američanom pocítiť to čo robia v Iraku či Afganistane
