Gerda je v zásade Lobo pre 21. storočie. Brutálna, cynická, zákerná a nesmrteľná, pričom zošity tejto knihy sú podobne ako zbierky Loba, ktoré Crew vydáva, zábavné jednohubky postavené na uletených nápadovh. Tatam je príbeh z prvých kníh, toto je už len kniha aby sa čitateľ zabavil a založil ju. Ale to, čo robí robí dobre. Gerda a Hellboy!? Gerda a Pepek!
Dávno som sa tak dobre nepobavil na komikse. Príbeh nie moc schopného lišiaka a jeho chuťou na slepačie v skvelej kresbe a naozaj výbornom preklade rozhodne nie je len pre deti. Ak by som mal niečo vytknúť tak knihe by svedčal väčší formát.
Kniha Deadpool/Batman je čistý fanservis. Dva samostatné zošity s Batmanom a Deadpoolom, dva zošity 2-8 stranových mikropoviedok s postavou z DC a jej ekvivalentom z Marvelu plus strašne veľa alternatívnych obálok. Nič mi nedošlo geniálne, pár poviedok bolo roztomilých, pár vtipných, ale väčšina, vrátane dvoch s dvojicou D/B vyšumí za pár dní.
Vizuálne je kniha fajn.
Ďalší príbeh Usagiho, v ktorom sa s Yukichim pripletú k lovu na “cisára banditov” aj s jeho vranou. Jednoduchý, priamy príbeh okresaný na potrebné minimum končí prekvapivým a dojímavým záverom. Stále je to skvelé čítanie.
Nokturna je čistá náladovka, mikropríbehy odohrávajúce sa v noci bohato okorenené filozofovaním o existencii. Niekoho to môže hlboko ovplyvniť, mňa to minulo, ale aj tak viem oceniť koncept a niektoré myšlienky. Možno keby som to čítal v inom rozpoložení. Najviac sa mi páčil príbeh makléra.
Nie moc zaujímavý životopisný komiks cudne vynechávajúci sexuálne zneužívanie svojich študentiek zo strany Simone de Beauvoir. Komiks sú zväčša “mluvící hlavy” deklamujúce svoje posolstvo. Poklona feministickej ikone, bez ktorej by som ale vedel žiť.
Predstavte si, že čakáte na autobus a pristúpi k vám bezdomovec a začne rozprávať svpj príbeh, ako sa dostal na ulicu. A hneď si uvedomíte, že je to schizofrenik a zároveň v drogovom delíriu.
Zhruba taký príbeh má Biele volvo. Absurdný, groteskný, prerušovaný psychedelickými obrazmi. Navyše kvôli kresbe som nedokázal vždy rozoznať ktorá postava je ktorá, ak nešlo o najvýraznejšie a, úprimne, často som sa v knihe strácal a nechápal, čo sa komu prečo deje. Predpokladám, že to je zámer autora.
Musím oceniť autorovu obsesiu vajciami, miestami prekvapivý humor a znepokojujúce obrazy. Nie je to ale kniha pre každého.
Mimochodom, o kvalitách knihy svedčí, že som si vyhľadal, či je informácia na obálke, že ide o švédsky komiks roka 3026 pravda alebo len fabulácia. Je to pravda, čo dokazuje, že na švédov ťažko doliehajú dlhé zimné noci.
Pravdepodobne najlepší zaklínač, akého Crew vydala. Moderná, ľúbivá kresba, samostatný, jednoduchý a mierne naivny príbeh, stavajú i na postupoch z klasických rozprávok. Príbeh, ktorý ale je plný emócií a niekoľkých vtipných zvratov, funkčné postavy a nevyhnutná kvapka temnoty.
Čiernohumorná groteska inšpirovaná Tarantinom hovorí príbehy obyvateľov jedného naozaj nie priemerného bytového domu. Nemainstreeamová kresba sa k príbehu hodí ako riť na šerbel.
Zatiaľ pre mňa najlepšia hviezdna crew, ale je to humoristický komiks a humor je subjektívny, buď sa zasmejete alebo nie. Mne vyložene sadol. Na americké veľkomestá útočia medvede a prezident nemá inú šancu ako nasadiť atomovku. Alebo holoprsého medveďobijcu, to bude mať snáď o trochu menej civilných obetí…
Humor ad absurdum si robí srandu z žánrových a príbehových klišé, turboštylizovaná kresba, naozaj fajn.
- Útočia na nás medvede na našich nákladiakoch!
- Presne ako to tá slepá veštica predpovedala!
Wolverine: Pomsta je samostatný Elseworlds príbeh, takže musíte sa pripravoť na všetko a napriek tomu bude dej šokujúco nepredvídateľný. Stať sa môže čokoľvek! Treba akceptovať, že okrem krátkej noticky na predsádke sa nikdy nedozvieme, čo presne dostalo svet Wolverina do stavu, v ktorom je. Jediné, čo mi v knihe chýbalo sú emócie…. Teda tie skutočné, papietových je tu plno. A nosiť v tomto svete žltý kostým mi došlo zbytočné. Komiks má dobré momenty, ale napriek tomu je to tak trochu premrhaná záležitosť s WTF koncom.
Knihy 14 a 15 tvoria jeden príbeh uzatvárajúci túto etapu Goonovho života. Toto je Powell v plnej sile, temný, drsný ale zároveň poetický a vtipný. Skvelé zakončenie prvej série.
Knihy 14 a 15 tvoria jeden príbeh uzatvárajúci túto etapu Goonovho života. Toto je Powell v plnej sile, temný, drsný ale zároveň poetický a vtipný. Skvelé zakončenie prvej série.
Dostávame sa do fázy, keď sa Powellovi minula inšpirácia a ide zošity “však napíšem dáku hovadinu a bude psina”. V prvej poviedke máme odkaz na možné budúce ohrozenie, ale celkovo sa Goon mení na jednozošitové hračičky s absurdným humorom a to aj s tretím nasieracím zošitom v španielčine. Ak vám príde vtipné, že je celý zošit v španielčine alebo že vidíte dve strany zle preložených paródií na celebrity a ríšskeho King Konga, je to zošit pre vás. Kresba je ale stále super.
Žalozpěv mi príde ako komiks zrodený z osemdesiatok. Vcelku pekná európska kresba s trochou tínedžerskej erotiky a zmätený fantasy príbeh, kde záporné postavy sú nielen škaredé a často telesne postihnuté ale aj skrznaskrz zlé a maximálne podlé, kdežto kladné postavy sú fyzicky pekné a duševne cnostné a ušľachtilé. Cítiť, že príbeh vznikal pred vyše tridsiatimi rokmi v jednoduchšej dobe. Knihu zachraňuje až prekvapivý štvrtý príbeh.
Autobiografická kniha, kde sa dozviete naozaj veľa o pestovaní ženšenu. Ale fakt veľa. Strašne, strašne veľa. Super kresba, výdatná informačná výživová hodnota, trocha autobiografie a veľa, veľa informácií o ženšene. Ak by sa z knihy vyhodilo/skrátilo tak 100-150 strán, bola by o dosť lepšia.
Limitka je spracovaná naozaj luxusne.
Veľmi príjemný komiks. Nie je hlúpy, sú v ňom zvraty, odkazy na minulosť a vykopnuté dvere do pokračovania. Kresba je občas neprehľadná a je to mainstreamový priemer, ale nie je zlá.
Zakúpil som si komiks Ari a až keď kniha dorazila som zistil, že je to prvý AI slop, ktorý som nevedomky zaplatil. Takže - asi to nemôžem nazvať kresbou - ale keďže neviem aké slovo použiť použijem “kresba”. “Kresba” je typicky AI, na povrchný pohľad ľúbivá, ale pri bližšom pohľade vidieť, že nik nedokázal napraviť chyby modelu. Hneď na začiatku máme nemožné abakusy, spaškvilnené počítače, neschopnosť udržať rôzne pohľady do miestností, takže každý panel má objekty rozhodené náhodne a nesúvisiace s predchádzajúcim panelom.
Tak snáď posolstvo to vyváži. Ale nie, ide o to najlacnejšie filozofovanie a inteligencii a bytí, niečo čo vymyslíte na prvú dobrú a bez nejakého logického a technologicky funkčného rámca.
Samotná kniha mi už prišla zvlnená.
Prvá kniha z deviatich, zbierka ocenených webtoonov má síce skoro 400 strán ale má dej ako manga, teda hodne riedky a prečítate ho za hodinku-dve. Asi nie som cieľovka ale pre young adult kategóriu to bude zrejme fajn. Ak niekto hovorí o prepise mýtov, no neviem - povedzme, že sa autorka veľmi voľne inšpirovala. Mimochodom, zarazilo ma, že ľudia źijú v staroveku ale bohovia majú mobily a autá. Plus, kresba je náladová, preto som dokázal postavy rozoznať len podľa farby, teda často špatne.
Veľmi pekne nakreslených šesť poviedok Goona od pitomoučkých na úrovni Loba (Goon na dovolené), krátkych vtípkoch (Irská záležitosť) až po odkazy na tragickú udalosť požiaru vo výrobni blúzok. Nie je to zlé, ale dlhšie príbehy svedčia Goonovi viac.
Čokoľvek so zaklínačom prináša peniaze a leďže nové príbehy nie sú Crew načrela hlboko na dno suda so zaklínačovskými komiksami a v mútnom dne vyhrabala starý poľský komiks z devadesiatok. A je to príbeh poplatný svojmu veku, komiksy len inšpirované Sapkowskim, nie zrovna majstrovsky nakreslené s dejom, ktorý nie je ani zaujímavý, ani logický ani zmysluplný.
Pekne nakreslený komiks o fakr divnom kohútovi, ale asi medzi komiksom a mnou je istý kultúrny odstup, lebo nie všetko mi dávalo zmysel a chovanie kohúta v tejto kresbe - neviem čo si mám predstavovať.
Supertemná náladovka z postapo sveta, výborne nakreslená, sledujeme Deratizátora a Chlapca, niečo ako drastického Obi Wan Kenobiho s Baby Yodom na ceste do Mesta. Autor v bonusoch píše, že nerád vedie čitateľa za ručičku a aj to splnil, nič nevysvetľuje - vznik sveta, postavy, mytológiu - všetko necháva na čitateľovi. Myslím, že je fajn ak príbeh skrýva tajomstvá ale tu mám pocit ako keby som dostal puzzle kde väčšina dielikov chýba. Stále to ale je najmä kresebne výrazne nadpriemerný počin.
Netvrdím, že Erik Svetoft je šialený psychopatický schizofrenik, ale neviem to ani poprieť. Lázně je veľmi osobité a znepokojivé dielo, ktoré citlivejšieho čitateľa môže zásobiť nočnými morami na dlhé obdobie.
Skúste si predstaviť o čom bude komiks D&W: Třetí světová. Tak nie, nie je to o tom. Je to ďalší zmätený a nelogický uzavretý príbeh o experimentoch na našej dvojici. Kresba je bežný mainstream rozčuľujúci ma častými pasážami “naležato”, humor skoro žiaden, buddy spojonectvo absentuje. Je to zbytočná kniha.
Monika je staromilský komiks. A tým “staromilský” myslím neskutočne ukecaný. Clowes na každú stranu komiksu vpašoval tri normostrany textu, takže keby som mal byť rigidný, je to skôr bohato ilustrovaná zbierka poviedok ako komiks. Monika je príbeh (prekvapenie) Moniky, od chvíľ pred jej narodením hipisáckej matke až po neskorú starobu. A je to príbeh…zvláštny. Ako písaný pod vplyvom istých látok. Napriek tomu je kniha fajn, nezrazí vás na kolená, nečíta sa ľahko ale nezabudnete na ňu.
Opilec, psychopat, boží bojovník a prosťáčik. Štvorica robotov spojená putom smrti, spftvérom ktoré spôsobí, že ak jeden zomrie, zomrú všetci.
Darček od MB ku knihe Vesmír na tripu je veľmi príjemné prekvapenie. Tmavá digitálna kresba ma síce nenadchla, ale zaujímavo ukončený príbeh potešil a pobavil.
Minipoviedky a poviedky. Svet mi trochu pripomínal svet Falloutu, akurát v nie moc príťažlivej kresbe a bez štylizácie. Poviedky sú… svojské. Mali by byť vtipné, ja som sa ani neusmial. Možno mi chýba poľský kultúrny background, ale celé dielo mi prišlo veľmi ťažkopádne a plné klišé a starých nápadov.
Ako už mnohí písali, ide o takú "fajn blbosť". Ide vlastne o jeden dobrý nový nápad, a to nakresliť komiks z jedného miesta. Autor tému vyčerpal, nemyslím, že dá zmysel pokus o prípadné rozšírenie. Zatiaľ čo panelovanie je skvelé, kresba je taká "meh". Ale stále to je fajn náladovka.
Knihu som prećítal po sérii Černá palice a príde mi zbytočná, predvídateľná, nie moc pekne nakreslená. Jedno, čo oceňujem je origin Cthu-Loisa. Ale v kontexte série je zbytočná a nehovorí už nič čo doteraz nebolo vypovedané.
Skvelá kresba ale príbeh… zrejme mal byť silný a emotívny, ale aj keď som si celkom pamätal Čiernu palicu, neposkytuje mi moc uspokojenia. Navyše ide len o 4 zošity, takže tak 90 strán komiksu. Ale obálka štvrtého zošita je božská.
Kniha obsahuje jeden príbeh Šroubohlava, tak na jeden zošit, pár krátkych príbehov na tri až osem strán a potom už len fragment komiksu bez slov a mnoho strán s portrétom príšer. Celá kniha sa mi zdá “riedka”, nie je zlá, len toho mäsa je tam máličko. Ak sa vám páči Mignolova kresba, pokojne si prihoďte bod či dva.
Zvažujem, či je to veľmi nápaditá kniha alebo veľmi divná kniha.
A jasné, anotácia lže keď hovorí “ rozdílné reality existovaly paralelně vedle sebe v podobě dvou hradů, jejichž obyvatelé by mohli přecházet z jednoho do druhého?”
Lednička plná hlav je akčná komédia, ktorá sa neberie príliš vážne. Číta sa na jeden dych a otvára dvere do prípadného univerza magických artefaktov. Za mňa super.
Tak príbeh Mezitah je dokončený. A ako dopadol? Prvá kniha odohrávajúca sa v prítomnosti je zbytočná a otravná, druhá (minulost) a tretia (pokračovanie prítomnosti) sú o niečo lepšie. Nenazval by som ich dobré, len lepšie. Kresba si udržuje po celý čas rovnakú kvalitu - amatérska, dalo by sa na vať nezávislá, s jednotným dizajnom postáv a okolia, nič čo by som naozaj ocenil (okrem jedného panelu kde sa pil čaj), ale nie je otravná. Príbeh uzavretý, vidiet, že bol ako trilógia plánovaný od začiatku, žiaľ aj nie moc zaujímavý, bez emócií a prekvapení. Humor - humor je subjektívna záležitosť a mne vtipný neprišiel. Tri hviezdy sú skôr za snahu ako kvalitu.
Druhý diel Mezitahu je výrazne lepší ako zbytočná prvá knižka. Vyskytuje sa tu niečo ako dejový oblúk, vidieť, že autori o knihách vopred rozmýšľali ako o trilógii a zmizli otravné nezmyselné správy. Kresba. Nie je to výborné, ale známku Dobrý, teda 3 si to zaslúži.
Komiks, ktorému vydavateľ veril tak veľmi, že naň vyberl peniaze cez Donio. Kresba svojská, ale dá sa s ňou žiť. Dej naivný a veľmi jednoduchý. Vesmír v ktorom existuje nedáva logicky zmysel, či už vzdialenosti, prítomnosť alebo absencia gravitácie, technika, nič - je to všetko veľmi dada ale nie v tom dobrom slova zmysle. Nonstop rádiové vysielanie otravné a nič neprinášajúce. Stratená príležitosť.
Režisér a lekárka pozerajú na röntgenový záber.
“Je možné, že to je nádor, možno zhubný. Musíme to vyšetriť.” Povie lekárka.
“Idem zomrieť”, povie režisér.
“To nie je isté”, povie lekárka.
Režisér prikývne, zoberie si čapicu a ide domov zomrieť. Cestou si predstavuje svoj posledný film a bude to taká tá čiernobiela artová hovadina, kde dialógy, ak sú, nedávajú zmysel a zábery sú dlhé a všetci, vrátane divákov, veľmi trpia a budú to dávať o polnoci na ČT Art, keď už TV naozaj nik nepozerá. A bude to hlboké. Veľmi, veľmi hlboké.
Ak máte radi artové hovadiny, toto je kniha pre vás. Spústa šumu, v ktorom môžete hľadať náznak signálu.
Queer feministky bojujú s patriarchátom! V pseudo-space-feudálnom prostredí.
Komíks kašle na logiku sveta, realitu a podobné hlúposti. Miesto toho tu máme cool faktor, kamarátstvo a dobrodružstvo. Pre cieľovku 13-16 rokov ideálne, zvyšok neurazí ale ani nenadchne.
Catesov run Venoma sa mi páčil a dúfal som, že zakončenie bude dobré.
Žiaľ, run končí eventom Král v černém a ako vieme, eventy sú na to, aby predali veľa veľa komiksov. Tento mal 64 zošitov, z ktorých sme dostali desať, päť zošitov vo Venom 7 a päť zošitov v Kráľovi v černém. Chýba nám okolo 85% eventu, takže obe knihy čo vyšli prezentujú len náhodné úlomky deja. Nie je to chyba Crwe ale aj tak škoda, je to stratený potenciál ukazujúci ako blbo je nastavený moderný mainstream Marvelu.
Catesov run Venoma sa mi páčil a dúfal som, že zakončenie bude dobré.
Žiaľ, run končí eventom Král v černém a ako vieme, eventy sú na to, aby predali veľa veľa komiksov. Tento mal 64 zošitov, z ktorých sme dostali desať, päť zošitov vo Venom 7 a päť zošitov v Kráľovi v černém. Chýba nám okolo 85% eventu, takže obe knihy čo vyšli prezentujú len náhodné úlomky deja. Nie je to chyba Crwe ale aj tak škoda, je to stratený potenciál ukazujúci ako blbo je nastavený moderný mainstream Marvelu.
Hubert (čítaj Übér) je krátky, poetický (t.j. nie je tam veľa textu) náhľad do života osamelého milovníka umenia, samotára a mimoriadne “creepy” staršieho pána Huberta. Rád chodí do múzea a hodiny stojï pri jednom obraze, rád stojí pri okne a pozoruje slečnu oproti ako polieva kvety. Nádherne nakreslený komiks ukazujúci ako funguje človek neschopný normálnej ľudskej interakcie.
WTF did I just read?
Otrasná kresba, absolútne sureálny komiks. Odložte logiku a vytiahnite pocity.
Buď si knihu zamilujete a bude to za ***** alebo ste ako ja a je to * - Iná možnosť nie je.
William a Meriwether sa vracajú so svojim nálezom domov… ale Mesto už nie je tým, čím bývalo. Mytológia sveta sa prehlbuje a kniha je rovnako vrúcna ako prvý diel.
Táto kniha je vlastne taká blbinka. Príbeh o dvoch naivných robotoch, ktorí sa vydajú do sveta hľadať pôvod svojho ľudu vladtne ani nie je komiks ale len preveľmi bohato ilustrovaná knižka. Ale je to blbinka, ktorá má dušu a aj keď ju prečítate za hodinku dá sa k nej vracať často a len obdivovať ilustrácie.
Dobre rozohraná prvá štvrtina príbehu o ľudských vzťahoch, ktorá zrejme nikdy nebude dovydaná v našich končinách. Hodne divný lettering ale sťažuje čítanie.
Dobre rozohraná prvá polovica príbehu o ľudských vzťahoch, ktorá zrejme nikdy nebude dovydaná v našich končinách. Hodne divný lettering ale sťažuje čítanie.
Kostky sú Jumanji pre citlivú tiktokovú generáciu. Síce ako zdroj uvádzajú DnD ale ako ukazuje aj RPG hra Die vytvorená na základe komiksu, nejde o dlhý hlboký, pomalý a postupný ponor na stovky až tisíce hodín v skupine prateľov, ale krátky a intenzívny prežitok, kde hráči hrajú ľudí s problémami, ktorí hrajú (velice meta!) jednu zo šiestich predvolených archetypov. Samotný komiks používa tie najzákladnejšie metódy na dojenie emócií (či už dávno otrepaný príbeh zábudlivého čarodeja, alebo smutného paladina, ktorý silu čerpá zo žiaľu (“Mysli na utopené šteniatka. Mysli na bábätká narodené bez ručičiek.”)).
Celá konzistencia sveta je obetovaná na úkor emocionálneho ždímania. Prvá kniha zo štyroch končí cliffhangerom, ale ja už pokračovať nebudem.
PS: chápem prečo to tak je, ale aj tak mi vadilo miesto zaužívaného termínu dX používať kX.
